Skúsme si to polopatisticky vysvetliť : S a N sú dňami pracovného pokoja, keď v harmonograme začína pracovný týždeň pondelkom a končí piatkom. Lenže dňami pokoja , na ktoré prípada nepretžitý odpočinok ,môžu byť aj iné dni, keď to stanovuje harmonogram napr. sú org. napr. obchodné , keď prac. dni sú utorok až sobota a dni prac. pokoja sú nedeľa a pondelok. V takýchto prípadoch sobota je obyčajným prac.dňom . Preto ZP nikde nehovorí o S a N a ani ich zákonom nezvyhodňuje. Avšak organizácia si môže /nemusí/ v KZ či v inom vnútor.predpise stanoviť mzdové zvýhodnenie za prácu v S a N , ako " odškodnenie " zamestnanca zato , že musí pracovať vtedy , keď iní sú doma. Aj sviatky sú dňami pracovného pokoja , ale stanovené zákonom NR SR. A toto už rieši ZP v § 122. Keď zamestnanec pracuje v takýto sviatok, patrí mu popri dosiahnutej mzde zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % jeho priem. zárobku a tento príplatok patrí aj keď sviatok padne na deň nepretržitého odpočinku v týždni /S,N, či iný deň/.Keď však sviatok prípadne na obvyklý prac.deň, a zamestnanec nemôže preto pracovať , dostane za taký deň n á h r a d u , resp. sa mu mzda nekráti / pri mesačnej mzde. Logicky deň má 24 hod. a začína a končí o pol noci, ale u pracovísk s nočnými zmenami /iba u nich/ podľa § 95 ZP deň pracov.pokoja teda i deň sviatku začína hodinou prvej pracovnej zmeny podľa rozvrhu zmien. Tu už nič nenašpekulujeme, tak hovorí zákon. Môžeme teda dedukovať, že toto počítanie sa vzťahuje na nepretžité prevádzky.