wayan,

seroxat je naozaj liek na dlhodobé užívanie, myslím, že minimálna liečba by mala trvať aspoň rok, neviem akú dávku ti lekár predpísal, ale znižuje sa postupne a dobré je užívať najaký čas udržiavaciu dávku 10mg, neskôr aj 5mg, kľudne aj týždeň dva a na záver tých 5mg aj obdeň.
Hladina serotonínu klesne a keď ju organizmus nemá, spôsobuje to presne stavy, aké popisuješ, motanice, závrate, niekedy aj návaly, potenie, no hlavne neskôr aj zmeny nálady a podráždenosť, prípadne náskok depky (pro takom krátkom čase je to dosť pravdepodobné)

Mám s tým bohaté skúsenosti, snažím sa ho zbaviť už dlhsí čas, no ver mi, zo dňa na deň to nie je najšťastnejšie riešenie. Skúsila som túto pohodlnosť, no keď keď som šéfke v práci začala dávať najavo otvorene čo si o nej myslím ( čo mi samozrejme spôsobovalo nemalé problémy), dávkujem si ho zodpovednejšie, podľa potreby a momentálneho stresového obdobia.
Mimochodom, toto obdobie je najlepšie na postupné vysadenie-slniečko, dlhé teplé letné dni, pohodička, depky prechádzajú do úzadia (jesnéže mimo obdobia pred DPH-čkou, ale to sa dá s pekným počasím zvládnuť).
Niektoré potraviny obsahujú serotonín napr. banány, aj takto môžeš dopĺňať hladinu.

Veľa síl a nespôsobuj si nepríjemné stavy, vieš že pomaly ďalej zájdeš...

ahojte vsetci,
dakujem vam za reakcie a za vas zaujem.chcem len dodat,ze som to asi zle sformulovala.lieky som v ziadnom pripade neprestala brat,len som si myslela,ze ich pomalicky budem vysadzat a zrazu ma prekvapili tocaky,pocity na zvracanie,unava.predtym,nez by som ich zacala vysadzat by som sa urcite poradila s lekarkou.mozno je chyba aj v nej.ona sa ma len spyta,ci mi je lepsie....resp.dobre,ci som uz v poriadku a dohodneme sa na postupnom vysadzani.uz som tym presla.a kedze som sa ozaj citila ok...ostala som "zufala",ze sa to zvrtlo.u mna pojem "zufala" neznaci,ze niekde revem do vankusa a lutujem sa,ale skor pocit prekvapenia,ze ma ta PP dobieha ako predator prave ked to necakam.a ano,som poslednu dobu v strese,ale zvladam ho.no mozno si to len myslim,vsak?aj tak vdaka.budem rada za kazdu vasu dalsiu radu.

Ako dlho sa dá zvládať stres? Každý máme inak nastavené svoje vnútorné hranice. Niekomu stres dokonca vyhovuje, je vtedy vo svojom živle, niekto sa zosype pri maličkosti, ktorú by väčšina zvládla s úsmevom. Každý znás má iné chemické zloženie tela - teda aspoň minimálne rozdiely sú určite, každý má svoje vlastné biologické vnútorné hodiny, každý máme svoj názor, svoj rebríček hodnôt, priorít a pod. Na prvý pohľad sa možno zdá, že zvládame stres, ale ak sa to niekde ukladá, neodstraňujú sa príčiny, zákonite sa dostavujú problémy. Môj názor je, že každý stres by sme mali vyvážiť nejakou radostnou činnosťou - niekomu stačí kúpiť si novú šálku, niekto potrebuje spoločnosť, v ktorej sa dobre cíti, niekto výlet do prírody. Dlhodobá záťaž sa vie veľmi vypomstiť. Ak by to tak nebolo, bola by táto téma zbytočná. Doprajme si preto po každej psychickej záťaži aj trochu toho slniečka do duše. Rovnako ako po ťažkej robote sa s radosťou natiahneme do postele

ahojte, mame práve diagnostikovali PP a nasadili xanax 0,5 mg0,5-0-1 a cypralex 10mg 0-0-0,5. spustilo jej to pravdepodobne prekonaná pľúcna embólia a následne pobyt v jednom rehabilitačnom zariadení, kde jej po neúspešnom pokuse liečiť chrbticu nevhodnými liekami vyvolali masívne krvácanie do žalúdka odvtedy ako by ju vymenili... bojí sa ísť k lekárovi, neísť..... Pred 2 týždňami mala v noci prvý záchvat PP (vysoký tlak, tep, potenie, hyperventilovala, problémy s bruchom, úzkosť, dýchavičnosť, motanie). Keďže sme nevedeli čo sňou, vzala ju RZP na interné, 4 dni si poležala v nemocnici a pustili je domov vraj hysterický šok. Tento týždeň sme vyhľadali psychiatričku, nakoľko ju to v pondelok chytilo znova, v menšej forme. Lenže tá dala lieky a poslala domov.... túto noc sme to absolvovali znova,...nevedela dýchať, tlak, potenie, motanie v menšej forme ale znova sme museli ísť na pohotovosť keďže v súčastnosti si stále doliečuje embóliu a človek nikdy nevie..... Lekárka odporučila ešte 1/2 xanaxu a teplý čaj...... dnes ráno to bolo niečo obdobné. Už nevieme ako ďalej, ako jej pomôcť....ako tomu predchádazť, čo robiť keď ju to zase chytí....

Neviem, ako dlho užíva tie lieky, ale myslím, že minimálne 3-4 dni potrvá, kým cypralex zaberie. Bude musieť vydržať, pri niektorých antidepresívach je to aj tri týždne, kým zaberú, keď mi nasadili prvú liečbu, tak som si tieto stavy tiež užila, mám to živo v pamäti. Možno jej ani nezaberú a bude jej ich musieť vymeniť. Treba si uvedomiť, že je to len pocit a nie je v ohrození života, mne to pomohlo. A jasnéže potrebuje psychickú oporu od teba, tak sa drž! Neboj, bude lepšie.

berie ich v podstate tretí deň, tak viem, že nemôže čakať zázraky, len ona sa na ne tak nejak spolieha, že teraz keď ich má jej nič nemôže byť a potom je to pre ňu ešte horišie keď jej tak zostane. Neviem, či to je normálne ale spravidla sa jej prihorší hodinu po tom, ako si ho na obed dala a takisto večerné stavy sú u nás pravidelné. Dnes ide aj psychologičke, tak dúfam, že jej poradí nejaké dýchacie cvičenie alebo čosi aby to zahnala. A určite jej to itež pomôže pohľad nezaujatého človeka.
Ako dlho sa liečiš ty? čo ti okrem liekov pomáha?

Nikuška, posaď mamu pred počítač a daj jej prečítať celú túto tému. Keď bude vidieť, že nie je sama, možno jej to pomôže. Keď bola v nemocnici na vyšetrení - spravili jej skutočne kompletné vyšetrenia? Aké boli výsledky? Celý tento proces mohla kľudne spustiť embólia. Predsa len je to stav, ktorý je dosť nebezpečný a to mohlo v jej podvedomí vyvolať silný pocit strachu, ktorý sa takto prejavuje.

Nikuš, ja som na seroxate už 4 roky (nezvládla som úmrtie mamy), no pred 7 rokmi (po rozvode) mi lekárka napísala liek, na ktorý som vôbec nereagovala, bolo mi rovnako, vtedy som ho vysadila, zašla som za homeopatom, ale myslím, že najviac mi pohol autogénny tréning, relaxačné cvičenia, joga. Uvidíš, je to ešte skoro posúdiť, či liečba zabrala alebo nie, mamina potrebuje psychickú podporu a hlavne ju neľutuj. Skúsim niečo pozháňať na nete... Drž sa!

Nika skús tento link http://www.meditacia.sk/clanok.php?log=zd8
Mne veľmi pomohlo čítanie, keď je človeku zle vyskúša naozaj všetko.
Meditačné techniky by pre mamu asi neboli dobré, ale ľahký autogénny tréning a uvoľňovacie cvičenie´jej určite prospeje.
Pri problémoch s dýchaním pomáha dýchanie do papierového vrecúška.
Daj vedieť, ako to posúdila psychologička

Výsledky z embólie sú stále rovnaké, lekárka povedala, že ten nález tam može zostat do konca života rovnaký. Takže zatial picháme Fraxiprain kazdé ráno do brucha. Psychologička sa vyjadrila, že ona jej v tom nejak velmi pomoct nevie, ale vraj by bolo najlepsie ak by sa prihlasila na nejaky kurz na ktorom by sa naucila nejake relaxacne techniky a dychcie cvicenia, nejake kurzy na zbavenie sa strachu. A tiez sa s nou ani len nedohodla na nejakom dalsom stretnuti. Tak asi to nebol dobry vyber lekara.
Dakujem za kazdu radu, velmi to pomoze .

Čas, to je to, čo teraz Tvoja mama potrebuje. viem o čom hovorím. Tie stresy z ordinácií, lekárov a nových a nových riešení nie každý zvláda bravúrne. Všetky dobre mienené rady, nasadené lieky, priatelia, rodičia, rodina, ich porozumenie, súcit, láska boli tu. Len úzkosť, strach, potenie, točenie hlavy,tras tu bol tiež a striedal sa navzájom so záchvatńˇ% mi plaču,
beznádeje, smútku. Naučila som sa s tým žiť. Ale na to treba veľa času,
podporné lieky. Mne to trvá už niekoľko rokov a je to striedavé. Niekedy mám pocit že sa mi stav zhoršuje práve, keď zmyznú dôvody na stres=po návšteve onkológa ktorý mi oznámi, že výsledky sú výborné. Po úspešnej prezentácia na ktorú sa pripavujem 2 mesiace, po uzávierke roka...Prajem Vám veľa trpezlivosti a možno Tvojej mamke pomôže aj to, že nie je sama.
Daj jej prečítať naše príspevky, tak ako Ti to radila jedna z nás.

Nám poradila psychologička, že by bolo fajn aj zistiť, čo tieto stavy spúšťa. Napr. že mala jednu pacientku čo u nej zistila, že spúšťačom bolo potenie. A teda si predstavte, že ak vypijete horúci čaj alebo zjete teplú polievku, taktiež sa spotíte a ona potom dostala záchvat PP. Takže by možno bolo fajn odsledovať čo u nej predchádza stavom. A potom je dôležité cvičenie, predtým ako upadá do spánku navodiť akoby prichádzal záchvat a potom previesť cvičenie na odstránenie-tréning. Mojej dcére to pomohlo a celkom fajn to zvláda. Odbúrali sme xanax. Teraz berie Paretin len ráno. Držím palce.

Vedela by si nám poradiť nejakú dobrú psychologičku? Alebo niekto z vás? Najlepšie v BA a okolí.

Ahojte,
ako dobre ze nie som sama s tou hnusnou PP na svete. Mám ju uz 2 rok a existujem bez liekov. Nemavam to pravidelne, ale tak razne sa mi to objavi kazdy pol roka. Inak tie mensie panicke zachvaty mavam asi tak kazdy 3 den. Ale celkom sa da. Dokonca mavam aj cele tyzdne bez paniky. Chodím psychologicke uz 1 aj pol roka a myslim ze to pomaha. Ale ked ma chyti strasne silny panicky zachvat tak som odstavena najmenej na 2 tyzdne. Je to zakerna choroba s ktorou musime len stale bojovat a nejako sa jej zbavit. Najhorsia je na tom ta uzkost a neskutocny strach. Az beznadej, ktora ma vzdy premaha. Strasne moc si prajem sa toho zbavit uz navzdy ale nejde to tak lahko. A nechcem zazit to ze budem mat dieta a budem sa bat vsetkeho co s tym bude suvisiet, lebo uz teraz rozmyslam ze ak mi to neprejde, neviem ako budem reagovat v tehotenstve a potom ked uz budem mat dieta a neskor vacsie deti. Chcem navstivit kyneziologa, prosim Vas pekne poradte mi naozaj nejakeho kvalitneho kyneziologa, ktory mi naozaj pomoze.
Velmi pekne dakujem za to ze som sa tu mohla zdoverit a ze vobec po precitani tejto temy viem ze sa s tym nepasujem sama. :-)

Ahojte,tak sa hlasim znova tentokrat kvoli sebe.Uz takmer 3 mesiace sa pokusa moja internitka zistit, z coho mam stavy dost podobne tomu co tu popisujete. Absolvovala som uz EKG, holter, sono stitnej zlazy so vsetkymi odbermi, zberom 48 hodinoveho mocu a vsetko okrem jedneho meranie holteru, ktory mi v relativnom pokoji nameral vysoky tlak a tep, bolo v poriadku. Vcera vecer sme sa vratili z kina a ked som si lahla do postele, zostala mi zle do srdca, zacalo sa mi zle dychat, do toho sucho v ustach, zle od zaludka a nato som sa zacala tak strasne triast, az som si skoro odhryzla jazyk ako mi behala sanka. Najhorsie natom bolo, ze sa to vobec nedalo zastavit, tak sme v noci isli na pohotovost, kde mi cerstvo prebudena lekarka pichla Apaurin, zmerala tlak, popriala dobru noc a poslala ma domov lezat. Povedala, ze keby vedela z coho to je, liecilo by sa to popredu a nie az takyto zachvat. Kedze v rodine panicku poruchu mame, myslite, ze to je dedicne, alebo ze toho na mna jednoducho bolo v poslednej dobe dost a takto sa to prejavilo? Dakujem za odpoved.

Som prvý krát v tejto téme a chcela by som sa opýtať, či aj moje príznaky môžu poukazovať na túto chorobu: dosť často z ničoho-nič začnem plakať a začínam mať probém to skrývať, začnem sa vyhýbať ľuďom, poprípade sa so všetkými začnem hádať, len aby som bola sama, idem len tak na tri-štyri hodiny na prechádzku ani nevnímam kam, stiahne mi žalúdok a mám chuť so všetkým skončiť.

Ahoj Nikuska,
je mi luto, ze sa PP prejavila aj u teba, lebo zacat si pisala o radu mamine.
Nemusi to byt dedicne, ja som to nezdedila po nikom. Si v kontakte s mamou a dostala si aj ty strach z tejto choroby, az sa ti spustila...
Pri zachvate si radsej vypytaj od mamy Xanax, ten sa nemusi brat pravidelne , vyhnes sa pohotovosti. a skus nejaku homeopatku. Ja som sa rozhodla vysadit po polroku Citalon,
beriem uz len polku denne a necitim sä horsie. Ale ani pri tych tablketach som sa necitila obzvlast dobre, tak k comu su... Mne to vysadenie navrhol moj novy ¨gynekolog, zistil mi velku nerovnovahu hormonalnu, pritom v klas. testoch na ¨hormon stitnej zlazy mi nic nenasli. Takze gynekolog tvrdi, ze si je isty, ze tie stavy mam na zaklade hormonov..Uvidim po vylieceni.... Nikuska, drzim palce.

[quote=Marcela91;478952]Ahoj Nikuska,
je mi luto, ze sa PP prejavila aj u teba, lebo zacat si pisala o radu mamine.
Nemusi to byt dedicne, ja som to nezdedila po nikom...

Ďakujem za podporu Marcela . Ono som taketo nieco prvy krat prezila keď mamu prevazali z jednej nemocnice do druhej, vecer ked uz bol klud a potom sa to zopakovalo asi 5 krat /teda za asi 2 mesiace/, z toho 2x tak inzenzivnejsie. Ale vzdy sa mi to podarilo nejak prekonat...snazila som sa to pomaly rozdychat, nemysliet na to a hlavne si zamestnat niecim hlavu...... Brala som to, ze je toho na mna jednoducho vela, i ked tie pocity pri tom boli hrozne...... Tento posledny ma vsak dost zaskocil. Bola som zvyknutá na to, ze sa mi tazko dycha, je mi na odpadnutie, potim sa, je mi teplo, potom zima, vsetko sa mi tak nejak toci, mala som pocit ze odpadnem alebo dostavam infarkt / co na moj vek bolo asi malo pravdepodobne / a hlavne som sa hrozne bala byt sama, po tme..... Nikdy som si ale nepripustala, ze sa tato choroba alebo nieco podobne moze tykat aj mna. V podstate som si ani "nemohla dovolit" aby bolo nieco aj mne, ked ma doma potrebuju.
Po skusenosti s pohotovostou a na radu svojho lekara som dnes bola u jednej lekarky, ktora pracuje ako psychiatricka a ta mi po rozhovore povedala, ze mam k tomu dobry pristup, dost poznatkov a ze to, ze si uvedomujem, z coho to je a mam obrovsku chut pre to nieco robit, nielen kvoli sebe ale i rodine a priatelovi, je obrovske plus a vraj schvaluje to, ze to chcem skusit riesit bez liekov. Poradila mi tiez dost zaujimavu vec....Vraj ked si vecer liham so strachom, co zas rano bude, mam si povedat, ze chcem aby mi bolo zle hned teraz, nech to mam za sebou a mozem ist spat. Vraj takto kazdy vecer. A keby to na mna niekedy prislo, mam si povedat:"ked mam odpadnut nech odpadnem teraz, alebo ked sa mam zadusit, nech sa teda zadusim, aspon budem mat pokoj." Sice som na nu pozerala ako zaba z prachu a rozmaslala som, ci nesedi ona na opacnej strane stola ale vraj sama uvidim, ze to pomoze.
Hrozne drzim palce vam vsetkym, ktory sem pisete a pomahate sebe i tym ostatnym ale i tym, ktory si tieto stranky potajme citate a snazite sa tvarit, ze vas sa to netyka . A hlavne dakujem tomu, kto tuto temu vobec zacal.
Bojujte!!!

Nikuška, si bojovník a to je veľmi dobre. Myslím, že si natrafila na dobrú psychiatričku, ja by som sa jej na Tvojom mieste držala. Väčšina psychiatrov sa tieto problémy snaží riešiť len liekmi. Ale - ako som to tu už písala - ja považujem lieky len za pomocnú barlu, keď mi je najhoršie. Podľa mňa treba hľadať príčinu, dôvod vzniku týchto problémov. pokiaľ sa neodstránia problémy, neodstráni sa ani psychická reakcia na ne, naopak, bude sa to zhoršovať. Skúšaj pri prvých pocitoch záchvatu dýchanie. Mne pomáha, keď si pri hlbokom nádychu hovorím - dovnútra kľud, pokoj, zdravie, pri výdychu - von stres, strach, choroba. Pojmy si vymysli sama, podľa toho, čo potrebuješ. Niekedy mi stačí, keď si takto párkrát zhlboka podýcham a som v poriadku. Skús, uvidíš, či pomôže.

Ahojte vsetci.
Nikuska, mne to tiez zacalo az tak 2 mesiace po prezitych stresoch.
Dovtedy som bola vystresovana , ale inak som v pohode psychicky zvladala,
az som bola zo seba milo prekvapena. A zrazu ma jednej noci zobudilo pichanie pri srdci , strasny sok z nicoho nic, vsetky priznaky na infarkt,
rano som bola u kardiologa a vsetko o.k. Za 3 dni zase tlaky do hlavy, pocit na zvracaie, mdloby, slabost, nechutenstvo.....Bola som v tom, ze mam nador v hlave, ze to uz neni normalne, jak mi je . Robilo sa mi stale zle aj v praci,
myslela som si , no co uz, jedneho dna odpadnem a az pitva potvrdi, ze v tej hlave cosi mam.... Vobec ma nenapadlo, ze takto sa moze s clovekom zahrat psychika. Stastni to ludia, co to nezazili... Ja si sama od seba vysadzujem antidepresiva, beriem uz len polku a za 4 dni budem brat stvrtku.
2 dni mi bolo zle, divny pocit v hlave, slabost, ale teraz uz je mi lepsie, ako ked som brala celu tabletu. Neviem ako vy ostatni, ale pri uzivani antidepresiv som mala pocit, ze nie som taka citliva, napr. dotyky, sex, citila som sa velmi chladna, proste nejak to so mnou nic nerobilo. je mozne ze to cloveka otupuje? Ake mate skusenosti? Drzte sa vsetci, papa.