Vaša firma je platiteľom DPH?
1. O Proforma Invoice sa neúčtuje, iba sa zaeviduje (podľa toho aký máš účtovný softvér).
2. Úhrada faktúry 314 / 221. Teraz ti vzniká pohľadávka voči dodávateľovi.
3. Ostrá fa: 518 / 321 a DPH: 343 / 321. Vzniká ti záväzok voči dodávateľovi.
4. Spáruješ úhradu s ostrou fa: 321 / 314, t.j. kompenzuješ pohľadávku a záväzok.

Možno sa tohto prípadu týka aj zrážková daň - to neovládam. Určite ma niekto doplní

Môj názor je takýto.
Účtovanie v príspevku dva platí pre nákup licencie od platiteľa DPH, ktorý má podľa zákona o DzP neobmedzenú daňovú povinnosť, a zároveň je kupujúca firma tiež platiteľom DPH. Vtedy ani nevzniká povinnosť zrážať daň podľa § 43 zákona o DzP.

Dopľňam samú seba. Účtovanie platí ešte aj pre nákup licencie od zahraničnej osoby, ktorá je v SR registrovaná ako platiteľ DPH a má podľa zákona o DzP obmedzenú daňovu povinnosť. V praxi ich asi bude málo ak predávajú len licencie. Vtedy ale treba odviesť z úhrady zrážkovú daň podľa § 43 ods. 2 zákona o DzP.

Z tvojho zadania nie je jasné kto je, alebo nie je plátca DPH a od akého daňovníka ste licenciu kúpili.

No nazdar. Môj príspevok teraz vyzerá ako naše novelizované zákony. Dúfam, že je zrozumiteľnejší.

Trosku to teda este upresnim.


Nasa spolocnost je platitelom DPH.
Druha spolocnost je firma MICROSOFT so sidlom v IRSKU, taktiez je platitelom DPH.
Tato poskytuje balik rozneho software pricom platnost licencie je 1 rok.
Po roku je treba zase zaplatit rovnaky poplatok a tento software mozete vyuzivat dalsi rok, atd...

Okrem tej DPH ma zaujimalo aj na aky NAKLADOVY UCET to uctovat.
Vy ste tam pouzili ucet pre SLUZBY , je to skutocne tak?

dakujem

Softvér, ktorý nesplňa podmienku ocenenia ako DNM, teda menej ako 50.000.- Sk sa podľa postupov účtuje do nákladov na účet 518AE.

Keď ste teda plátcami DPH a kúpili ste licenciu od spoločnosti, ktorá je u nás registrovaná ako plátca DPH, budete o tom účtovať tak ako je uvedené v príspevku 2, ale iba ak ste za licenciu zaplatili menej ako 50.000,- Sk. Dočítate sa o tom aj v príspevku 5.
Čo sa týka zrážkovej dani, povinosť zraziť a odviesť ju Vám vzniká podľa § 43 ods.2 zákona DzP, ak dodavateľ- daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou nemá u nás zriadenú stálu prevádzkáreň. To si musíte zistiť.
Zrážková daň je 19 %, ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretá medzi SR a Írskom nehovorí ináč. Medzinárodná zmluva je nadradená nášmu zákonu. Číslo zmluvy je 365/2000 Zz.

Prepáčte to znamená, že ak práv.osoba /s.r.o./ platiteľ DPH, ktorý kúpi zo zahraničia hocijakú službu /napr.finančnú/ a musí ju v rámci zákona o DPH,
samozdaniť /§69/, musí ešte uhradiť aj daň byberanú zrážkou????

Čiže musí zistiť, či tá zahr. osoba má stálu prevádzkáreň aj tu na Slovensku a ak má, tak ešte raz uhradiť 19 %??? Však by šlo o dvojité zdanenie.
Alebo sa to týka len tzv. softvéru ? V §16 odst.1 e/ sa píše predsa o úhradách od daňovníkov ..., čiže podľa mňa ide o prijaté úhrady.

Neviem prečo oni musia platiť daň zrážkou /§43/ , keď fa prijali, teda tu pôjde o úhradu nie o prijatie úhrady. Ako to je????

Nie a ak má, ale a ak nemá takáto osoba stálu prevádzkáreň a teda príjmy nejdu najprv do prevádzkárne a potom do zahraničia, ale priamo. Tak je to uvedené v § 43 ods. 2. zákona o DzP. Áno, v zásade sa má zraziť a odviesť 19 % zrážková daň, ale iba v tom prípade ak nie je s krajinou takéhoto daňovníka uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo ak je uzavretá takáto zmluva a neupravuje zdaňovanie takýchto príjmov ináč. A medzinárodná zmluva väčšinou upravuje zdaňovanie príjmov ináč. Ale dostali sme sa asi mimo tému. Toto by sa malo riešiť v téme Daň z príjmu.

No dobre, ak my máme DF zo Švajčiarska za dodanie finančnej služby, my sme platiteľ DPH, podľa §69 samozdaňujeme túto službu, EUR-á platíme priamo do Švajčiarska. Službu príjímame priamo zo zahraničia.

No a teraz, od tejto firmy máme zaslané stanovisko z daň.riaditeľstva Bratislava, nakoľko oni majú slovenskú stálu prevádzkáreň, ale na účely zákona o DPH sa táto prevádzkáreň nemôže považovať za prevádzkáreň a na účely dane z príjmu áno.Keďže slov.legislatíva v oblasti dane z príjmov a príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dane z príjmov definujú stálu prevádzkáreň odlišne.
Tak ako v tomto prípade je s tou zráž.daňou ? Prosím .

A kde sa dozviem či so Švajčiarskom A SR je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia ?

Tak to najdeš na stránke Daového riaditeľstva SR. Tu je link. http://www.drsr.sk/drsr/slovak/legis...ata/zoznam.pdf

Doporučujem poriadne preštudovať a riadiť sa podľa nej.
A ešte dodám, že stála prevádzkareň podľa zákona o DzP nie je to isté ako prevádzkareň podľa zákona o DPH. Zákony sú také, aké sú.

Ďakujem, našla som to. Teda má SR so Švajčiarskom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ale teraz ako mám ďalej postupovať, keď ohľadom dane z príjmu PO má táto zahr. PO stálu prevádzkáreň na Slovensku.
I keď my s tou prevádzkárňou vlastne nič nemáme? DF nám prišla priamo zo Švajčiarska. Viem, že táto prevádzkáreň na Slovensku platí preddavky ny daň z príjmov.
Prosím, skúste mi ešte poradiť.

Skúsim takto. Podľa toho všetkého, čo si uviedla, ak tá služba, ktorú ste prijali spadá pod § 16 ods.1 písm c), d) a e) bod 1. a 2 zákona o DzP a platili ste priamo do zahraničia, tak Vám povinnosť zraziť a odviesť daň vznikla. Ujasni si v prvom rade to, či to bola takáto služba. Možno ju tam vôbec nenajdeš. Potom je to vybavené. Ale ak áno, tak musíš naštudovať, čo je to za príjem pre dodávateľa služby z hľadiska medzinárodnej zmluvy a čo o zdaňovaní takéhoto príjmu hovorí. A to je rozhodujúce. Možno sa tam dočítaš, že z takéhoto príjmu sa daň v druhej krajine nezráža, alebo že sa zráža, ale inou sadzbou. Uvidíš. Tie zmluvy sú dosť zložité. Ak budeš v koncoch doporučujem obrátiť sa na MF SR, tam by mali mať na to špecialistov. Bývajú aj špeciálne školenia o tejto problematike. No a ak budeš mať šťastie, tak sa tu na "Porade" objaví niekto, kto má zmluvu so Švajčiarskom zvládnutú a poradí. Stále mám však pocit, že sme mimo témy a preto si dávam tohoto. Skús niečo o zrážkovej dani nájsť v téme Daň z príjmu, prípadne tam ešte požiadaj o pomoc. Tu je to také zašité.

Za všetky info ďakujem.

Ale ešte predsa jedna posledná otázka: Ale to by asi znamenalo, že by som nášmu zahr. dodávateľovi neuhradila plnú výšku DF, ale poníženú o túto zranenú zráž. daň.

Alebo nie??? Viem ,že to takto robia iné firmy. Lebo keby sme uhradili plnú výšku
DF a ešte k tomu DÚ daň zrážkou, tak ako by sme to zaúčtovali ? Veď táto daň sa v daň.priznaní DPPO nepovažuje za náš preddavok - teda mali by sme ju zaúčtovať ako náklad . Teda asi povýšiť vstupnú cenu služby ako 518/341 .

Alebo sa mýlim? Prosím, prosím....

Uvediem príklad z mojej praxe. Dodáv. fa ponížim o ZD , účet napr.518/321
minusom. Čiže úhradím dodáv.menej. Od Dú si vypýtam potvrdenie o zaplatení ZD a pošlem dodávateľovi.
Urobím predpis ZD 538/345. Pri úhrade 345/221.
Robím to takto už dlhšie.

Ale potom asi máte aj nejakú písomnú dohodu so zahr.dodávateľom, že to budete takto robiť, nie ? Lebo predpokladám , že keby ste sa vzájomne nedohodli a uhradili mu celú výšku DF, tak je povinný si vo svojej krajine zahr. dodávateľ
zdaniť tento príjem za faktúru. Alebo sa mýlim? Ešte raz prosím.....a ďakujem.

A ešte, dúfam, že účet aú 538 je pre Vás riadnym daň.nákladom?

Neviem o tom, že by sme mali zmluvu, robíme ta takto podľa zákona o dani z príjmu, ktorý káže zďaňovať licencie ZD. On takto si zdaní príjem, ktorý od nás dostane a uplatní si zaplatenú daň v cudzine, ide to takto aj opačne.

Majka, vďaka.

Treba v prvom rade rozlišovať, či ide o predaj SW vrátane všetkých autorských práv ( predaj licencie k autorským právam ) , alebo o predaj používateľských práv (licenciu) na bežný "krabicový" SW, určený pre rôznych zákazníkov. Nie každý SW je licencovaný, dokonca nie každý SW je chránený autorskými právami. Ak ide o nákup "krabicového SW" zo zahraničia, teda o zahraničný licenčný poplatok za bežne dostupný predávaný SW, ide zrejme o licencie typu closed source , ktoré dávajú používateľovi najmenšiu slobodu. Takáto licencia sa niekedy nazýva Licenčná zmluva koncového používateľa (EULA). Takýto SW je určený pre viacerých zákazníkov, kupujúci nemôže SW upravovať ani žiadnym spôsobom ďalej rozširovať. Ak je kupovaný SW vrátane 100% autorských práv, potom ide o predaj hotového produktu vrátane autorských práv k dielu .Takýto SW môže kupujúci ďalej predávať, šíriť alebo s ním obchodovať, poprípade ho poskytovať formou licencií s obmedzenými právami tretím osobám.V tomto prípade sa treba riadiť konkrétnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a zistiť o aký typ licenčného poplatku sa jedná (kultúrne LP, priemyselné LP, ktoré sa väčšinou zdaňujú zrážkovou daňou). Zaplatená licencia na "krabicový" SW je služba , pričom kupujúci má obmedzené autorské práva k SW. Kupujúci má právo tento SW používať len pre svoje potreby a to na určitú obmedzenú dobu (napr. licencia na 1 rok , ktorú možno každý rok obnovovať). V tomto prípade kupujúci nemôže so SW obchodovať, prenajať alebo predať ho tretej osobe. Ak je takáto zahraničná licencia na "krabicový" SW dodaná zahraničnou zdaniteľnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu, potom zahraničná licencia na obmedzené používanie krabicového SW (EULA) by nemala podliehať zrážkovej dani podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pretože takáto licencia na SW nie je úplne chránená autorskými právami , časti SW licencie o ochrane autorských práv sa neuiplatňujú , avšak ostatné časti SW licencie ostávajú uplatnené vrátane predaja takéhoto SW.

Poskytnutie zahraničnej licencie na určitý SW z hľadiska zrážkovej dane by sa malo posúdiť najprv z hľadiska ustanovení Vzorovej zmluvy OECD a komentára k nej, ktorý odmieta automatickú klasifikáciu platieb za transfer SW ako licenčných poplatkov . O licenčné poplatky (podliehajúce zrážkovej dani podľa medzinárodných zmluv o zamedzení DZ) ide v zásade len vtedy, ak sa nadobúdateľovi poskytne právo komerčne využívať SW, teda ho rozmožovať , distribuovať, predávať alebo ďalej ho vyvíjať na komerčné účely.