poznam

ja som zalohy zvladala aj sama, to slo rychlo, ked som mala menej ludi..horsie bolo pri vyplatach a ked to este nesadlo, mala som tiez pomocnicu..ale nasli sme aj to rychlo..pamatam, ze riaditel uz za dverami nervozne prestupoval..sice aj predcasne dostaval

A dievčence-poraďáčky z našej kategórie ...nástiek takúto spomienôčku máte ešte doma? Ani neviem, či aj dnes je to "in", alebo už len nám zostáva si pamätníčky pamätať. Ja si v tomto mojom rada listujem a spomínam, takmer pri každom mene s kresbičkou alebo veršíkom sa mi vybavia moje detské kamarátky a kamaráti...

v ebo chodili sekretárky vypomáhať na ek. úsek "sáčkovať" - nikdy za 15 rokov nechýbalo

Jasné, zálohy sa hravo zvládli, aj výplatu som radšej zvládala sama, vtedy mi sáčky s peniažkami sadli na prvý šup, len keď prišli kolegyne pomáhať, tak niekedy nejaká tá koruna zvýšila, alebo chýbala. Viac hláv viac nepozornosti. Potom sme to museli dať odznova.

tú hnusnú zelenú s gottwaldom si nempamätám....

a tuším aj ja

V čase, keď zametnávatelia dávali zálohy, tak 1000 už bolo veľa( to musel byť fakt veľký plat) a 500 tak akurát.

v mojom prvom zamestnaní sme mali zálohu 500 všetci bez rozdielu.....

Tak ja mám odložený pamätník, aj si pamätám na slová z neho: Len tri slová v srdci maj, miluj, trp a odpúšťaj.

Jéj aj ja mám niekde. Skúsim ho pohľadať. A tie slová v ňom mám tiež a okrem toho aj toto: Kto tento pamätníček ukradne, nech mu ruka odpadne. Či je dievča lebo chlapec, bude visieť ako strapec. A takéto podobné veršíky.

Tak to si potom mladica. u nás bolo 200 - 300. Btto sme mali okolo 800. Kto mal 1500 tak to bol veľký pán.

Ej bisťu! Keď som začínal svoju "hviezdnu" kariéru, tak som mal hodnostný + funkčný plat 1760.-Kčs - to boli prachy!!! Ubytovňa na mesiac 80.-Kčs, keď som šiel na obed do Slimáka (vyprážaný syr s hranolkami a tatárskou + 1/5L džúsu), vycáloval som 13.-Kčs.

13 korun bolo dost za obed

15. bol vždy pekný deň neviem šóry som nepoznal vždy zavoala babka: súdruh zástupca prídite už máme nachystané

...tak to ja som jeden čas sám sebe vyplatil ...
Prvý som šmaril podpis na výplatnicu ..

- ešte si len mladíček, keď si pamätáš túto cenu ... toto študentské jedlo bolo aj za menej

Hehehe - no hej - aj študenti ho do seba sácali - ja len keď som mal chuť. A v dobe, keď som ho ládoval, tak už som mal pod sebou "len" cca 45 ľudí - a to som len začínal s kariérou.

Inak - najdrahšia položka bola tatárska omáčka a džús.......

no veď ... lacnejšie ako syr mohli byť (možno) "Tři vejce do skla" .

Hehehe!
To mi pripomenulo:
Dvaja chlapíci sa chvália, že majú dohromady 5 vajec. A potom sa jeden nakloní k druhému a šepká mu: "Ty - očúvaj - ak nemáš štyri vajcia, tak sme v riti!"