plavčík Zase sa "zvrhla" téma... a ani sa moc nečudujem. Veď ten kto píše o všelieku...či o tom, že on by nepodstúpil operáciu a iné tortúry, ktoré sú pri tomto ochorení, tak ten toto ochorenie nikdy nemal a ani sa ho bytosne nedotklo.
Mne tiež pred 20 rokmi umrela maminka/ 52 ročná/ na CA-prsníka - operovaná nebola- nedalo sa. To utrpenie jej i nás , tá bezmocnosť s nedá opísať, to sa musí prežiť.
Teraz som asi na rade ja/ ochorela som v necelých 45rokoch/... som rok po razantnej operácii a liečbe a markery nie a nie dolu skôr naopak. Prístup lekárov je hrozný - som len štatistické číslo. Nemám ani chuť už bojovať s veternými mlynmi. Ani sa mi nechce o tom písať, ale nedalo mi neozvať sa , lebo tie hlúposti čo napísali...myslím "citáty" ma fakt rozrušili.
Neodsudzujem alternatívne spôsoby - sama mám kopec " podporný" látok, ale blud, že ak má človek nádor a nedá si ho zoperovať, tak sa vylieči ma fakt vytočil.
Odsedela som si toho na onkolgii už dosť a viem ako to je.Viem , že sa niekto s toho na dlhé roky vonku, no je veľa takých ktorým sa to rýchlo vráti. Žiaľ nepatrím k optimistom , tak o to je to asi horšie, ale nedá sa mi siliť - neviem predstierať , že je to OK, keď cítim opak.
Držte sa!
Je mi ľúto, ak sa tu "zvrhne téma" a objavujú sa výčitky.
Myslím však," plavčík", že rakovina je ochorenie, nazvem to silný protivník, s ktorým človek treba bojovať!
S vysokými markermi sa rodí novorodenec a postupne sa nazvem to "začučia" a objavujú sa zvyčajne pri oslabení emočnej imunity, vtedy keď niekoho blízkeho stratíme, vidíme a trápime sa neúspechom detí, rozvod , strata zamestnania, beznádej..
Ver mi, že sa oplatí bojovať, prosím, nepodliehaj pesimizmu, nádej má zomrieť posledná, iba jej nesmieme dovoliť, aby predbehla našu vôľu. Preto bojuj, veď v Tvojom veku by bolo nie celkom správne vzdávať sa, určite máš pre koho žiť a máš nárok prežiť ešte veľa pekných chvíľ. Presne ani neviem, o aké ochorenie sa u teba jedná, nedopátrala som sa tvojho prvotného príspevku a nemám chuť čítať vzájomné obviňovanie sa prispievateľov.
Všeobecne, pri každom ochorení však, je potrebné začať od príjmu potravy, ochorenie začína v "našich ústach a hlave". Mám na mysli príjem potravy-zloženie a "upratanie si v hlave" zvoliť si cieľ a nepoddávať sa emóciám.
Viem, môžeš si povedať, dobre sa ti to píše! Ale ja viem čo píšem! Prežila som si svoje, no i napriek tomu viem, že vžiť sa do Tvojej situácie je nemožné, nielen mne, ale komukoľvek. Človek, ktorého sa akýkoľvek problém dotýka osobne, má úplne odlišné pocity, ako ten, čo sa snaží radiť.
To je však prirodzené, no človek, ktorý podporu očakáva, zrejme o radu stojí. Dôležité je, aby si sa nepoddávala pesimizmu, lebo potom je akákoľvek rada druhých zbytočná. Začni si dôverovať, že to dokážeš, myslím vyhrať boj s chorobou a cesta bude v tej chvíli pre Teba schodnejšia
Môžem Ti poradiť, ale to nie je úspech, úspech sa môže dostaviť, ak budeš ochotná radu prijať a riadiť sa ňou.