Ja som taky nefotiaci permakulturista, ale oceňujem to, ze si da niekto tu namahu a cele postupy zdokumentuje. Budem sa musiet k niecomu podobnemu dokopat aj ja. Zatial len zopar mojich postrehov. Prvy rok keď som zacala nastielat pôdu mala som znacny problem so slizniakmi. Tieto problemy tu boli aj pred tym, ale prave nastielky ho zvacsili. Na dalsi rok som zalozila asi 8m2 jazierka. Taky zabacinec. Na spodok som pouzila stare koberce a foliu som dala taku obycajnu na foliovniky. Bola jednoducho podstatne lacnejsia. Najhlbsiu vrstvu jazierka tvori stara plechova vana. Osadila som zopar rastlin a cakala co sa bude diat. Asi o 4-5 dni ked sa voda odstala sa do nej nastahovali dva pary ropuch a jeden par rosniciek. o par dni sa to tam rojilo tisickami zubrienok. Po nejakom mesiaci sa tam zjavili aj skokany. Ked sa zo zubrienok stali malilinke zabky zarojili mi záhony. Snazim sa velmi opatrne naslapovat, aby som ich nepodupala. Odvtedy neviem ako vyzera slizniak. Na konci v odlahlom kute zahrady som nechala kopu razdia a dalsiu kopu rôzneho odpadu skridle, tehly kamene. Usidlili sa tam jasterice a mnozstvo ulitnikovych slimakov, ktorym sa nesmierne tesim, lebo sa zivia hlavne vajickami slizniakov. Nepostrehla som nicenie urody. Nastielky pomahaju hlavne v ozivovani pôdy. Mam aj foliovnik a nastielky pomohli v tom, ze ho polievam max. 2x za tri tyzdne. Ti co pestuju pod foliou vedia, ze je to za normalnych okolnosti nerealne. Na kazdej rastlinke najdem aj 3-4 lienky sedembodkovane. Kazda lienka denne spapka asi 50 vosiek. Nepostrekujem nehnojim a pri tom sa tesim zo skvelej urody. Ospravedlnujem sa vsetkym, ze nepouzivam diakritiku, ale mam novu klavesnicu, ktora je skvela tym ze je v nej zabudovana kalkulacka, ale nema oznacenie pismen s diakritikou, takze pisanie s nou je utrpenie.

zopar z "polykulturnych hriadok" . su to starsie fotky z roku 09, su najma o uceni a skusani.

ja som zacinala niekedy v roku 2005, prestahovanim sa na dedinu. pri zakladani klasickych hriadok, travnika a zahrady sa mi stale nieco nezdalo. bolo to skor take pocitove, nez racionalne. ked som plela zihlavu, pupavu a pyr, sa mi zdalo, ze by to tak nemuselo byt, mala som pocit, ze beriem "domov" hmyriacemu sa hmyzu a larvam, ze mi nieco nesedi ...
a zacala som hladat. v hlave mi chodili myslienky, ze v divokej prirode to ide samo, ziadne pletie, ziadne hnojenie a nejak som narazila po dlhom case na pojem permakultura. v tych rokoch bolo velmi malo informacii, jedine pre mna zrozumitelne informacie som nasla na Svobodovych strankach, bolo ich malo, ale boli dolezite. kedze neviem ziaden jazyk, tak som sa inspirovala fotkami permakulturnych zahrad zo zahranicia a zacala som najskor s pokusmi.
nasla som tam pojem bylinkova spirala, ale mala som pri dome na to malo miesta. Niekedy v roku 2007 som osadila bylinami na klasickom mieste, kde predtym boli nasadene rozne kvety.
Ale chytalo to dost skodcov, tak som patrala a pochopila som v tom case, ze pojem monokulturny moze znamenat aj jednodruhove rastliny. Co su v podstate takmer vsetky zname (dostupne) bylinky, a su hluchavkovite. Mata, medovka, levandula, rozmarin. Tak som tam skusmo prisadila dalsie rastiny, ako pazitku, ligurcek, nechtik, neskor jahody. Ked pisem o nich, to bolo pre mna dalsie ponaucenie, ze co sa niekam nehodi, to tam nerastie. Priroda to tak zariadi. Preto som ani nejak neskusala potom sadit podla klasickych rad, co sa s cim znesie.
Pre mna pojem permakultury znamena paradoxne zivotnu filozofiu a pritom "hrave" ucenie sa. Aspon v tych zaciatkoch. Neskor som uz mala obavy, hlavne pri vysadzani stromov. Tam uz sa tazsie napravaju chyby. Vlastne tych stromov som zasadila len par, tak tam moje skusenosti koncia.

toto je fotka z roku 2007


to iste miesto z roku 2008 (mam poznamku, ze tam mam okolo 25 druhov rastlin - okrem bylin, fazulu, rajciny, tekvice, hrozno ... )



a to iste miesto z roku 2008. tu som nechala skusmo rastliny rast aj v skarach chodnika, miesto travy, alebo pyru


a ucila som sa mulcovat, mulcovala som hlavne pokosenou travou, pod to som davala veci vhodne na kompostovanie, na kraji, to moc nevidno, som dala drevo, miesto okrasneho plotika, ono udrzuje vlhkost a pritahuje pôdny zivot, dolezity pre chod. Kartony som mala obavy vtedy este pouzit na mulcovanie, aj nejaky dalsi material, nebola som si celkom ista, ako sa to bude spravat. A pozorovala som to, vsetko, skodce, hmyz, co robi ten mulc, co burina, ako treba casto polievat.

Moj pokusny maly vyvyseny zahon:










jednotlive vrstvy:
1.- Starsie drevo, mozu byt aj konare
2.- Sucha kukurica, buriny, sucha trava ...
3.- Zemina
4.- Sucha trava, travnate drny hore korenmi
5.- Kompost
6.- Zemina

Vysadne Patizony, Melony 3 druhy, Uhorky rajcina a paprika.. . . je to na testovanie ako bude vsetko rast.

A samozrejme mulc - seno

Toto ma zaujalo mať tak záhradku vyskúšam

tak pokracujem:
skodce sa eliminovali, napodiv, ze tam bol mulc, za cele tri roky som tam mala asi tri bezulitiaky, okopavat to vobec nebolo treba, bolo tam tolko zivota, ze sa to "preryvalo" samo, ale neslapala som do toho, burina, len kde tu, kde to nebolo dobre zamulcovane, mulc sa "spotrebuval" rychle, prihnojovat viac nebolo treba, polievat bolo treba, ale menej nez pri klasike. roboty bolo okolo toho celkovo menej, asi 1/3 z toho, co som predtym venovala klasickej zahradke. zacalo tam byt vela hmyzu, jasteric a ziab, tie eliminovali hlavne vela musiek z toho cerstveho mulcu. rastliny bujneli, tym ze ich bolo vela, bojovali o svetlo, priestor, tak napr. oregano som mala krik vysoky takmer meter.

zato vzrastol cas na studium, planovanie a nejak si muselo oko zvykat na to, ze je to uplne ine.
v tom case som sa dostala ku knihe billa mollisona, ale to bolo tak tazke citanie pre mna, ze som musela sediet stale pri internete a vyhladavat si pojmy, alebo rastliny ako vyzeraju a zadovazila som si kusok zahrady.
este som nemala nastudovane toho vela, bol nejaky maj, a narychle som tam chcela spravit "jedly" travnik, ale tazko sa zhanali semena, mala som v zasobe malo, a spravila som chybu, nasiala som tam klasicke travnikove semeno. to mi vytlacilo vsetky bylinky. vtedy som bola silne prirodne ovplyvnena a skusmo som zasadila nejake rajciny, melony, papriky rovno do tej travy, len trosku mulcu som dala okolo.

rajciny v trave, foto z roku 2008:


a pochopila som, ze zahony musia byt, i ked plody z takej travy boli chutnejsie, lebo ta trava silne prerastala a bolo s tym vela prace. ze je dobre, ked je vela rastlin pri sebe, lebo ked som vyplela burinu, alebo travu okolo jednej sadenice a okolo dalsich som nestihla, prisiel vietor, alebo krup a upravenej rastline to velmi uskodilo, kym takej, kde ich bolo vela, sa nic nestalo. ked som vyplela niektoru burinu, zmizol zo zahrady nejaky uzitocny hmyz a oslabilo to napodiv rastlinu, ktoru som nechala. zacala stagnovat, alebo hynut. cize existuje nejaka symbioza a spolupraca "zelanych a nezelanych" rastlin.
Dalej, ze uprednostnujem samovysev rastlin (u ktorych sa to da, z titulu odolnosti a sily) a take rastliny nepresadzam, lebo sa tym oslabuju (castejsie mi ich napadli nejake skodce potom). ze napriek uisteniu zahradkarov, ze ak su vosky vsade na okoli, budu aj u mna, ziadne premnozenie som nemala, to znamena, ze i mala zahrada moze byt nenormalne silna. Taktiez som nemala ziadne premnozenie dalsich skodcov, ako krtkov a podobne. Ale opať, pritiahlo to veľa iného hmyzu, včiel, zlatoočiek, lienok, motýľov, dokonca napriklad vcelu drevarku, opat ziab a jasteric, zacali tam viac vtaky chodit. Tak v takej podobe zahrady, som polievala minimalne, hnojit, sem tam som to poliala vyluhom zo zihlavy. A naucila som sa kosit rucnou kosou, nerobilo mi dobre, kosit to kosackou, ani strunovou, zabijalo to vela hmyzu.
V tom case som este neriesila vynosovost, ale da sa povedat, ze celu sezonu som mala dostatok z toho nasadeneho. (okrem tych melonov, ale tie doteraz neviem pestovat

Pridám niečo

Tieto rastliny odpudzujú týchto škodcov:

Aksamietnica – Háďatká, vošky a mnoho ďalších druhov hmyzu
Bazalka – Muchy a komáre
Borák – Červíky v rajčiakoch
Božie drievko – Komáre
Cesnak – Skarabeusovité chrobáky, vošky, nosatce, červotoče z ovocných stromov, roztoče
Durman – Skarabeusovité chrobáky
Hluchavka biela – Pásavku zemiakovú
Hluchavka objímavá – Všeobecný odpudzovač hmyzu
Chren – Pásavku zemiakovú
Kapucínka – Hmyz v čeľade obrubnicovitých, vošky na jabloniach
Kocúrnik – Skočky
Levanduľa – Šatové mole (vysušte a uložte medzi šatstvo)
Ľan – Pásavku zemiakovú
Mäta – Mlynárika kapustového, sušená mäta pôsobí proti šatovým moliam
Mäta pieporná – Mlynárika kapustového, mravce
Mäta sivá – Mravec a vši na rastlinách
Mliečnik – Krty a myši
Muškát olej alebo rozmliaždené listy – odpudzujú hmyz
Nechtík – červíky v rajčiakoch a mnoho ďalších druhov hmyzu
Palina – Mlynárika kapustového, skočky, komáre
Petúnia – Chrobáky
Ricín – Krty a vši
Rozmarín – Vrtavku mrkvovú, komáre
Ruta – Skarabeusovité chrobáky
Šalvia – Vrtavku mrkvovú, kliešte
Tymian – Mlynárika kapustového
Vratič – Lietajúci hmyz, hmyz z čeľade skarabeusovitých a obrubnicovitých, mravce
Yzop – Moru kapustovú
Žihlava – Vošky, mušky

https://www.ekoclovek.sk/795/

Som veľmi rád, že som tu našiel aj takúto tému. Priateľka roky praktikovala permaluktúrny spôsob pestovania v malej 4 árovej záhradke v kolónii za mestom. K údivu všetkých ostatných záhradkárov. Pre rôzne problémy sme sa rozhodli záhradkársky zväz opustiť a kúpili sme si minulý rok záhradu na dedine asi 7 km (desať minút autom) od mesta. Teraz praktizujeme permakultúru na 36 ároch opäť k údivu všetkých susedov. Máme dva vyvýšené záhony 14 m2, pol metra výška, samozrejme mulčované slamou, rovnako ako vedľa dva záhony "kľúčové dierky". Vlastným senom mulčujeme ploty proti burine aj pod stromami jahody a zeleninu. Naša "záhrada v kopci" má svoj web a popisujeme tam všetko, čo robíme, vrátane množstva fotografií.

Občas sa susedia na niečo opýtajú, ale väčšinou nechápu. Stále niečo okopávajú orú, rýľujú, striekajú a my stále nič. Robíme to inak. nenadrieme sa a máme úrodu. Zdravšiu a chutnejšiu. A všetko stíhame dvaja, vrátane oddychovania, pretože záhradu máme nie len na potraviny, ale aj pre radosť a relax.

Systém udržiavania rovnováhy a využívanie Prírody namiesto bojovania s ňou je mi veľmi sympatický. Čo ma mrzí, že ani moja matka ani svokrovci to nechápu a sami u seba drú ako kone, hoci už nevládzu. Milujem slovenskú trojkombináciu: "polievame, okopávame, plejeme burinu" a zas dokola.

Držím všetkým permakulturistom palce a na každú otázku rád odpoviem.

Koho zaujíma táto téma, odporúčam túto stránku : http://www.ekozahrady.com/ekozahrada.htm

Je to sice kratka skusenost a neviem ci to takto bude fungovat na veky, ale vysadenie chrenu pod strom broskyne by ju mal ochranit. Zatial mam mladu broskynu, ma asi 50 plodov a nebola striekana. Vyzera byt v dobrej kondicii. S tou vinohradnickou broskynou je to pravda. Plody sice nevyzeraju tak vabne ako slachtene odrody, ale su velmi chutne a nenarocne. Nepotrebuje ziaden rez ani postrek. Robi sa aj spravokorenovanie slachtenych ovocnych stromov, ktore si tymto zasahom zachovaju vsetky chutove vlastnosti slachtenca, ale strom rastie bez rezu a postrekov. Dosahuje pevnejsi vzrast a dlhsiu zivotnost ako nepravokorenny. Vyborne to funguje u jabloni a hrusiek, trosku tazsie je to s kôstkovinami, ale nie nemozne. Ak bude zaujem napisem postup. Dalsou moznostou je vysadzanie pôvodnych starych odrod. http://gengel.webzdarma.cz/katalog/katalog.pdf, http://www.sosna.sk/clanok.php?idc=66&pgid=58&rozbal=3

Zeleninové záhony podľa princípov permakultúry

Návod na vytvorenie biopareniska v tvare slnečnej pasce
https://utopia.sk/liferay/clanok/-/journal_content/56_INSTANCE_7Oj3/17126/47136


http://www.dobrarada.sk/clanok/exper...estovanim.html

Prírodná už nie je len voľne usporiadaná zahrada

http://mojdom.zoznam.sk/cl/10098/129...iadana-zahrada

Oriana - nádherné fotky. Hneď je vidno, že to je "živá" záhrada a nie len chemicko udržiavaný trávnik orámovaný tujami. Tiež sa venujem permakultúre, aj keď tento rok svoju záhradu kvôli práci riadne zanedbávam. Ale jej očividne prospieva, keď tam nevkročí noha človeka . No v práci sme si spravili permakultúrne políčko na mieste, kde sa roky neobrábala pôda (tradične - kartón, slama a zmes zeleniny, byliniek, kvetín a tak, všetko po kope), tak sa aspoň tam vytešujeme, keď si odtrhneme našu bio reďkovku, či šalát.

Ozaj krasa )
U mna na zahrade zatial prevladaju buriny. . .ale uz sa pretlacaju vysadene plodiny. Spociatku ako by sa hanbili, ale teraz uz rastu, ako z vody Skusam rozne konbinacie a na jesen planujem vyvysene zahony a klucove dierky porobit a vysadit zopar stromov, vytvorit tak slnecnu pascu ))

Pekne zabery. Neviem, ci sa triafam do cierneho s permakulturou, ale tento rok sme si doma urobili bylinkovu spiralu a okolo bacoriny, kde nam steka dazdova voda z celeho domu a voda, co umyvame zeleninu, som vysadila rozne bylinky, co mi ostali, priniesla dom bambus zo strkarne a este nejaku inu zelinku, co ma rada zavodnene plochu a paci sa mi to. Skor si vsak viem taketo veci predstavit v domacich zahradach. Trosku som skepticka voci tomu, ze by sme takto vedeli zabezpecit vyzivu celeho obyvatelstva... K tomu hmyzu - prenasa dost virusove ochorenia, nemusi byt zravy a z toho pohladu nebezpecny... Tento rok som videla vosky aj na roznych lesnych porastoch - baze, dokonca na lipkavci... K tym melonom, neviem, ci pomozem, maju rady nohy v teple, my ich davame pod foliovu plachtu. Cervene vodove napriek tomu, ze su vodove, nerobit im kupele, stredovy kolovity koren vedia pustit az do 9 m hlbky (neviem ako mate hlboko vodu), odkial cerpaju vlahu, ak sa polievaju casto, ten im odide do hajan a ostanu spongiovite. Vlasocnice maju navrchu, cez ne cerpaju ziviny a sladke su zo slniecka. Burina sa netrha, aby sa neporusili tie vlasocnice navrchu, len sa jej zosekava "hlava", aby mohlo slniecko dosvietit na ne a boli sladke. Vela zavisi od pocasia... a urcite potom aj od vyberu odrody.

V slame to rastie samo

Čo s čím sadiť alebo BIO bez veľkej námahy...
http://www.hobbyportal.sk/zahrada-a-...-velkej-namahy

Áno, pokiaľ myslíš "systémom" priemyselné monokultúrne pestovanie za použitia chemických postrekov na všetko. našťastie nie všade sú šíre lány repky alebo kukurice, našťastie včely medonosné nie sú jedinými opeľovačmi. Také včely samotárske nelietajú ďaleko a preto ani netušia, že kilometer od našej záhrady je nejaká striekaná repka. Netrpia klieštikom a netreba ich kŕmiť cukrom. Pravda, nedá sa na nich zarobiť ani na šírení poplašných správ o nich. Proti "systému" nemôžeme bojovať, ani nemusíme. Stačí, keď sa ho nebudeme zúčastňovať a budeme si robiť veci na svojom a po svojom. http://pestovanie.info/dive-vcely-su...-nedavaju-med/

Chokma, dakujem aj za ocenenie a radu pri melonoch. Je pravda, ze som nikdy nenasla info, ako na ne, tak ma velmi potesili. informacia o koreni a hlbke je pre mna uplne nova a ze woow... zahradu mam na juhu.
Ono permakultura znamena trvale udrzatelny, je vhodny ako pre kvetinace, tak pre farmy. Povod to ma v odsledovani tej "divociny", jej procesoch a divoke rastliny su nahradene jedlymi, alebo inak uzitocnymi. Zahrna aj dalsie procesy, nez len osadenie rastlinami. Isto sa da vyuzivat aj pri pestovani na predaj, ale to viem len z teorie. Trosku inak sa osadza, aby bol prakticky zber (napr. oblubenym je tuto sused v zahranici, rakusan Sepp Holzer a to riesi v alpskych kopcoch).

K tomu Seppovi,

(napisem aj par zaujimavosti)
tie kopce terasuje. (robi to po vrstevniciach - co je aj velmi dobre kvoli kolobehu vody).
tam vytvara dobre schodne cesty (co je tiez zaujimava kapitola sama o sebe).
takto to vyzera. robi to bagrami, to je vo velkom. do vnutra dava napr. drevo z povodnych lesov, znicene, co vo vichrici popadalo (take vyvysene zahony vo velkom, ako tu Franta ukazal)... potom zelene hnojenie (po tych monokulturych smrekovych lesoch je to velmi kysle a neurodne) a neskor to osadza uz polykulturou (zelenina, byliny...), alebo ovocnymi stromami atd..
ked potrebuje nieco zryt, tak to robi ciste permakulturne, ma na to specialne odolne prasiatka. robi sa to tak, ze sa na isty cas vypustia na uzemie, co treba preryt.
a pestuje tam asi vsetko: ovocie, zeleninu, obilie, huby, venuje sa aj aquakulture - vodne rastliny, plus chov ryb a rakov, aj teplomilnych zivocichov a rastlin. dokonca aj citrusy tam vie pestovat. (to robi pomocou velkych kamenov, specialne umiestnenych tak, aby akumulovali teplo a potom ho odovzdavali do okolia - toto riesi aj pri rybach) - cize ma rad diverzifikaciu? mozem to tak napisat? casto v jeho prednaskach pocujem, ze nechce byt zavisly len na predaji jedneho druhu, keby sa nieco stalo (ze je nezaujem o konkretny tovar)
zber celkovo neviem ako riesi, ale napr. napr. pri vylove to riesi nejakymi specialnymi vypustmi a tu som nasla, ze takto riesi obilie - ciste tradicne.
pokym sa nemylim, riesi to na cca 50 hektaroch a zivi sa tym.
ma velmi rad aj vyvysene zahony, casto to pouziva pri projektoch, na niektorych uzemiach dokonca riesil zahradu formou vykopu do hlbky, kvoli mikroklime na tom uzemi.
(pozn.: prelinkovanie je na svobodov web a web seppa holzera, nestihla som vsetko najst na holzerovych strankach)