Odpoveď 4.11.2009
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 19 ods.2 písm.k) zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len ?zákon o dani z príjmov?/ sa za uznané daňové výdavky považujú aj výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov
Z cit. ustanovenia vyplýva, že výdavky na reklamu budú daňovo uznanými iba v prípade, že ich daňovník preukázateľne vynaložil v súvislosti so svojou činnosťou so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania alebo zvýšenia svojich príjmov a ktoré sú zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka.

V prípade, ak spoločnosť s cieľom podporiť svoj predaj zorganizuje pre zákazníkov súťaž (napr. reklamná príp. verejná súťaž alebo súťaž, kde okruh súťažiacich je obmedzený podmienkami súťaže), možno uviesť, že výdavky vynaložené na obstaranie cien do žrebovacej súťaže sú pre túto spoločnosť daňovo uznaným výdavkom v plnej výške, a to pri súčasnom splnení podmienok daňovej uznateľnosti podľa § 2 písm.i) a § 19 ods.2 písm.k) zákona o dani z príjmov.


Daňové riaditeľstvo SR B. Bystrica
Odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Dobrý deň,prosím o vyjadrenie k problematike uplatnenia výdavkov pri organizovaní výhernej súťaže.Spoločnosť zorganizuje pre verejnosť súťaž o najlepšieho zákazníka,ktorý bude zaradený do zlosovania o vecné ceny,napr.mixér,budú výdavky na ceny v súťaži daňovo uplatniteľným výdavkom spoločnosti v plnej výške?
Ďakujem za odpoveď.

Odpoved na dopyt
Odoslané: 23. marca 2009 10:44:50


Dobrý deň,na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:Vzhľadok na to , že Váš dopyt je veľmi špecifický a vyžaduje si poznať ešte ďalšie informácie odporúčame Vám obrátiť sa s problémom na daňového poradcu. Odbor služieb pre verejnosťDRSR Banská Bystrica

Váš dopyt: Chcela by som sa opýtať, akým spôsobom sa zdaňuje príjem fyzickej osoby -nepodnikateľa z elektronického obchodovania na vlastný účet na svetových komoditných burzách (CBOT, NYBOT, Globex). Predmetom obchodov sú štandardizované komoditné kontrakty (zlato, ropa, akciové indexy, meny a pod.) bez fyzickej dodávky (tzv. futures), kde každá otváracia transakcia (kúpa alebo predaj) musí byť nasledovaná opačnou transakciou, a tým je obchod ukončený. Výsledkom je podľa pohybu ceny v danom časovom rámci zisk alebo strata obchodníka. Obchody sú uzatvárané ako intradenné, t.j. každý obchod je ukončený v ten istý deň ako bol otvorený. Za zdaňovacie obdobie sa môže uskutočniť napr. niekoľko desiatok alebo stoviek obchodov, pričom časť obchodov je ziskových a časť stratových a celkovým výsledkom môže byť zisk. Obchody sa uskutočňujú prostredníctvom brokerskej spoločnosti so sídlom v USA, u ktorej sa za týmto účelom zriaďuje obchodný účet na meno konkrétnej fyzickej osoby a fyzická osoba musí zložiť na tento účet základný vklad 10 tis. USD, z ktorého sa pri každom jednotlivom obchode zablokuje zábezpeka na jednotlivý obchod (kolaterál). Otázky:Je takýto príjem predmetom dane z príjmov fyzických osôb? Ak áno:1/ Čo je rozdodujúcim faktom pre vznik daňovej povinnosti - vytvorený zisk na obchodnom účte u brokera v USA alebo jeho prevod na bankový účet v SR?2/ Čo sa považuje za daňový základ? Ďakujem za odpoveď.

Odpoved na dopyt Od: sluzby@drsr.sk
Odoslané: 4. novembra 2009 11:46:35


Dobrý deň,na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:Podanie dodatočného daňového priznania upravuje ustanovenie § 39 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní).Podľa ods. 2 cit. ustanovenia zákona daňový subjekt v prípade, ak zistí, že podané daňové priznanie je nesprávne a jeho oprava má za následok zvýšenie dane, je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia zákona dodatočné daňové priznanie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo a to až do jej skončenia.Vychádzajúc z uvedeného, nakoľko u daňového subjektu v súčasnosti prebieha daňová kontrola, môže podať dodatočné daňové priznanie až po ukončení daňovej kontroly, aj napriek tomu, že dodatočné daňové priznanie nebude podané do konca mesiaca nasledujúceho po zistení skutočnosti, že podané daňové priznanie je nesprávne.

Váš dopyt: Firma v mesiaci október 2009 zistila nové skutočnosti, ktoré zakladajú povinnosť predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení (t.j. do 31. nov. 2009) dodatočné daňové priznanie k dani z príjmu za r. 2008, nakoľko sa jedná o zvýšenie daňovej povinnosti za r. 2008.Avšak vo firme v tomto období prebieha daňová kontrola na daň z príjmu za r. 2008 (teda za obdobie, ktorého sa týka zistenie) a v takomto prípade (počas výkonu daňovej kontroly) podľa § 39 Zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, dodatočné daňové priznanie nemožno podať. Je predpoklad, že daňová kontrola do termínu na podanie dodatočného daňového priznania neskončí.Ako máme v tomto prípade postupovať pri podaní dodatočného daňového priznania.Ďakujem za odpoveď.

August 18, 2009

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Na účely tohto stanoviska predpokladáme, že konateľ je na daňové účely v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ?zákon o dani z príjmov?) a aj po prípadnom uplatnení článku 4 Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Belgického kráľovstva o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu, ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 92/2007 (ďalej len ?medzinárodná zmluva?) rezidentom Belgického kráľovstva.
Predmetom dane takéhoto daňovníka na území SR sú len príjmy plynúce zo zdrojov na území SR. Podľa § 5 ods. 2 písm. d) Zákona o dani z príjmu sú odmeny za výkon funkcie v orgánoch iných právnických osôb považované za príjmy zo závislej činnosti. Príjmy zo závislej činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávanej na území Slovenskej republiky spadajú všeobecne do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov a článku 15 medzinárodnej zmluvy.
Dvojité zdanenie príjmov zo závislej činnosti sa vylučuje na území Belgického kráľovstva, spôsobom uvedeným v článku 23 medzinárodnej zmluvy (metóda zápočtu dane). Podľa § 35 zákona o dani z príjmov je daňovník povinný vyberať preddavok na daň zo zdaniteľnej sumy.
S pozdravom

Váš dopyt:

Dobrý deň,
nakoľko som do dnešného dňa nedostala odpoveď na moju otázku podanú 25.5.2009 opätovne žiadam o stanovisko:

dovoľujem si vás požiadať o stanovisko k aplikácii Zákona o dani z príjmu č. 595/2003 a zároveň Zmluvy medzi vládou SR a vládou Belgického kráľovstva o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 92/2007 v súvislosti s pravidelným mesačným vyplácaním odmeny za výkon funkcie konateľa daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident Belgického kráľovstva), ktorý sa nezdržuje na území SR viac ako 183 dní.

V zmysle § 5 ods. 2 písm. d) Zákona o dani z príjmu sú odmeny za výkon funkcie v orgánoch iných právnických osôb považované za príjmy zo závislej činnosti. Následne z § 35 ods. 8 písm. b) vyplýva, že Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevyberie preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí. Avšak ako je to v prípade, ak ide o príjem zo závislej činnosti u osoby, ktorá nie je zamestnancom? Alebo sa považuje aj daňovník, ktorému je vyplácaná len odmena za výkon funkcie konateľa, chápaná ako príjem zo závislej činnosti za zamestnanca? Má zamestnávateľ povinnosť zraziť a odviesť z takéhoto príjmu preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti? V náväznosti na Medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a vládou Belgického kráľovstva sa v článku 16 tejto zmluvy odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu (BG) poberá ako člen správnej rady alebo iného obdobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu (SK), možno zdaniť v tomto druhom štáte (SK).
V ktorom štáte zdaní daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území SR nezdržiava viac ako 183 dní, príjem za výkon funkcie konateľa? Má zamestnávateľ povinnosť zrážať z takejto odmeny preddavok na daň zo závislej činnosti? Alebo bude odmena zdaňovaná v Belgickom kráľovstve?

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 26 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny zvýšenej o náklady súvisiace s obstarním predmetu finančného prenájmu vynaložené nájomcom do doby zaradenia tohto majetku do užívania. Pri určení tohto spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 27 a 28, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu.
To znamená, že ak bola doba prenájmu dohodnutá v leasingovej zmluve napr. 36 mesiacov, daňovník počas týchto 36 mesiacov odpíše hodnotu istiny majetku do daňových výdavkov prostredníctvom dańových odpisov. Ak daňovník bude mať zaradený majetok v obchodnom majetku iba napr. 30 mesiacov doby prenájmu, môže do daňových výdavkov uplatniť odpis tohto majetku iba počas týchto 30 mesiacov doby nájmu.

Odbor služieb pre verejnosť
DR SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobrý deň,
prosím o usmernenie ako vypočítať vstupnú obstarávaciu cenu a daňový odpis v prípade, ak daňovník uzavrel leasingovú zmluvu na kúpu osobného automobilu pred začiatkom vykonávania podnikateľskej činnosti a takto obstarané vozidlo si vložil do obchodného majetku už počas trvania leasingovej zmluvy.

V zmysle Pokynu DRSR k obchodnému majetky, ktorý je využívaný daňovníkom s
príjmami podľa § 6 zákona č. 595/2003 sa definícia OM rozširuje aj o Hmotný majetok obstarávaný na formou finančného prenájmu.

§ 25 odst 1 d) Zákona o DzP je vstupnou cenou d) cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.

Avšak určenie Obstarávacej ceny pri vložení majetku obstaraného formou finančného prenájmu uvedený §25 nerieši. Ako teda postupovať pri určení Obstarávacej ceny v tomto prípade? Bude vstupná cena teda obstarávacou cenou v čase uzatvorenia leasingu (§ 25/1/a so zohľadnením ods.6 - bez DPH)?
Môže si daňovník v tomto prípade zahrnúť do daňových výdavkov finančnú činnosť (úrok) z leasingovej zmluvy?

Daňové odpisy pri vozidle obstaranom formou Fin.prenájmu sa počítajú podľa § 26ods.6. Ak daňovník preradí do obchodného majetku automobil na leasing a mesačné odpisy (vypočítané spôsobom bežným pre leasing) začne daňovo uplatňovať až počnúc mesiacom preradenia auta do obchodného majetku, postupuje v súlade so zákonom?

25.02.2009 07:59
Veľkosť: 8 KB
Predmet: Odpoved na dopyt c.23609
Text správy: Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
V súlade s § 25 ods.1 písm. f) zákona o dani z príjmov vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je zostatková cena majetku zistená u vkladateľa alebo darcu pri vyradení v dôsledku jeho vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo darovania okrem majetku vylúčeného z odpisovania. Tzn. že majetok nadobudnutý darovaním vo výške daňovej zostatkovej ceny neuznanej za daňový výdavok u darcu, sa premietne prostredníctvom daňových odpisov v základe dane obdarovaného. Majetok nadobudnutý darom je novoobstaraný majetok a zaradí sa do príslušnej odpisovej skupiny a začne sa odpisovať ako v 1. roku odpisovania (vstupná cena = daňová zostatková cena zistená u darcu).

Odbor služieb pre verejnosť
Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobrý deň,

chcem Vás poprosiť o radu pri probléme, keď účtovná jednotka získa darom odpisovaný investičný majetok, účtovné odpisy sú robené mesačne, raz ročne sa z účtu 384 vrámci platných postupov účtovania odúčtuje podiel ÚO na účet 648. Zo školenia má kolegyňa manuál, kde je zápis vo výške odpisov 384/648 oslobodený od dane, predpokladám že podľa §12 ,odst. 7, písm. b Zákona o DzP - predmetom dane nie je príjem získaný darovaním alebo dedením.
Potiaľto by to bolo jasné, zaujíma ma ale, či v nadväznosti na vyššie uvedené môžu byť daňovo uznané odpisy takéhoto majetku alebo je potrebné celé účtovné odpisy považovať za pripočítateľnú položku. Podľa môjho názoru je to oprávnený daňový náklad, nakoľko používaním tohto zariadenia sú dosahované zdaniteľné príjmy.
Prosím Vás o Vaše stanovisko k tejto problematike.

Ďakujem

15.4.2009

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov účinnou od 1.3.2009 sa ustanovenie § 19 ods. 2 písm. l) doplnilo o druhý a tretí bod. Všetky 3 spôsoby preukazovania spotreby pohonných látok sú rovnocenné. To znamená, že daňovník si vyberie spôsob preukazovania spotreby pohonných látok podľa toho, ktorý mu je najvýhodnejší. Platiteľ DPH si môže odpočítať daň v rozsahu a za podmienok stanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH. Jednou z podmienok práva na odpočítanie dane je, že platiteľ použije prijaté tovary a služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. To znamená, že platiteľ dane si môže odpočítať daň z nakúpených pohonných hmôt do motorového vozidla, ktoré využíva na svoje podnikanie ako platiteľ v takom rozsahu, v akom použije prijaté pohonné hmoty na účely svojho podnikania, t.j. ak kúpené pohonné hmoty použije výlučne na účely svojho podnikania, môže si pri ich kúpe odpočítať daň v plnom rozsahu pri splnení ďalších podmienok uvedených v § 49 až 51 zákona o DPH.
Uplatňovanie paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL v daňových výdavkoch pre zistenie základu dane z príjmov neovplyvňuje možnosť odpočítania DPH z nakúpených PHL v plnom rozsahu.

Odbor služieb pre verejnosť
DR SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobrý deň .
Z dôvodu novelizovaného Zákona o dani z príjmu účinného od 1.3.2009 , sa
SZČO a právnické osoby môžu rozhodnúť uplatňovať si výdavky na spotrebované pohonné látky na firemné vozidlá vo forme paušálnych výdavkov - bez povinnosti viesť knihu jázd. Uvedeným spôsobom im zákon umožňuje uplatniť si do výdavkov 80 % z celkovej preukázateľnej spotreby.

Moja otázka :

akú výšku DPH možno uplatniť do odpočtu DPH pri jednotlivých nákupoch PHM u platcu DPH , nakoľko Zákon o DPH uvedenú situáciu nerieši .

Môžem uplatniť do odpočtu DPH pri nákupe u platcu DPH odpočet v plnej 100% výške , alebo len odpočet v 80% výške .

Za odpoveď ďakujem.

neviem, či niekomu pomôžem, možno ano:

Dobrý deň,
prosím Vás o Váš názor v nasledovnej veci:

Môj klient uzavrel s istou spoločnosťou sprostredkovateľskú zmluvu na predaj šperkov a investičných kameňov (šperky, diamanty, diamantová drť, brilianty). U tejto spoločnosti si zakúpil predvádzacie vzorky - 4 ks šperkov, z toho 1 čisto zlatý, ostatné s diamantmi. Tieto vzorky sú v hodnote pod 996 EUR. Ďalej zakúpil diamantový šperk (zatiaľ neviem bližšie, či v kombinácii so zlatom, alebo čisto diamant) v hodnote cca 13500 EUR.
Mám problém zaradiť tieto vzorky do odpisovej skupiny.

Vylúčené z odpisovania nie sú, nemajú žiadnu umeleckú, múzejnú ani inú historickú hodnotu. Kúpil ich vyslovene na účely vzoriek - je to uvedené aj na faktúre. V odpisových skupinách som našla položku 1-35 KP 36.63.74 - Nástroje, prístroje a modely určené na predvádzacie účely. Je to tá správna odpisová skupina? Nie som si istá, či by sa nemali skôr zaradiť do 2. odpis. skupiny ako nezaradený IM, ak šperky aj pod 996 Eur sa považujú za DHM.



Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 21 ods.1 písm. a) zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ?zákon o dani z príjmov?) daňovými výdavkami okrem iného nie sú ani výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23).
V súlade s platnými postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva dlhodobý finančný majetok hmotnej povahy, ako sú umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov, pozemky, kde možno zaradiť aj investičné diamanty, ktoré účtovná jednotka v súlade s § 13 ods. 8 postupov obstaráva za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov, sa účtuje na účte 069-Ostatný dlhodobý finančný majetok. Aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva sa podľa § 9 ods.3 písm.d) postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva takisto ako dlhodobý finančný majetok považujú tiež predmety z drahých kovov, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.
Pre správne posúdenie problematiky zakúpenia vzoriek diamantu ? šperkov, ktoré boli zakúpené v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou je potrebné vychádzať z podmienok, na ktorých sa obchodní partneri dohodli.
Zákonom č. 60/2009 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. marca 2009, bola uskutočnená zmena v zaradení hmotného majetku do príslušných odpisových skupín v nadväznosti na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zaviedla nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA). V nadväznosti na uvedenú štatistickú klasifikáciu produktov podľa činností (CPA) sa podľa zákona o dani z príjmov zaraďujú jednotlivé druhy hmotného majetku do príslušných odpisových skupín. Daňovník v prípade nejednoznačnosti zaradenia jednotlivých druhov majetku do príslušnej odpisovej skupiny v nadväznosti na novú štatistickú klasifikáciu produktov podľa činností, môže požiadať Štatistický úrad SR o zatriedenie majetku k príslušnému kódu klasifikácie produktov a zákon o dani z príjmov akceptuje toto štatistické zatriedenie majetku aj pre účely zatriedenie majetku do jednotlivých odpisových skupín.

Dobrý deň .

V poučení DP na rok 2008 na strane 3 VI oddiel ,Tabuľka č.1 sa uvádza citujem :

Z tejto tabuľky sa prenášajú údaje (spolu) z riadku 11 na stranu 4 do riadku 36 (príjmy) a riadku 37 (výdavky). Na riadku 42 po vyplnení predchádzajúcich riadkov [daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva riadky 40 a 41 nevypĺňa, nakoľko položky znižujúce alebo zvyšujúce základ dane (daňovú stratu) sú v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva súčasťou príjmov a výdavkov na riadkoch 36 a 37] sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane).

Účtujem v JU. Doposiaľ pri zrušení resp.prerušení podnikateľskej činnosti som používala riadok 40 a 41, kde som napríklad navýšila ZD o nevysporiadané pohľadávky, zásoby na sklade a znížila ZD o nevysporiadané záväzky.

Z horeuvedenej časti citovaného poučenia k DP vyplýva , daňovník , ktorý účtuje JU , položky zvyšujúce a znižujúce ZD sú v nadväznosti s postupmi JU § 8 odst.4, tie sú súčasťou príjmov a výdavkov na riadkoch 36 a 37 .

Uvedené mám chápať tak , že daňovník účtujúci v JU nemôže vôbec riadky 40 a 41 používať a je potrebné všetko účtovať do peňažného denníka v rámci účtovných uzávierkových operácii ?
Rovnako postupovať aj pri prechode z jednoduchého účtovníctva na paušálne výdavky a opačne z paušálnych výdavkov na Jednoduché účtovníctvo ?
Ako potom k tomu prispôsobiť Výkazy o majetku a záväzkoch ?
Jepotrebné vo výkaze o majetku a záväzkoch tieto vysporiadané pohľadávky ,záväzky a zásoby uvádzať ?

Nakoľko v roku 2008 je Poučenie k vypísaniu DP odlišné od predchádzajúcich rokov a Postupy JU nám tieto skutočnosti neriešia , prosím o usmernenie , ako mám postupovať . Táto problematika nie je jasná viacerým účtovným jednotkám , podľa môjho prieskumu .

Ďakujem .

S pozdravom
.................................................. .................................................. ........................


Odpoveď z DR Nitra

K Vášmu dopytu vo veci vykazovania údajov v daňovom priznaní Vám DR SR pracovisko Nitra dáva nasledovnú informáciu.

V podaní citujete poučenie k daňovému priznaniu typu „B“ tlačiva a podľa Vášho názoru daňovník účtujúci v jednoduchom účtovníctve nepoužíva riadky 40 a 41 daňového priznania typu „B“ tlačiva. Súčasne žiadate o postup pri vysporiadaní pohľadávok, záväzkov, zásob ... pri výkaze o majetku a záväzkoch.

Ministerstvo financií SR vydalo vo finančnom spravodajcovi č. 13/2008 Oznámenie č. MF/32648/2008-72 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov, i k typu daňového priznania „B“ tlačiva. Daňové subjekty pri vypĺňaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2008 postupujú podľa vydaného poučenia a sú povinné poučenia v celom rozsahu rešpektovať.

Týka sa to i fyzických osôb účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podľa citovaného poučenia nevypĺňajú riadky 42 a 43 daňového priznania. Vyplýva to z Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 z 13.decembra 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej uzávierky ..., konkrétne z ustanovenia § 8 ods. 4 opatrenia s účinnosťou od 1.1.2008. O položkách znižujúcich, resp. zvyšujúcich základ dane podľa § 17 ods. 8 zákona NR SR č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoDP) daňovník účtuje v peňažnom denníku, pričom tieto priamo ovplyvňujú výšku príjmov a výšku daňových výdavkov. Tieto položky s účinnosťou od 1.1.2008 už sa nevykazujú na riadkoch č.42 a 43 daňového priznania.

Pri prechode z jednoduchého účtovníctva na výdavky percentom z príjmov, resp. pri prechode z paušálnych výdavkov na preukázateľné výdavky daňovník postupuje podľa § 17 ods. 10, t.j. daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 19 – z preukázateľných výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 (na výdavky percentom z príjmov), alebo ak začal účtovať po období v ktorom nebol účtovnou jednotkou (uplatňoval napr. výdavky percentom z príjmov), upraví základ dane podľa odseku 8 za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene. Podľa tohto ustanovenia daňovník ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 je povinný upraviť základ dane o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv na lesnú pestovnú činnosť a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) a i) a o pomernú výšku nájomného vrátane finančného prenájmu, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť. Pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane.
Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva upravuje základ dane o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie, alebo konkurzu.
Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 upravuje základ dane o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) a i).

Postup daňovníka účtujúceho v JÚ, v účtovných výkazoch ( výkaz o majetku a záväzkoch ), keď účtovná jednotka má povinnosť ich daňovo vysporiadať v dôsledku prechodu z JÚ na paušálne výdavky a opačne v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Účtovné výkazy, najmä výkaz o majetku a záväzkoch sa nevypĺňajú, pretože sú pohľadávky a záväzky vysporiadané v zmysle zákona o dani z príjmov. Pri prechode z paušálnych výdavkov na účtovníctvo sa tiež daňový subjekt vysporiada s rozdielom medzi pohľadávkami a záväzkami a v účtovníctve začína od začiatku t.j. od vzniku pohľadávky a od vzniku záväzku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely základu dane z príjmov..
Z uvedeného vyplýva, že o daňovo vysporiadaných pohľadávkach a záväzkov sa neúčtuje v účtovných knihách a nie sú ani predmetom účtovných výkazov.


V Nitre, 10.3.2009.



Ing. Jozef Ďuriš
Ing. Darina Kapustíková


Ďalšia odpoveď zo dňa 13.3.2009


Odpoveď z DRSR


Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Ak daňovník fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť a účtujúca v sústave JÚ ukončí podnikateľskú činnosť (príp. preruší e neobnoví do lehoty podania DP), podľa § 17 ods.8 a 9 zákona o dani z príjmov je povinná vykonať úpravu základu dane spôsobom vymedzeným v § 17 ods.8 písm.a/ zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len "zákon o dani z príjmov". Takýto daňovník je povinný teda upraviť základ dane okrem iného o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem (okrem pohľadávok, ktoré spĺňajú podmienku daňovej uznateľnosti podľa § 19 ods.2 písm.h) prvom až piatom bode a písm.i), o cenu nespotrebovaných zásob a takisto o výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19.
Takýto daňovník v podávanom daň. priznaní typ B v VI.oddiele prenáša údaje z riadku 11 na stranu 4 do riadku 36 (príjmy) a riadku 37 (výdavky). Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva riadky 40 a 41 nevypĺňa, nakoľko položky znižujúce alebo zvyšujúce základ dane (daňovú stratu) sú v nadväznosti na § 8 ods.4 postupova účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave JÚ súčasťou príjmov a výdavkov na riadkoch 36 a 37. Na riadku 42 sa následne vypočíta základ dane (čiastkový základ dane). Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uplatní teda takýto postup.

K problematike úpravy základu dane u daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov uvádzame, že ak napr. tento daňovník má povinnosť upraviť základ dane podľa § 17 ods.8 písm.c) zákona o dani z príjmov, a to napr. z titulu zmeny spôsobu uplatnenia výdavkov (§ 17 ods.10), teda ak v jednom zdaňovacom období uplatňoval výdavky percentom z príjmov a v nasledujúcom zdaňovacom období začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, úpravu základu dane o výšku pohľadávok nevykoná v peňažnom denníku (neviedol účtovníctvo), tieto pohľadávky nie sú teda súčasťou príjmov, ale úprava sa vykoná na r.40 (resp. 41) v podávanom daňovom priznaní typ B.

DR SR B.B.
Odbor služieb pre verejnosť

Odpoveď z 30/10/2009

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15.
Ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, nebude následná úprava výsledku hospodárenia ovplyvňovať výšku základu dane a daňovej povinnosti. Uvedené sa použije na prípady, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnie nižšie náklady (výdavky) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania. Takýto postup sa považuje za postup v súlade s týmto ustanovením a nepoužije sa úprava podaním dodatočného daňového priznania podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Uvedené sa nepoužije na situácie kedy daňovník v príslušnom zdaňovacom období vykáže nižší základ dane a nižšiu daň, a to či už z dôvodu chybného účtovania nižších výnosov alebo skoršieho zahrnutia účtovného nákladu do výsledku hospodárenia (základu dane), kedy sa použije postup uvedený v § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Odbor služieb pre verejnosť
Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobrý deň, prosím Vás o odpoveď na môj dotaz.

Od 01.03.2009 pribudol v Zákone o dani z príjmov v § 17 ods. 31:
(31) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15.

Znamená to, že ak spoločnosť v minulých obdobiach odviedla vyššiu daň z dôvodu zaúčtovania nižších daňovo uznaných nákladov, opravu týchto chýb minulých období môžem zaúčtovať v roku 2009 na príslušné nákladové účty a tým si znížiť daňovú povinnosť za r. 2009?