Zavrieť

Porady

Finančná kríza, alebo kríza hodnôt, - kedy a ako skončí finančná kríza, kedy to bude

jar88 jar88

jar88 je offline (nepripojený) jar88

Nakoľko je Porada samí ekonóm a účtovník, očakávam odborné posúdenie či je to možné a ako. Či to môže reálne fungovať, alebo nie a prečo.

Ako môžu fungovať dve rovnaké firmy, rovnakého zamerania, na tom istom trhu, ak jednej dáte daňovú povinnosť 10 až 20 % a druhej 50 až 70 % ?

Za normálnych trhových podmienok jedna bude určite bohatnúť a ta druhá musí skrachovať.

Ale ak sa dohodneme, že musia fungovať a ani jedna nesmie skrachovať, nemôžu si cenovo na trhu konkurovať. Zákonite nastane situácia, kedy tá menej zdaňovaná musí navýšiť zisk, aby tým vyrovnala cenu na trhu s tou viac zdaňovanou a nevytláčala ju z trhu. Pritom ak tá viac zdaňovaná firma má mať aspoň 5 % zisku, tak tá menej zdaňovaná bude nútená mať aspoň 50 % zisku.

Ako budú podľa vás asi hospodáriť, ak každá začína s rovnakou hodnotou produkcie, napríklad 100 kreditov, či nejakých peňazí?
Podľa môjho názoru, nevyhnutne po roku hospodárenia bude mať jedna firma 100 kreditov plus 50 a tá druhá 100 plus 5 kreditov. Za ďalší rok to bude 225 ku 110,25 a za ďalší 337,5 ku 115,76 kreditom. Následne prichádza príjemný problém, čo má tá zisková firma s tým prebytkom peňazí robiť? (tých 50% neoprávneného zisku bude na trhu zákonite niekomu chýbať)
Ak máte prebytok peňazí je to problém? Dá sa povedať že je, ale určite menší, ako keď ich máte málo.

Ak je firma bohatá, môže pridať na platoch, môže zaplatiť zamestnancom zdravotnú poistku, nakúpiť výkonnejšie stroje, investovať do vzdelania, investovať do farmaceutického priemyslu, ale aj nechať voľné peniaze banke. Ak je peňazí dostatok je dobre. Problém je z čoho zaplatiť tých 50 percent zisku tak, aby zostalo aj pre tú menej zarábajúcu firmu. Provizórne riešenie sa našlo, treba natlačiť ďalšie kredity a ideme ďalej.

Je to fajn, funguje to a každému to vyhovuje. Treba to poriadne rozbehnúť a pustiť sa do trvalého rozvoja. Tá viac zdaňovaná firma zarába iba 5 percent a to je predsa málo. Pridajme si aspoň na 20 percent zisku. Je logické, že pri dodržaní podmienky zachovania rovnakej ceny tovarov, musí ta menej zdaňovaná firma zvýšiť svoju ziskovú prirážku na 80 a viac percent. Tak sa podniká ďalší rok a z 337,5 kreditov stúpneme na 607,5 kreditov, ale aj tá viac zdaňovaná dobre stúpa a zo 115,76 stúpne na 138,91 kreditov. Rast ako hrom, ale kto a čím nám to zaplatí? No predsa si natlačíme ďalšie kredity a požičiame tomu niekomu na to, aby nám to splácal.

Natíska sa myšlienka, že takto to asi ďalej nepôjde. Rastie výroba, ale spotreba nerastie až toľko ako výroba, čo s tým?


Pridáme na trh ďalšiu chudobnú firmu, ktorá nemá ani tých našich prvých 100 kreditov a nemá ani stroje. Na viac nemá ani také dane a ani takú drahú a bohatú pracovnú silu. Predáme im časť našich strojov a nadbytok výroby a späť dovezieme lacnejšie vyrobené výrobky a draho ich predáme. Pre našich zákazníkov je to lacnejšie.

Znovu to funguje a nie je problém ani s odbytom. Všetko rastie, rastie aj firma s daňovým zaťažením 70 % a ziskovosť pritom stúpla na 30 %. Narástla aj firma s malou 20 percentnou daňou a aj u nej stúpla ziskovosť, už na 100 % a viac. Tretia firma tiež funguje a je príkladom pre ďalších následníkov. Jediný malý problém sú ďalšie kredity, ale ten sme už dávnejšie uspokojivo zvládli, a tak tlačíme ďalej.

Po vzore tretej prichádza doba na zapojenie štvrtej a poriadnej firmy. Po pár rokoch rozbehu, táto štvrtá firma prináša nevídanú prosperitu. Páči sa to prvej aj druhej firme, prosperita stúpa každému. Stále menej pracujeme a stále viac zarábame. Prvej firme stúpajú zisky skoro bez práce a druhej firme dane skoro bez výroby.

Štvrtá firma funguje ešte len na 10 percent svojej kapacity a už nestačia tlačiarne kreditov tlačiť a tak začneme tlačiť kredity dva. Dolár, ale aj Euro.

Na viac štvrtá firma už vyrába skoro toľko, že prvá a druhá už vyrábať ani nepotrebuje a stačí im len kupovať a predávať. A tlačiť a tlačiť. Tlačiť? A pre koho tlačiť? Naozaj sa to dá? Dá sa kupovať, tlačiť a predávať a tlačiť a požičiavať?

Je možné mať také rozdielne dane a pritom fungovať vo WTO a nemať colné prekážky.

Je možné zníženie daní v EU na úroveň USA, alebo zdvihnúť dane v USA na úroveň EU a prikázať americkému občanovi odovzdať a povinne polovicu zárobku sociálnej a zdravotnej poisťovni?

Ako môžu fungovať EU a USA a Čína na jednom slobodnom svetovom trhu, bez toho aby zmenili svoju daňovú a sociálnu politiku ?

Kto vyrieši tento rébus, vraj dostane nejakú Nobelovu cenu. Síce neviem akú a za čo, ale Nobelovu.

Za prvú firmu si dosaďme USA, za druhú EU, za tretiu Taiwan, Malajziu, Kóreu a tak ďalej a za štvrtú Čínu.


Kam zaradiť Rusko, Afriku, Mexiko neviem. Rovnako neviem, kam zaradiť Japonsko, Austráliu, Kanadu a podobné.
Hlavne neviem, kam zaradiť Mexiko a Kanadu v súvislosti s USA, a Rusko v súvislosti s EU.
Naposledy upravil jar88 : 05.05.09 at 13:19 Dôvod: odstavce
Usporiadat
Téma je uzavretá.
jar88 jar88

jar88 je offline (nepripojený) jar88

jar88 Pozri príspevok
Nakoľko je Porada samí ekonóm a účtovník, očakávam odborné posúdenie či je to možné a ako. Či to môže reálne fungovať, alebo nie a prečo.

Ako môžu fungovať dve rovnaké firmy, rovnakého zamerania, na tom istom trhu, ak jednej dáte daňovú povinnosť 10 až 20 % a druhej 50 až 70 % ?

Za normálnych trhových podmienok jedna bude určite bohatnúť a ta druhá musí skrachovať.

Ale ak sa dohodneme, že musia fungovať a ani jedna nesmie skrachovať, nemôžu si cenovo na trhu konkurovať.

Štvrtá firma funguje ešte len na 10 percent svojej kapacity a už nestačia tlačiarne kreditov tlačiť a tak začneme tlačiť kredity dva. Dolár, ale aj Euro.
Je možné mať také rozdielne dane a pritom fungovať vo WTO a nemať colné prekážky.

Je možné zníženie daní v EU na úroveň USA, alebo zdvihnúť dane v USA na úroveň EU a prikázať americkému občanovi odovzdať a povinne polovicu zárobku sociálnej a zdravotnej poisťovni?

Ako môžu fungovať EU a USA a Čína na jednom slobodnom svetovom trhu, bez toho aby zmenili svoju daňovú a sociálnu politiku ?
Ja to vidím tak, že sme nútení žiť v kríze.
Nikto neprizná, že pravou príčinu finančnej krízy sú neprimerané dane a povinná účasť na zdravotnom s sociálnom poistení.

Povinne odvedené peniaze na verejný (štátny) hazard, tvoria u nás majmenej 70 % a zvyšok čo nám zostáva, nestačí ani na základné potreby. Teraz v dobe krízy to bude ešte horšie.
0 0
duves duves

duves je offline (nepripojený) duves

Niekto
Prvotným problémom je úrok, ktory pýtaju banky za požičanie. Inak povedane, nikto iný nesmie davať do obehu peniaze než banky, pričom obyvatelstvo a podnikatelia vracaju bankam viac ako si požičaju (istinu+úrok). To znamena, že aby sa takyto system nerovnovahy udržal, musia si dlžníci požičať stale viac, aby splácali úrok starých úverov.
0 0
duves duves

duves je offline (nepripojený) duves

Niekto
Á..stary znamy pozorovatel a úspešný komentátor. Vitaj, kdesi bol tak dlho?
0 0
jar88 jar88

jar88 je offline (nepripojený) jar88

duves Pozri príspevok
Prvotným problémom je úrok, ktory pýtaju banky za požičanie. Inak povedane, nikto iný nesmie davať do obehu peniaze než banky, pričom obyvatelstvo a podnikatelia vracaju bankam viac ako si požičaju (istinu+úrok). To znamena, že aby sa takyto system nerovnovahy udržal, musia si dlžníci požičať stale viac, aby splácali úrok starých úverov.
Duves v prvej rade si priznajme fakt, že bez trhu, nefunguje ani primitívna spoločnosť. To znamená, že trh je v spoločnosti ako takej vždy.
Trh ocení všetko, čo má nejakú hodnotu a samozrejme ocení aj požičané peniaze. Tomu vy odborníci hovoríte úrok. Je to cena za požičanie peňazí.

Tak že až potiaľto sa zhodneme.

Spoločnosť bez trhu a trh bez ceny nie je. Tak to funguje od pradávna a inak to fungovať nebude a nemôže. Bavíme sa o reálnom svete a reálnej, skutočnej spoločnosti ľudí. Ľudia sa chovajú trhovo a to je fakt.

Tvoje tvrdenie, že úrok je príčinou krízy, odporuje logike. Odporuje zdravému rozumu.
0 0
duves duves

duves je offline (nepripojený) duves

Niekto
jar88 Pozri príspevok
Tvoje tvrdenie, že úrok je príčinou krízy, odporuje logike. Odporuje zdravému rozumu.
To som si myslel kedysi tiež. Vygugluj si niečo ako "bezúročná ekonomika".
0 0
jar88 jar88

jar88 je offline (nepripojený) jar88

duves Pozri príspevok
To som si myslel kedysi tiež. Vygugluj si niečo ako "bezúročná ekonomika".
Ak si si nevšimol,
písal som že sa bavíme o skutočnom svete o skutočnej spoločnosti a skutočnej kríze.

Naviac si sa vôbec nezmienil o nastolených problémoch

1.....Je možné mať také rozdielne dane a pritom fungovať vo WTO a nemať colné prekážky. (jednotný trh, spoločný globálny, svetový)

2....Je možné zníženie daní v EU na úroveň USA, alebo zdvihnúť dane v USA na úroveň EU a prikázať americkému občanovi odovzdať a povinne polovicu zárobku sociálnej a zdravotnej poisťovni?

3....Ako môžu fungovať EU a USA a Čína na jednom slobodnom svetovom trhu, bez toho aby zmenili svoju daňovú a sociálnu politiku ?

4.... Ako sa dostanú doláre z Číny do USA ?
5.....Ako sa dostanú doláre z EU do USA ?

6---- Ako sa ukončí kríza ?
0 0
duves duves

duves je offline (nepripojený) duves

Niekto
To sú otázky pre mna?
Alebo je to nastolená téma nieco ako "bavme sa o nesmrtelnosti chrústov"?

Ak trváš na odpovediach, skúsim si zohnať veštecku guľu. Potom dám vedieť.
0 0
jar88 jar88

jar88 je offline (nepripojený) jar88

duves Pozri príspevok
To sú otázky pre mna?
Alebo je to nastolená téma nieco ako "bavme sa o nesmrtelnosti chrústov"?

Ak trváš na odpovediach, skúsim si zohnať veštecku guľu. Potom dám vedieť.
Na jednoduché otázky, sú aj jednoduché odpovede. Netreba vešteckú guľu, stačí si tie odpovede pripustiť a zmieriť sa so skutočnosťou, ktorá z nich vyplýva.

jednoduchá odpoveď : 1......Nie, nie je to možné.

2..... Žiadny Američan sa nezmieri s tým, že ho bude niekto okrádať o jeho zarobené peniaze. Za platí si svoje dane a tým jeho povinnosť voči štátu končí. Je si vedomý svojich práv a povinností. Nikto v USA zo svojej výplaty nezaplatí viac ako 20 % daní. Cena práce v USA je 100 – 20 = plat 80 (to znamená, že cena práce je 100 a ak sa má vyrovnať Európe, treba pridať na plate v USA do 160 ) Cena výrobku v USA a EU bude podobná, lebo suroviny nakupujú vo svetových cenách obaja.
2..... Žiadny politik v Európe si nedovolí znížiť sociálny štandard a na udržanie toho soc. Štandardu potrebuje vybrať 50 až 60 % peňazí z peňaženiek občanov. Vo vyspelej Európe je podobný plat 80 + 80 odvody a daň = 160 cena práce

3.....Na základe prvých dvoch bodov vyplýva jednoduchá odpoveď, že nemôžu fungovať, ale to nikto nechce pripustiť.

4.....Jednoducho si musia v USA niečo kúpiť, inak si musia v USA natlačiť ďalšie doláre.
5..... Je to isté, treba ich utratiť za výrobky a služby z USA.

6...... Kríza skončí až sa trh vyrovná.

Úrok nehrá skoro žiadnu rolu. Je zanedbateľný. Prečo si čínske firmy neuložia doláre do amerických a európskych bánk. Prečo nenakupujú blbosti v Európe, ako napríklad penzijné fondy a hypotekárne balíky akcií ?
0 0
účtovník 007 účtovník 007

účtovník 007 je offline (nepripojený) účtovník 007

To by som aj ja chcela občas vedieť. ...viac
jar88 Pozri príspevok
4.... Ako sa dostanú doláre z Číny do USA ?
5.....Ako sa dostanú doláre z EU do USA ?

6---- Ako sa ukončí kríza ?
Doláre z Číny do USA neputujú, oni totiž z USA ani neodídu. Čína je obrovským dodávateľom tovaru do USA. Takže ak USA zaplatí za tovar Číne, tak Čína tieto doláre uloží v USA banke, alebo investujú do CP v USA. Tým vlastne určitým spôsobom ovplyvňuje ekonomiku Ameriky, lebo do obehu cez úvery sa dostávajú vlastne čínske doláre.
Vieš aký kolaps by vyvolal stav, ak by sa Čína rozhodla vybrať všetko, čo má uložené v USA? Myslím, že toho sa USA aj obávajú.

A ako sa ukončí kríza?
Veľkým treskom, len ešte treba nájsť lokalitu, kde sa konflikt uskutoční.
O tom už mocní tohto sveta určite rozhodli. Potreba expandovať, upevniť si svoje mocenské postavenie sa dá zaomaliť do všeličoho, aj do krízy. A rovnováha trhu a iné ekonomické poučky ťahajú oproti týmto záujmom za kratší koniec.
Naposledy upravil účtovník 007 : 26.08.09 at 09:57
0 0
jar88 jar88

jar88 je offline (nepripojený) jar88

účtovník 007 Pozri príspevok
Doláre z Číny do USA neputujú, oni totiž z USA ani neodídu. Čína je obrovským dodávateľom tovaru do USA. Takže ak USA zaplatí za tovar Číne, tak Čína tieto doláre uloží v USA banke, alebo investujú do CP v USA. Tým vlastne určitým spôsobom ovplyvňuje ekonomiku Ameriky, lebo do obehu cez úvery sa dostávajú vlastne čínske doláre.
Vieš aký kolaps by vyvolal stav, ak by sa Čína rozhodla vybrať všetko, čo má uložené v USA? Myslím, že toho sa USA aj obávajú.

A ako sa ukončí kríza?
Veľkým treskom, len ešte treba nájsť lokalitu, kde sa konflikt uskutoční.
O tom už mocní tohto sveta určite rozhodli. Potreba expandovať, upevniť si svoje mocenské postavenie sa dá zaomaliť do všeličoho, aj do krízy. A rovnováha trhu a iné ekonomické poučky ťahajú oproti týmto záujmom za kratší koniec.
Z hľadiska krízy nie je dôležité, či doláre opustia územie USA, alebo nie.

Ale aj tak stále je dôležité, kto má na ne dispozičné právo.

Ak si objednám kontajner náradia od Čínskeho obchodníka, on ho nakúpi od čínskeho výrobcu (v juanoch) a ja mu ho zaplatím v dolároch. Tie doláre mu zaplatí moja banka na účet v Číne. Ja dám do mojej banky eurá, ktoré som dostal od tesca a to tesco ich dostalo od našich občanov.

Prípad, že si náš občan na to nezarobí, ale si požičia od Homecreditkuchen s.r.o. a v skutočnosti možno od toho Číňana vynechajme.

Ja sa len pýtam, ako sa dostanú doláre z Číny do EU a do USA.
TO JE VŠETKO.
Nejaký veľký tresk je fantasmagória a o tom sa baviť nemienim.
0 0
účtovník 007 účtovník 007

účtovník 007 je offline (nepripojený) účtovník 007

To by som aj ja chcela občas vedieť. ...viac
jar88 Pozri príspevok
Ak si objednám kontajner náradia od Čínskeho obchodníka, on ho nakúpi od čínskeho výrobcu (v juanoch) a ja mu ho zaplatím v dolároch. Tie doláre mu zaplatí moja banka na účet v Číne. Ja dám do mojej banky eurá, ktoré som dostal od tesca a to tesco ich dostalo od našich občanov.

.
a ten náš občan má odkiaľ peniaze? Z výplaty, ktorú dostal od zamestnávateľa. Zamestnávateľ obchoduje s inými, tí s USA a štátmi EU, ktoré mu platia za tovar. Samozrejme existuje aj opačný tok peňazí. No a ten Tvoj Číňaň si určite peniaze nenechá v čínskej banke, ale investuje ich, alebo nakúpi zase tovar od vlastného. Nemôžeš rozmýšľať tak, že keď Číňaň zaplatí vlastnému, tak tie peniaze zostanú v Číne. Veď aj ten Číňan nakupuje tovar v obchode, a ten sa môže dovážať aj s EU aj s USA.

V medzibankovom styku nejde o skutočné peniaze, ale o "kvázi peniaze". Je to len zápis na papieri na jednej aj druhej strane. Skús trošku vyhľadať niečo o tom, koľko CP a podielov v amer. firmách vlastní Čína. Potom by si nemohol napísať, že z hľadiska krízy nie je podstatné, či doláre opustia územie USA. Pre USA je to postrach.
Tvoja posledná otázka bola, ako sa skončí kríza. Na položenú otázku som odpovedala, myslím že slušne. Je to môj názor a diskutovať o ňom nepotrebujem.
0 0
duves duves

duves je offline (nepripojený) duves

Niekto
jar88 Pozri príspevok
Prečo si čínske firmy neuložia doláre do amerických a európskych bánk. Prečo nenakupujú blbosti v Európe, ako napríklad penzijné fondy a hypotekárne balíky akcií ?
Lebo skupuju nehnutelnosti po celom svete. Raz nam zamavaju elvečkom pred nosom a povedia, tak šup šup, už je iba antarktida volna.



Apropo, je velmi nerovne porovnavat danovy system usa s našim. Chore je to, že existuje svetova zúčtovacia mena a narodna mena v jednom - US dolár. Ak ceny komodit rastu, treba nove dolariky, tak natlačia. Tak si môžu dovoliť mať životnu uroven o 200% vyššiu ako u nas. Všetci čo exportuju, už cítia neistoty, nechcu dolare. Sranda nastane vtedym, až sa prestane dolaru uplne doverovať. Potom sa ozvi.
0 0
duves duves

duves je offline (nepripojený) duves

Niekto
jar88, tu je pekne vysvetleny ten ofajč peňazí vytorených na základe dlhu:
http://dolezite.sk/Peniaze_a_banky_s..._zadlzeni.html

A uplne jednoducho takto:
Představte si, že si podnikatel od banky půjčí 1000 dolarů, aby mohl začít podnikat. A třeba za deset let se od něj čeká, že bance splatí 2000. Kde se vezme ten další tisíc? Aby jeden podnik mohl splatit svůj úvěr, musí druhý zkrachovat. Anebo si půjčit další tisíc, a tak to jde dál a dál.
zdroj: http://www.mwm.cz/
Naposledy upravil duves : 27.08.09 at 17:49
0 0
duves duves

duves je offline (nepripojený) duves

Niekto
Kdyby se podvod provalil, celý systém by se zhroutil…

Americký finanční systém, dnes do značné míry globalizovaný, funguje na principu Ponziho schématu. To netvrdím já, ale profesor ekonomie a práva na Universitě v Missouri William K. Black v rozhovoru se známým americkým publicistou Billem Moyersem. Black je býval regulátor, jenž se zasloužil o zmapování a řešení tzv. savings and loans krize za vlády prezidenta Reagana. O této neslavné epizodě se lze více dočíst v Blackově knize The Best Way to Rob a Bank is to Own One.
Black k současné krizi podotýká, že systém, jenž ji vygeneroval, spočívá na kolosálním podvodu, umně skrývaném vzájemně provázanou sítí politických špiček, předních bankéřů a ratingových agentur. Toxická aktiva vznikala záměrně, kryta vysokým ratingovým oceněním, přestože bylo aktérům tohoto „podnikání“ zřejmé, že jde o podvod. Vidina krátkodobých impozantních zisků jim za to stála.
http://blog.ihned.cz/c3-36723400-YSe...by-se-zhroutil
0 0
jar88 jar88

jar88 je offline (nepripojený) jar88

duves Pozri príspevok
Prvotným problémom je úrok, ktory pýtaju banky za požičanie. Inak povedane, nikto iný nesmie davať do obehu peniaze než banky, pričom obyvatelstvo a podnikatelia vracaju bankam viac ako si požičaju (istinu+úrok). To znamena, že aby sa takyto system nerovnovahy udržal, musia si dlžníci požičať stale viac, aby splácali úrok starých úverov.
duves ako tak sledujem, stále nevieš obhájiť ten úrok, alebo priznať svoj omyl.
Skús to aspoň pochopiť.
1....možnosť.Som dobrý obchodník a kúpim za 50 centov jablko. Následne ho na trhu predám za euro a mám 50 centov zisk.
2...možnosť, Tiež som dobrý obchodník, ale lepší, ako ten prvý a tak si požičiam na to jablko 50 € za 10%úrok a kúpim ich 100 a následne predám za 200 €. Z tých 200 € banke vrátim 50 + 5 € a zostane mi 145 €
Ty si naozaj myslíš, že tých 5 €, čo som dal zarobiť banke spôsobí krízu?

Až tento jednoduchý príklad pochopíš, pridám ti do toho aj daň a neskôr aj porovnanie s EU a USA.

Následne budeš o trošku múdrejší a nič za to nedáš. Dúfam, že ti to trochu pomôže pochopiť peniaze.
0 0
duves duves

duves je offline (nepripojený) duves

Niekto
jar88 Pozri príspevok
duves ako tak sledujem, stále nevieš obhájiť ten úrok, alebo priznať svoj omyl.
Skús to aspoň pochopiť.
1....možnosť.Som dobrý obchodník a kúpim za 50 centov jablko. Následne ho na trhu predám za euro a mám 50 centov zisk.
2...možnosť, Tiež som dobrý obchodník, ale lepší, ako ten prvý a tak si požičiam na to jablko 50 € za 10%úrok a kúpim ich 100 a následne predám za 200 €. Z tých 200 € banke vrátim 50 + 5 € a zostane mi 145 €
Ty si naozaj myslíš, že tých 5 €, čo som dal zarobiť banke spôsobí krízu?

Až tento jednoduchý príklad pochopíš, pridám ti do toho aj daň a neskôr aj porovnanie s EU a USA.

Následne budeš o trošku múdrejší a nič za to nedáš. Dúfam, že ti to trochu pomôže pochopiť peniaze.
To čo vysvetlujem, nemaš v tom priklade nikde uvedene. To čo uvadzas može tak byt a môže to byt tak, že ten čo kúpi jablko si nan požičia v banke. Za úrok.
Tak a este raz:
Na jednej strane stoja banky a na strane druhej všetci tí, čo potrebuju požičať (obyvatelstvo, podnikatelia, vlady). Dajme tomu, že banky vydaju do obehu niečoho 1000,- a do roka sa má vrátiť s úrokom 5%, t.j. 1000+50 t.j. spolu 1050,-
Kontrolná otázka: kde vezmú obyvatelstvo, podnikatelia, vlady tých 50 jednotiek?
Ja viem a verím, že aj zvysok z fóra. Ak na to prídeš, napíš.
0 0
jar88 jar88

jar88 je offline (nepripojený) jar88

duves Pozri príspevok
To čo vysvetlujem, nemaš v tom priklade nikde uvedene. To čo uvadzas može tak byt a môže to byt tak, že ten čo kúpi jablko si nan požičia v banke. Za úrok.
Tak a este raz:
Na jednej strane stoja banky a na strane druhej všetci tí, čo potrebuju požičať (obyvatelstvo, podnikatelia, vlady). Dajme tomu, že banky vydaju do obehu niečoho 1000,- a do roka sa má vrátiť s úrokom 5%, t.j. 1000+50 t.j. spolu 1050,-
Kontrolná otázka: kde vezmú obyvatelstvo, podnikatelia, vlady tých 50 jednotiek?
Ja viem a verím, že aj zvysok z fóra. Ak na to prídeš, napíš.
Milý duves
Opäť si sa nevysporiadal s pôvodnou otázkou a odchádzaš od svojho tvrdenia, že kríza vznikla z úroku a tlačenia peňazí. Tvoja otázka je mimo koša, ale nevadí. Odpoviem ti.
V rozvinutej spoločnosti je trh. S tým sa nedá polemizovať, je to fakt, ktorý sa nedá poprieť a dokonca ten trh, nie je možné ani zrušiť.
To že je trh, je základ na ktorom sa musíme zhodnúť, aby sme mohli pokračovať ďalej.
Zámerne som uviedol jednoduchú výmenu tovaru za peniaze bez banky a so zapojením banky a úroku. Z tohto jednoduchého príkladu by malo priemerne inteligentnému jedincovi vyplývať, že úrok z požičaných peňazí podporuje rozvoj podnikania s jablkami. V tomto prípade, ak už mám svojich 145 € tak si môžem nakúpiť 200 jabĺk a ešte 90 € odložiť, alebo použiť na niečo iné. Dúfam, že nám je všetkým jasné, že si už od banky požičiavať nemusím, ale môžem.
Teraz k tomu tvojmu príkladu a možno aj otázke. Nesmieš sa na mňa hnevať, ale ten príklad je naozaj chorý, lebo na žiadnom trhu nestojí banka na jednej strane a obyvateľstvo na druhej. Takto trh jednoducho nefunguje. Banka je len jeden zo subjektov na trhu a je rovnako závislá, ako všetci ostatní na trhu.
Ďalšie tvoje zlé vyjadrenie je, že banky niečo vydajú do obehu. Banky nič do obehu nemôžu vydať, ony môžu len požičiavať. Banky peniaze nevydávajú, nevyrábajú. Nemôžu ich vyrábať. To že centrálna banka nechá vyrábať obeživo nemá nič spoločné s vyrábaním hodnôt. Nemá to nič spoločné s finančnou krízou.
Teraz k tým 1000+50 a kde vezmú tých tvojich 50. Na úvod ti ten vzorec trošku upravím a bude takýto 50+1000+50. To znamená 50 vložených z trhu, 1000 požičaných od centrálnej banky a 50 očakávaných z úrokov. Banka a ani ostatní nedokážu určiť, že tých tvojich dlžných 50 je vrátené z určitého zdroja zárobku. Ale je jasné, že niekto tých 50 bude musieť na niečom ušetriť. Buďto si niekto nekúpi jablko a mne jedno zhnije a tým prídem o jedno euro, alebo to jablko zlacním na úroveň kúpyschopnosti trhu. Tým jablká zlacnejú a peniaze zdražejú. Trh sa s tými tvojimi 50timi hravo vyrovná. Jednoducho ocení tovar na 950 a funguje ďalej. Nič sa nedeje, že evidujeme v banke 50tku. Ak niekto na trhu bude potrebovať tú 50tku, bude sa musieť vysporiadať s ich vrátením a s úrokom, ale to je zároveň aj starosť banky, lebo stojí aj na viere vkladateľov a zároveň má záväzok k centrálnej banke. Je to jednoduché a vyvážené, lebo trh a viera v peniaze nepustí.
Pre trh je nepodstatné, či je ten vzorec 50+1000+50, alebo 100+500+500, alebo 1000+50+50, trh na to jednoducho reaguje.
Ak by nastala situácia 1000+50+50, čo znamená že ľudia majú voľných 1000, banky 50, a požičaných 50. V tejto situácii je tovar na trhu lacný, lebo ľuďom zostáva voľných 1000 a ľahko ich môžu minúť na ďalší tovar zdražený úrokom. Každému sa darí a trh zrovnáva skóre v pomeroch a môže sa dostať napríklad k vzorcu 800+200+100 a nič podstatné sa nedeje. Pre každého účastníka na trhu je dôležité, kde v tom vzorci figuruje.
Ak by nastala situácia 100+200+800 znova sa nič nedeje a nedeje sa ani keď nastane terajšia situácia 100+(200+1000)+800 a nebude sa konať nič ak nastane situácia 200+(100+1000+3000)+1200. Nič sa nekoná, lebo trh to jednoducho zrovná. Na trhu sa zmenia hodnoty a pomery. Zmení sa cena peňazí, cena tovaru, cena práce podľa potreby a možností na trhu. Nič viac a nič menej.
Nič s trhom nenarobíš, aj keď na trh do bánk natlačíš namiesto 3000, napríklad 1.003.000 trh to vyrovná a znova upraví pomery ceny práce, peňazí, tovaru, dlhu, úroku, úspor, nehnuteľností a podobne.
Pre teba je dôležité, len to že trh je a kde na tom trhu stojíš.
Úrok nie je povinný, ale je jednou položkou na trhu. Je jeho súčasťou, rovnako ako to jablko.
Duves, ešte jedna otázočka. Ako by si chcel bez úroku určovať komu požičať peniaze a komu nie. Podľa potreby, alebo zásluh, alebo podľa straníckej príslušnosti, alebo za úplatok? Alebo ako? Nariadením vlády?
0 0
duves duves

duves je offline (nepripojený) duves

Niekto
jar88 Pozri príspevok
Duves, ešte jedna otázočka. Ako by si chcel bez úroku určovať komu požičať peniaze a komu nie. Podľa potreby, alebo zásluh, alebo podľa straníckej príslušnosti, alebo za úplatok? Alebo ako? Nariadením vlády?
Nespravnu otazku si zvolil. Na to nemôžem odpovedat, lebo cely princip hry musí byt postaveny na časovom znehodnocovaní obeživa ako tovar. Ak peniaze vyjadruju tovar, ktory sa postupne kazí a znehodnocuje (potraviny sa naozaj kazia a vyrobky ostatneho priemyslu moralne zastaravaju) tak aj peniaze musia byt u držitela znehodnocovane.
A jediny sposob ako dosiahnut ich nezmenenu hodnotu je ich požiačiavať bezúrocne. Niekto ma 100 jednotiek, ak ich drži, tak za rok stratia hodnotu, ak ich požičia, dostane späť istinu, nič nestratí. Ak sa nezmení súčasný system postavený na úžere a multiplikácii, tak si ludia, podnikatelia a vlady budu musiet požičiavať stale viac na splacanie rokov starych uverov. A prosím ťa, nepleť tu hlavu ostatnym s tymi nápadmi, čo trh vyrovna a čo nie. Ako to dopadlo v najliberalnejsej ekonomike sveta v SSamerickych, velmi dobre vieme.
0 0
jar88 jar88

jar88 je offline (nepripojený) jar88

duves Pozri príspevok
Nespravnu otazku si zvolil. Na to nemôžem odpovedat, lebo cely princip hry musí byt postaveny na časovom znehodnocovaní obeživa ako tovar. Ak peniaze vyjadruju tovar, ktory sa postupne kazí a znehodnocuje (potraviny sa naozaj kazia a vyrobky ostatneho priemyslu moralne zastaravaju) tak aj peniaze musia byt u držitela znehodnocovane.
A jediny sposob ako dosiahnut ich nezmenenu hodnotu je ich požiačiavať bezúrocne. Niekto ma 100 jednotiek, ak ich drži, tak za rok stratia hodnotu, ak ich požičia, dostane späť istinu, nič nestratí. Ak sa nezmení súčasný system postavený na úžere a multiplikácii, tak si ludia, podnikatelia a vlady budu musiet požičiavať stale viac na splacanie rokov starych uverov. A prosím ťa, nepleť tu hlavu ostatnym s tymi nápadmi, čo trh vyrovna a čo nie. Ako to dopadlo v najliberalnejsej ekonomike sveta v SSamerickych, velmi dobre vieme.
Duves, znova si sa nevysporiadal s pôvodnou otázkou.
Nevadí, lebo som to očakával.
Očakával som niečo v tom význame, ako si predviedol, ale toto konkrétne som si nedokázal predstaviť.
Vidím, že sloboda a trh, je pre tvoje chápanie španielska dedina.
Ešte raz to skúsim a úplne po lopate.
1... Základom života je SLOBODA. Zámerne som použil slovo života, všeobecne a nie len života človeka, lebo to platí aj pre zvieratá atd.
2... Ak má človek slobodne žiť musí mať ľudské práva. Uznáva a stojí na tom celý civilizovaný svet (OSN a charta), každá spoločnosť ľudí a každé legálne spoločenstvo, až po rodinu a jednotlivého človeka. Do tej slobody spadá aj právo slobodne sa zúčastňovať na slobodnom trhu. Dokonca aj WTO má plán postupne zrušiť všetky prekážky, lebo celý svet priznáva každému právo slobodne sa zúčastňovať na slobodnom trhu. Dôraz je na tom každému a slobodne.

To znamená, že každý si môže kúpiť a predať čo chce, komu chce a za čo chce. To isté platí aj o požičiavaní si peňazí. Obmedzovať, alebo znemožňovať ľuďom toto právo je zakázané a celosvetovo rešpektované. Každý má právo nadobúdať majetok v neobmedzenej miere, s dôrazom na to KAŽDÝ.

Tak že najskôr si musíme priznať, že základná hodnota je sloboda a je to prirodzená súčasť človeka. Ďalšou ľudskou danosťou je túžba vlastniť a každý má na to právo. Je to jednoducho pre človeka prirodzené a normálne. Rešpektujme aspoň ten základ a tým je právo, sloboda a vlastníctvo.
Inak sa ďalej nedostaneme a prejdeme ku komunizmu, totalite a nedaj bože k fašizmu a nacionalizmu.


A ešte trošku na záver; to tvoje ironické „ako to dopadlo v USA dobre vieme“, to považuješ za argument? Ak áno, tak argument čoho? Snáď tým nechceš odôvodňovať správnosť ostnatých drôtov na hraniciach s Rakúskom. Dúfam, že tie ostnaté drôty tu neboli na našu ochranu pred tou špinavou Amerikou a slobodou? Alebo sa mýlim a dejiny a kríza sú len potvrdením, že sloboda a právo človeku ubližuje?
0 0
duves duves

duves je offline (nepripojený) duves

Niekto
jar88 Pozri príspevok
Snáď tým nechceš odôvodňovať správnosť ostnatých drôtov na hraniciach s Rakúskom.
Nechápem, čo tu melieš o drôtoch. To je pre teba naozaj problem zostat pri téme?
Očuj, že ty stále veríš, že papierové bankovky sú naozaj peniaze?
Skus si preštudovat dejiny platidiel a potom si prečítaj toto: http://haku.inovativ.sk/kultura-a-sp...dzena-ekonomia
0 0
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať