Takúto záhradu máme za nami. Sledujem jej premeny cca 40 rokov, lebo do nej vidím zvrchu. Na veľkom pozemku (viem, ako k nemu prišli), nestojí vila, ale normálny prízemný rodinný dom, v ktorom vychovali zo všetkých svojich detí VŠ.
Sledovala som ako odchádzali staré stromy a dosádzali sa novými. Sledovala som, ako pri príchode vnúčat do rodiny pribudol adekvátne veľký bazén. Sledovala som, ako sa vytvoril detský kútik s preliezkami a šmýkačkou pre vnúčatá a obkolesil sa tujami. Sledovala som, ako sa postavil prístrešok na večerné rodinné posedenia s tromi obvodovými stenami. Už druhý, tento má lepšiu polohu, starý sa zbúral. Ak sú aj po polnoci v záhrade a bavia sa, nepočuť konkrétnosti, ale smiech. Vlastne smiech je prítomný stále.
Záhrada má šikovne situovanú úžitkovú a spoločenskú časť. Záhrada je funkčná a pekná.
Vzadu v záhrade sa postavil hosťovský dom pre mladých, aby mali kde prespať a nemuseli odchádzať v noci domov do mesta. V záhrade je udiareň. V záhrade je krb. Záhrada má všetko podstatné. Aj solárne panely. V záhrade sa pohybuje po celé leto jedna šťastná rodina, všetky ich deti aj s vnúčatami. Aj so psom. Vidím každoročne, ako počas Flóry na jar pani naskladá k zadnému vchodu nakúpený floro sortiment v črepníkoch.
Toto vidím každé leto roky, okrem dvoch až troch týždňov, kedy zrejme mladí spoločne dovolenkujú pri mori. A potom ako pred záverom školského roka až po koniec prázdnin si ich starí rodičia dosýta užijú. Je to súdržná rodina na pohľadanie.
To "sa" samo všetko nespravilo. To všetko spravil ich otec, čiže starý otec. VŠ technik, všestranný chlap, ktorý ešte aj na ples manželke šaty šil. A nebol na to v min. režime a v tomto už vôbec nie, na to finančne vôbec odkázaný.
.
Iba keby nebolo na tomto svete toľko hnusného negativizmu. Žilo by sa lepšie aj tomu, čo ním trávi aj ostatných vo svojom okolí. I virtuálnom.