Egreše maš napadnuté s americku mučnatku,po česky padlí.Po zbere egreš okamžite ošetri Discus alebo Karathane LC.Inak na druhy rok ošetri určite všetky egreše tesne pred kvitnutim,hneď po odkvitnutí a doporučuje sa aj o dva tyždne neskôr.Na tvojom mieste by som to nezanedbala,lebo inak sa egrešov nenajete.Maš to riadne napadnuté.Nech sa Ti darí.

Veľmi pekne ďakujem!Zajtra začínam zháňať postrek!!Prajem všetko dobré!!!

no skus aj vela drevenneho popola z krbu sypat pod egres a mozes posypat poplom aj listocky a mlade plody ked su mokre alebo ked ich polejes to je bio ochrana a je pravda je to mucnatka americka .poznamka je odroda rezistentna voci tejto chorobe az si spomeniem napisem

Na americkú múčnatku nepomôže zvlášť tento rok žiadny bioprípravok, jedine vyťať a vysadiť niektorú z odolných rezistentov je ich veľa odrôd... iné sa už pomaly ani nepredávajú.

Tuna uz nezaberie ziadny postrek. Tiez ti radim egres vytat a pokial je to mozne spalit a nedavat do kompostoviska! Proti americkej mucnatke odolny eres sa mi osvedcila odroda Hinnonmaki Rot.

V tejto súvislosti chcem varovať pred kupovaním "rezistentov" poľskej produkcie - žiaľ väčšina záhradných centier a tiež katalógových a internetových obchodov berie tie najlacnejšie z Poľska a tie ako to už býva nie sú zaručene tie ktoré deklaruje hoc aj pekný farebný letáčik.
Slovenských a českých výrobcov je len niekoľko a sú len možno o 1 € drahší ale stoja za to - máte istotu.
Ja sám som kúpil Maliny "Polana rosa" z Kohaplantu žiaľ nie sú podľa deklarovanej odrody mali byť žlté a sú červené... Známemu sa to stalo pri egrešoch a to je horšie, že neboli rezistenty a musel ich vyhodiť.
Slovenský predajcovia sú v tom často nevinne, pretože predávajú len to čo nakúpili... ak nie je seriozny priamo pestovateľ, tak si to odnesieme všetci...

Nie je to treba vytat. Aj ja som mal am. múčnatku a rok na to bolo všetko OK.

A čo sa stalo? Šibol čarodejný prútik? Aj v rozprávkach sa napokon všetko na dobe obráti! Treba len čakať a možno raz...

..ak už raz máš na egrešoch múčnatku, tak sa jej nezbavíš, mala som už veľa egrešov a po určitom čase vždy boli napadnuté múčnatkou tak že sa museli zlikvidovať, ale ak máš rad egreše skús pestovať jostu, tú mám dlho a nikdy nemala žiadnu chorobu ani múčnatku aj ked hned vedľa nej rástli egreše napadnuté múčnatkou..a je to tiež chutné ovocie

Rezistentné odrody to vyriešia...
Hoci iste sú aj iné chutné ovocia.
Včera som zjedol nejaké červené egreše rezistenty. Je takmer polovica septembra. Viseli tam tie plody snáď aj 3 mesiace pričom stále prší, nikdy som ničím nestriekal boli aj po takomto čase vynikajúce a mimoriadne sladké. Tak tomu hovorím rezistent!

Musím vytiahnuť túto tému do popredia. Mne bolo pri tejto nákaze (múčnatka) poradené urobiť roztok voda a prášok do pečiva (lebo už boli nasadené plody, nechcela som už chémiu), poriadne som postriekala krík a plody, doslova som ich tým umyla a pomohlo. Skúste. Ak by hrozilo aj hneď na začiatku tomuto ochoreniu, tak preventívne. Je jedno aký pomer (už si presne nepamätám).Sáčik prášku do pečiva a možno liter -dva vody???Je to možno babský recept, ale skutočne pomohol (muž už chcel, že ich vyhodíme celkom von.)
Ja mám však teraz iný problém. Mám druhý rok zasadené egreše. Teraz však na inom pôsobisku po presťahovaní sa. Kríčkové su v poriadku a v strede medzi nimi mám stromkový. Už by mali plody pomaly dozrievať, ale listy iba na tom stromčekovom začali žltnúť a kraje hnednúť, akoby to chcelo celkom vyschnúť. Prikladám foto ak by sa dalo podľa toho určiť čo mu je. Vedľa je zdravý kríčkový, takže majú rovnakú pôdu. Poraďte ako mu pomôcť.

nevyzeraju tie listky takto ? http://www.floraservis.sk/antraknoza-ribezli.php

skôr by sa to podobalo podľa atlasu chorôb a škodcov na okrajové hnednutei listov ríbezlí a egrešov, kde je vraj nedostatok draslíka. Len nechápem prečo iba tento (síce našťastie) jeden a tie vedľa neho sú krásne zelené a aj plody rastú (takže pôdu majú rovnakú). Na tomto sa to teraz spomalilo, lebo pre tie listy má asi problém.

Niekedy len meter od seba rastúce rastliny a pritom sú úplne odlišné môžu byť aj rovnaká odroda. Napríklad jedna dostane chlorózu druhá nie...
Stromčekový egreš nie je na rozdiel od kríčkových na vlastnom koreni ale na koreni meruzalky (zlatej rýbrzle) do ktorej je zaštepený v mieste korunky, preto je vo všeobecnosti vhúlostivejší aj na tieto "ochorenia". Tým sa dá vysvetliť prečo má na rozdiel od ostatných tento problém.

vidíš, to ma nenapadlo, ale čo teraz pridať hnojivo s obsahom draslíka, lebo ozaj to tak vyzerá podľa atlasu škodcov, len ma nenapadlo, to že tam je vlastne ako podpník iná rastlina. Vďaka.

Kúp si listové hnojivo a nastriekaj ho priamo na list.
Koncentráciu neprežeň. Radšej trocha menej a zopakuj. Takto sa to dostane priamo tam, kde potrebuješ.

Trocha OT, ale nechcem zakladat novu temu. Wabi, mas nejake skusenoti s jostou ako podnozou pod pod ribezle alebo egrese? Laka ma to vyskusat nakolko josty co mam su bujne a neodnozuju ( maju kmienky asi 30 cm vysoke). Ale zase sa mi zda ze keby to bolo vhodne, tak by to uz niekto vyskusal a bolo by o tom viac na internete popisane. Vdaka

NUž zvyk je železná košeľa a tak sa štepí do meruzaliek už 100 rokov a nikoho to ani len nenapadlo použiť jostu, ktorá je tuná rozšírená len tak nejak 30 rokov.
Je fakt, že josta vyhoľzje a tvorý riedke kríky aj je fakt, že sa ľahko množí a navyše, ak jej odlomíš ľahko ľámavý veľký púčik už sa príliš neznaží z neho znova obrastať. Videl som aj pravokorenné josty pestované na kmienok a ide to lepšie ako pri ríbezlách či egrešoch z ktokých josta vznikla.
Keď si to všetko zhrnieme je to vlastne asai fakt dobrá podnož i keď doposiaľ som sa s tým nikdy nestretol. Nič to však neznamená. Proste to nikoho možno ani nenapadlo.
Treba to skúsiť a nevidím žiaden dôvod prečo by sa to nemalo podariť. Afinita by mala byť podľa mňa dobrá, hoci neodskúšal som samozrejme.
Na nižšom kmieniku by mal byť rast bujnejší nezávisle od podpníka.
Čo to bude robiť, asi nikto nevie...
Vyskúšaj a daj vedieť!
Štepiť sa dá i za zelena, hoci ujateľnosť je nižšia.

Dakujem za nazor, ak sa dozijem, tak to na buduci rok v predjari urcite vyskusam, a ked nezabudnem, tak tu potom napisem ako som dopadol. Aj ja si myslim, ze co sa afinity tyka, tak tam nemoze byt problem. Skôr som zvedavy, ako budu egrese a ribezle na joste plodit, no necham sa prekvapit. Hm, ale aj tak mi hlavou vrta, preco by skôlky, pri vyrobe stromcekovej josty, nevypestovali polahsie kmienok z josty do pozadovanej vysky a tak nezapestovali korunku, ale pracnejsie ich vrubluju (ockuju) do meruzaliek, kazdopadne je to zaujimave a pozoruhodne. A ked po odskusani, pridem na to ze josta je lepsi podpnik ako meruzalka (ked bude nahodou lepsi rast a lepsie plodit), tak si to dam patentovat a skôlky z celeho sveta mi budu za môj objav platit ! (teba sa to wabi nebude tykat, lebo si mi poradil )

Ďakujem ti. Si veľkorisí, že odomňa ten topplatok nebudeš vymáhať súdnou cestou. Ja ti zato prisľúbim, že ti tento nápad neukradnem a poradu aj tak nikto nečíta, kto by vedel štepiť, takže to zostane v tichosti medzi nami.
Ozaj keby si sa nedajbože nedožil ako píšeš budúcej jari, daj vedieť a budem v tvojom úsilí pokračovať aby táto zaujímavá myšlienka nezapadla prachom.
Že by to faklt eštze nikoho nenapadlo? Alebo to už pár ľudí vyskúšalo a nebola to až taká bomba aby s tým pokračovali.
Mám trocha obavu, že josta nerobí až tak dlhé prúty bez rozkonárenia v prvom lete ako podnožová meruzalka. Tiež je možné sa bude snažiť viac rozkonárovať...
Držím palce a teším sa na výsledok pokusu.