[QUOTE=Marcela91;531040]Budeš, len to nevzdávaj predčasne. Dá sa s tým existovať, ale stále musíš na sebe pracovať. A hľadať, čo Ti pomôže. Bola tu ponúknutá pomoc od psychológa, skús.

Mám pocit, že už by som mala umrieť, už by som tu nemala byť, mala by som si siahnuť na život ale nedokážem to lebo som zbabelá.

to pulzovanie v hlave a horúčava v celom tele je hrozné, zároveň mi naskakuje husia koža, potia sa mi dlane, búšenie srdca mám pocit že zošaliem

Pokud sem dokážeš ještě psát, dokážeš myslet, dokážeš i zavolat? Pud sebezáchovy je silný a naše zbabělost je velká proto, abychom měli čas nalézt z "bezvýchodné" cesty východ. Popojdi a zavolej 0902 130 988 ČEKÁM!
Petr

Anita nikdy nebolo tak zle, aby nemoklo byť horšie, oceňujem Petrovu ponuku a nevahaj. Uvedom si, že tento tvoj pocit je momentálny stav a ty sa nebudeš cítiť takto stále. Existuje veľa možností, ktoré môžeš vyskúšať a jedna skvelá sa ti tu ponúka. Je veľmi dôležité pozhovárať sa s niekym, povedať svoje problémy nahlas. Tým, že sa o svojich myšlienkach na samovraždu porozprávaš, neprivoláš ju. Vyrozprávanie sa Ti pomôže zmeniť náladu! Vždy keď ťa takéto myšlienky prepadnú musíš o nich rozprávať.
Peter máš u mňa veľký bod.

Ak si sem dokázala toto napísať, n i e s i zbabelá. Aj toto vyžaduje veľa odvahy.Dúfam, že si využila Petrovu ponuku a zavolala mu.
Ak nie, neváhaj!
Držím Ti palce. Nie si v tom sama, sme tu okolo Teba viacerí, mysli na nás, že Ťa v duchu povzbudzujeme.

Mili poradaci a mila Anita,PP sa vyznacuje aj tym,ze ma clovek strach zo smrti, pri kazdom ataku sa boji,ze odpadne,umrie atd.dlhsie pretlkanie sa tymito stavmi bez odbornej pomoci vedie k depresii.Preto Anita,smykaj sa poradit s odbornikom.
Pocit, ze kazdu chvilu zosalies mi je uplne blizky, pravdou je vsak, ze k tomu nikdy nedojde.je to burka hormonov a chemickych reakcii..pocit sa zhorsuje pri hyperventilacii...preto radim rozdychat zhlboka.Zosaleli len ti, ktori o tom vobec netusili a naopak,mysleli si, ze su uplne v poriadku.
Pocity, ktore tu mnohi opisujete,pocit ako na lodi,tocenie hlavy,pocit,ze vsetko okolo vas je akosi cudzie a vy ste mimo hry je skor o uzkosti.
mne prerastla pp do up,t.j uzkostna porucha,strasny strach,neklud,tras ruk,pocit cudzieho telesa v hrdle,nechutenstvo,pocit nerealnosti sveta...depersonalizacia ci ako....poznam to dokonale.hlavne tocaky,pocit pohupovania,plavania podlahy pod nohami...hroza.
mam potesujucu spravu.da sa to prekonat...liekmi,terapiou,zmenou zivotneho stylu aspon trocha,zamestnat sa niecim co vas bavi,priatelia,sport a hlavne HLAVNE vysadzat lieky velmi opatrne.som zivym prikladom,treti pokus mi zatial vychadza,fungujem na stvrtkach a lekarka mi uz povolila pokusat sa o babatko.
vsetkym drzim palce.ozvite sa aj na ss, rada poradim.

Milá moja, si veľká bojovníčka, páčiš sa mi a len tak ďalej. Priniesla si sem životabudič, verím, že aj pre Teba ešte dosť ostalo. Držím Ti palce!!!

Janka, teším sa s Tebou Gratulujem a držím palce

Dakujem za povzbudenie,
Dakujem svojim priatelom,rodine,znamym,ktori ma povzbudzuju a snazia pochopit a samoska dakujem VAM a porade.este nechcem zakriknut,ale do dvoch mesiacov by som mala byt cista....a ak sa mi podari otehotniet, verim, ze sa mi cely hormonalny system zmeni a aspon na cas budem ok...a mozno na dlhsie,dlho,navzdy,ak nie?dolezite je pre mna babo,potom mozem byt na liekoch aj roky.verim,ze chapete moje zmyslanie.rada by som vsak bola ako predtym...no PP mi aj tak dala velmi vela a dava.spoznala som lepsie samu seba,svoje rezervy,vnutornu silu,moznosti chapania,a skutocnych priatelov....a veru aj inych....

Milí priatelia poradáci,
ďakujem Vám za reakcii na moje príspevky, ktoré som písala vo veľmi zlom psychickom stave, teraz sa už cítim trochu lepšie. Ja sa trápim s touto chorobou už asi 15 rokov, lekári dlho nevedeli zistiť čo to vlastné je, a liečili ma na pečeň, lebo pečeňové testy som mala trochu zvýšené. Pred asi 5 rokmi som mala pokus o samovraždu požitím nadmerného množstva liekov, lebo už som tie stavy nemohla vydržať a videla som nikto mi nevie pomôcť, a až vtedy ma poslali za psychiatričkou a ona ma začala liečiť. Je pravdaže môj stav sa v porovnaní s predcháduajúcim stavom o niečo zlepšil, ale stále mám takéto ataky. Beriem citalec a trittico už 5 rokov. Z utorkového stavu ma postavil na nohy neurol, ktorý mi vždy pomohol. V pondelok idem ku psychiatričke.
Ešte raz srdečná vďaka za Vaše reakcie, ktoré mi veľmi pomohli.

Ahoj, veľmi sa teším Tvojmu príspevku a veľmi Ti prajem, aby si dosiahla to po čom tak veľmi túžiš. A samozrejme všetkým, VÁM ostatným.

Aj ja mám presne tento istý problém PP (nebudem už popisovať príznaky, všetci ich veľmi dobre poznáme), ale snaha po bábetku ma stále ženie vpred. Pracujem na sebe ako najlepšie viem, síce to ide trošku pomaličky, ale som zato veľmi vďačná!!!!!!!!Po 5 rokoch trápenia a tvrdej práce na sebe som teraz rok a pol bez liekov. Síce to nie je bez ťažkostí, ale bojujem. Tiež som začínala liekmi (veľkým množstvom, všakovakými druhmi, ako pokusný králik),nikdo mi nevedel povedať, čo to je, tak som nevedela zohnať ani nejaké informácie. Veľmi mi pomohli sedenia s terapeutom ktorých bolo veľmi veľa. Boli to 3 roky 2x do týždňa 2 hodiny +/-. Určite by som s nimi chcela ešte pokračovať, ale je to záležitosť aj finančná. Terapiu naozaj odporúčam a súhlasím vyhľadať aj pomoc kineziologičky a hľadať aj inú alternatívnu medicínu.

Ďakujem všetkým, ktorý sem prispeli svojimi skúsenosťami, veľmi mi to pomáha, viem bude to znieť hlúpo,ale je dobré vedieť, že nie som sama, lebo keby nebolo Vás tak by som si to myslela doposiaľ. Ste tu super partia!!!!!!!!!

Vieš, že som už netrpezlivo čakala, kedy sa ozveš? Nahnala si mi poriadne strachu Chvála Bohu, si tu . Anita, hlavne s tým nebojuj sama. Takéto stavy totálnej bezmoci a chuti skončiť so všetkým sme zažili asi všetci. Som rada, že si to prekonala. Skús si pomaličky, príspevok za príspevkom, prečítať ešte raz celú tému. Možno nájdeš niečo, čo Ťa posunie ďalej, dodá Ti nádej. A nezabudni, že Petr Ti podal skutočne pomocnú ruku, neodmietaj úprimne mienenú pomoc. Už si mu volala? Ak nie, urob to čo najskôr. Znovu opakujem svoj názor, ktorý som tu už viackrát napísala: Lieky sú v tomto prípade len pomocnou barličkou, ktoré nám majú pomôcť prekonať najhoršie chvíle a majú nám dodať silu, aby sme hľadali trvalé riešenie. Bez liekov to nejde, ale treba hľadať príčiny, prečo sa celá tá lavína spustila, hľadať jej korene a potom ich zo svojho vedomia, podvedomia a myslenia vytrhnúť.
Držím Ti palce a keby si niečo potrebovala, hoci aj len bútľavú vŕbu, ozvi sa. Napíš kľudne aj cez SS, ak sa bude dať, rada pomôžem svojimi skúsenosťami.
Veľmi, veľmi držím palce.

Veľmi dúfam, že si v poriadku! Aspoň relatívne... Je to veľmi zvláštne, tieto spojenia na diaľku. Človek sedí, pozerá na monitor, číta slová a cíti, že človek na opačnom konci potrebuje pomoc. Tak veľmi by chcel niečo urobiť, povzbudiť. Nájsť tie správne vety, aby ten druhý vedel, že skutočne na ňom záleží! Že to nie sú len frázy... Verím, že funguje prenos pozitívnej energie na diaľku a my všetci, čo tu sledujeme tvoj malý príbeh, ti ju chceme dať. Prepáč za tie nešikovné slová...

Nešikovné? Vôbec nie, mimoriadne úprimné a to sa cení.

Milé dievčatá, stále znova a znova čítam Vaše reakcie, plné povzbudivých slov, ktoré veľmi pozitívne vplývajú na moju roztrasenú dušu plnú úzkosti a strachu. Prajem Vám pokoj, pohodu a pevné zdravíčko.

No su tu aj chlapci
Drzim palce, aby si tu nasu "kamaratku" PP prekonala !

Bihi, teší ma, že napriek tomu, že sme "haluzníci", dokážeme sa už občas zasmiať aj sami sebe. To je znak, že sme sa už odrazili od dna a smerujeme k lepšiemu. Držím palce aj Tebe.

Budem teraz mimo temy, ale neda mi nenapisat, co pomohlo mne. Sex a dobry chlap, cize opora. Mala som PP pred 20 rokmi. Ironiou je, ze sme sa nedavno rozviedli, ale tie roky s nim stali za to. Zaujimave iba je, ci sa mi to nevrati, lebo sme mali hnusny rozvod a uprostred neho i porod v mojej styridsiatke, takze uvidime.

Nemysli na to, že by sa Ti PP mala vrátiť. Neprivolávaj ju, len nech si odpočíva tam, kde je. A keby sa náhodou prihlásila, pošli ju rovno do kúta. Máš teraz iné starosti - a dúfam, že aj radosti, tak nech Ti dá pokoj.
Držím palce.