Aspoň teraz vidíme, ako sa o nás staral štát,ešte nám nedovolil ani utratiť zarobené peniažky v zlatníctve len tak, pre nič za nič.
Ešte, že teraz môžeme mínať a mínať koľko sa nám zapáči.

V tej dobe nám neprišlo čudné.Všetci sme mali to isté. Žili sme to isté. Ja sa pamätám na vôbec prvé uhoľné prázdniny bolo to hneď po vianociach asi v 80 roku. Bolo to niečo senzačné ,keď v tej dobe ešte boli pracovné soboty tie som nenávidela

Aspoň sme nemuseli v sobotu upratovať doma, vidíš ako dobre nám chceli?

Ty si teda číslo( v dobrom),to ma v tej dobe ani nenapadlo ,teraz takto rozmýšla moja dcéra

Ale na také vymýšľanie nemá nárok, veď do školy už v sobotu nemusia a ani do práce, teraz môžeme upratovať hoci celú sobotu.

Naše detičky sú iné oni vďaka nám "dobrým" rodičom nemusia nič dúfam, že sa budú vedieť dobre orientovať v živote až to právé orechové príjde a už idem dom čaute mám Vás rada pondelok si ostané prečítam

Tak ahoj a príjemné upratovanie.

A ja si ešte dobre pamätám anketu hneď po revolúcii, kde bola otázka: ako dlho ste ochotní uťahovať si opasky? 1 -3 - 5 -10 rokov? A ja vo veľkej eufórii som bola ochotná 10 rokov.Takže teraz už je hádam najvyšší čas, aby sme ich začali odopínať, nie?

.....ešte aj v r.1990!:p

A na tie prehliadky na colnicach, keď sme si z vých. Nemecka nosili topánky? Moju sestru raz pri ceste do Maďarska vyzliekli, musela ukázať aj vložku, či tam nemá schované forinty.

Zbadala som tam na obrázku Mladý svět. To bol kedysi super časopis. A tiež Dikobraz a Roháč.

Nás po 1 týždni uhľových prázdnin natlačili do zasadačky na MNV a tam sme sa museli učiť aspoň SJ a M.
A pamätáte sa na céčka?
A čo SZM? Ja som bola v dedinskej a keď som prišla na gymko, triedna skoro zinfarktovala, keď som povedala, že ja v triednej organizácii nebudem. Nemala by 100%, tak som jej urobila radosť a bola som v obidvoch. Platila som 2x, na brigády som chodila 2x.

Veru moja nežili sme to isté , ja som to pocítila, keď som sa presťahovala z Bratislavy do malého mesta. Teplá voda 3 x do týždňa, výťah zastavoval len na 3. poschodí a vyššie. Mandarínky a banány keď sa objavili, tak som mala dojem , že nikto nerobí, všetci včítane malých detí sme stáli v šóre , lebo dávali len po kile. Len jedno ma prekvapilo, že kým v Bratislave Lego nebolo ani po známosti , tu si kľudne ležalo na polici v dedinskom obchode.
Neviem , už by som v tej dobe , hoci táto nie je veru ľahká ,nechcela žiť.

A pamätáte sa na TIKI? To boli šumienky, ale nie také pomleté, ako sú teraz, ale boli v takej maličkej krabičke jedna kocka alebo krúžok biela a druhá hnedá. Najprv sme olízali jednu, za tým druhú a ostala nám z toho pena v ústach. Stálo to myslím 20 halierov.
A pamätáte na mladomanželské pôžičky? V r. 1976 sme si za 30.000,00 Kčs kúpili obývaciu stenu, gaučovú súpravu, 2 válendy, chladničku a vtedy úplnú novinku - automatickú práčku. Keď som zapla prvykrát program, tak som pred ňou sedela hodinu ako pred televízorom a bola som celá unesená, čo to máme doma za zázrak.

Marína ja som vtedy dala za práčku 7.000 ,- a minule sme kúpili novú svokre za 9.999,-. A to som mala vtedy plat 1.200,- A sedeli sme pred ňou tiež ako pred telkou a dívali sme sa všetci , ja,babka aj môj muž. Lebo hold vývoj ide prudko dopredu a moja asi 8-ročná je pri práčke našej babky ako chudobný príbuzný.

A ked vyhorel závod v Harmanci,tie nekonečné šory na toaleťák,ako na južné ovocie.

A ked niektory bol taky sinter ako ja, a nakreslil fuzy, prasacie usi, ratafak, proste zohavil Gusta Husaka, Cernenka, ... To bol teda ale riadny pruser. Ucitelka musela byt vazna, musela predniest toho zloducha do riaditelne, potom sa dostalo pokarhanie, zhorsena znamka zo spravania a potom sa to s nami viezlo a viezlo.

Kedysi sme cakavali na banany, dnes budeme cakavat na termin operacie. Stastie ma ten, kto ma na banany peniaze a operaciu nepotrebuje.

Ja som žuvačky Pedro nikdy nežuval, ja som ich jedol ako cukríky.
Nedalo sa, také boli dobré.

Kto mal najviac céčiek ten bol najväčší kráľ. V škole sme medzi sebou platili len céčkami. 2 céčka = 1 guľka....