Zavrieť

Porady

panicka porucha

Dlhe roky mám zdr.problém....vraj je to Panická porucha. no napriek liečbe mi nič nepomaha.Viem, že táto stránka je predovšetkým o účtovníctve, ale keď je tu toľko ľudí, chcela by som sa spýtať, či niekto ju má tiež a aké sú jeho skúsenosi a rady.
Za všetko vopred ĎAKUJEM!!!
Usporiadat
wayan wayan

wayan je offline (nepripojený) wayan

Ahojte,no aj mne sa to stavalo,hlavne ked sa nakopil stres,alebo ma nieco trapilo,alebo som v tej chvili nebola spokojna so zivotom.ak tam nie je uzkost,tak som to tiez riesila poriadnym oddychom a bolo lepsie,tiez odporucam masaze.som bez liekov asi dva mesiace,zatial to zvladam celkom fajn.drzim vsetkym palce.
0 0
Jantana Jantana

Jantana je offline (nepripojený) Jantana

Ahojte, chcela by som sa s niekým poradiť kto má skúsenosti s vysadzovaním Cipralexu alebo iných antidepresív. Po 1/2 roku užívania som začala vysadzovať Cipralex 10mg. Brala som 1 tabletku denne a už tretí týždeň beriem 1/2 tabletky denne. Prvý týždeň bol v pohode ale teraz mám dosť úzkostné stavy, tlaky na hrudníku - horšie sa mi dýcha, bolesti krčnej chrbtice, trochu bolesti hlavy, mierne závrate. Aké máte skúsenosti vy - mali ste aj vy takéto stavy pri znížení dávky? Pominuli tieto stavy po nejakej dobe. Znamená to že sa mám opäť vrátiť k celej dávke, alebo pokračovať vo vysadzovaní ďalej. Ďakujem za odpovede.
Naposledy upravil Jantana : 22.01.08 at 11:12
0 0
danushka danushka

danushka je offline (nepripojený) danushka

Jantana Pozri príspevok
Ahojte, chcela by som sa s niekým poradiť kto má skúsenosti s vysadzovaním Cipralexu alebo iných antidepresív. Po 1/2 roku užívania som začala vysadzovať Cipralex 10mg. Brala som 1 tabletku denne a už tretí týždeň beriem 1/2 tabletky denne. Prvý týždeň bol v pohode ale teraz mám dosť úzkostné stavy, tlaky na hrudníku - horšie sa mi dýcha, bolesti krčnej chrbtice, trochu bolesti hlavy, mierne závrate. Aké máte skúsenosti vy - mali ste aj vy takéto stavy pri znížení dávky? Pominuli tieto stavy po nejakej dobe. Znamená to že sa mám opäť vrátiť k celej dávke, alebo pokračovať vo vysadzovaní ďalej. Ďakujem za odpovede.
Jantana, to, že vysádzaš pomaly antidepresíva si pravdepodobne konzultovala aj so svojim lekárom. Možno moc premýšľaš nad tým, že si z liekov ubrala a práve toto je pôvodom týchto pocitov . Nemáš nejaké CD s autosugestívnymi cvičeniami za pomoci ktorého dokážeš uvoľniť telo fyzicky i duševne? Možno ani nebol dobrý čas na vysádzanie liekov...Z jari, keď sa prebúdza príroda zo zimného spánku sa dá už viac času tráviť vonku a tento zimný čas je sám o sebe dosť depresívny, vonku je pochmúrne počasie. Alebo by možno stačilo sa v čase vysádzania liekov viac stýkať s milými ľuďmi, ktorí ťa dobijú pozitívnou energiou.
Poviem za seba teraz, ak by som mala zlý pocit zo zníženia antidepresív a ten serotonín by som do tela nevedela dostať inak, než liekmi, tak by som s vysádzaním začala v období, ktoré je menej náročné na fyzický i duševný stav a v čase, keď sa dá viac ísť vonku na vzduch. Ale je to skutočne individuálna záležitosť. Držím ti palčeky
0 0
wayan wayan

wayan je offline (nepripojený) wayan

Jantana,
vlastna skusenost...a to som v tejto teme uplne doma....bolo:bolo mi zle,tocila sa mi hlava,tlak na hrudi,busilo mi srdce,vylievala som sa na porade.....neistota,zvysena frekvencia srdcovej cinnosti.....zatala som sa,povala som si:vysadzam lieky tak to ma byt.,je to uplne normalne...ako som tak zmyslala,snazila som sa prekonat abstaky,preslo to.,moja rada:je ti zle?odpoved:tak to ma byt,lebo som brala sproste lieky,ale bude lepsie bez nich...ver tomu...som pol roka bez...
0 0
JAJA11 JAJA11

JAJA11 je offline (nepripojený) JAJA11

wayan Pozri príspevok
Jantana,
vlastna skusenost...a to som v tejto teme uplne doma....bolo:bolo mi zle,tocila sa mi hlava,tlak na hrudi,busilo mi srdce,vylievala som sa na porade.....neistota,zvysena frekvencia srdcovej cinnosti.....zatala som sa,povala som si:vysadzam lieky tak to ma byt.,je to uplne normalne...ako som tak zmyslala,snazila som sa prekonat abstaky,preslo to.,moja rada:je ti zle?odpoved:tak to ma byt,lebo som brala sproste lieky,ale bude lepsie bez nich...ver tomu...som pol roka bez...
Polovica úspechu pri liečení akéhokoľvek pacienta je, že aj on verí, že bude lepšie.
0 0
Psycholog Psycholog

Psycholog je offline (nepripojený) Psycholog

obyčejný člověk s tituly PhDr., PaedDr., M.D. - čínská medicína, bylinkář, mistr REIKY, CSc. ...viac
dusansl Pozri príspevok
Tento problém je riešiteľný za pomoci preprátov TIANSHI. Som autorom receptúry riešiacej tento zdravotný problém.Ak máte záujem. kontakt je cez webovú stránku :******************
Bez odstranění skutečných příčin PP nám i ty nejlepší potravinové MLM doplňky pomohou dočasně nebo vůbec ne. Asi tak, jak léčíme bolesti zubů. Bez odborné pomoci "jen chvíli nebolí", ale kazí se dál. Petr
0 0
korela korela

korela je offline (nepripojený) korela

Prosím Vás, môžem sa spýtať na skutočné príčiny PP? A ako sa odstraňujú? Ďakujem.
0 0
Psycholog Psycholog

Psycholog je offline (nepripojený) Psycholog

obyčejný člověk s tituly PhDr., PaedDr., M.D. - čínská medicína, bylinkář, mistr REIKY, CSc. ...viac
korela Pozri príspevok
Prosím Vás, môžem sa spýtať na skutočné príčiny PP? A ako sa odstraňujú? Ďakujem.
Příčiny jsou u každého člověka jiné a je třeba je najít a odstranit. K léčení se běžně používají tři způsoby:
1. Farmakologická léčba - nejčastěji používanými jsou selektivní inhibitory zpětného vychytávání serotonínu (SSRI). Ty působí ke zlepšení regulace serotonínu. Většina lidí se po dobu užívání léků cítí lépe. Není odstraněna příčina – spouštěč epizod panické poruchy. Pokud však je s panickou poruchou diagnostikována i deprese nebo jiná úzkostná porucha, pak k potlačení symptómů obou může dojít užíváním léků.
2. V psychoterapii vás poslouchá kvalifikovaný terapeut - psycholog, který může pomoci pohnout klienta směrem k pozitivní budoucnosti a spolu s ním vytvoří akční plán na vrácení kontroly nad jeho emocemi a životem. Při regresní psychoterapii se rozebírají události ve zpětném časovém postupu a klient si sám pod vedením psychoterapeuta najde řešení a odstraní tak prvotní spouštěče. Je to náročná technologie, ale časově ( čtyři pracovní dny) velmi zajímavá. I tato terapie má své omezení, protože se jedná o velmi stresující a náročný zážitek. Pokud má být účinná, musí být klient motivovaný a s potřebnou chutí a energií. Dále nesmí v poslední době užívat drogy a jiné psychofarmaka ovlivňující jeho mozek.

3. Kombinovaná léčba představuje efektivní způsob léčby panické poruchy, zejména u lidí s agorafóbií. Z vlastních zkušeností doporučuji po regresní psychoterapii brát i nadále léky předepsané lékařem (psychiatrem) tak dlouho, dokud on sám je nevysadí. V nejdelším období to bylo „až“ za 6 měsíců, (co to je proti několikaleté farmakologické léčbě bez odstranění stresorů a příčin).
Všechny typy depresivních onemocnění, včetně panické poruchy lze léčit, nejlépe kombinací psychofarmak a psychoterapie, tak se nebojte zajít za odborníkem. Lépe za odborníkem zajít, než na depresi bídně zajít! Rozhodnutí je „jen“ na vás. Petr
0 0
caesar2222 caesar2222

caesar2222 je offline (nepripojený) caesar2222

Ahojte vsetci, ani neviem ako zacat, mam toho tolko. Na zaciatok: mam PP takisto ako vy. Prisli uplne necakane a predtym som bol v uplnej pohodicke. A potom vsetko to co tu opisujete, mdloba, nevolnost, potenie ruk atd. K psychoterapeutovi som isiel asi po 4 mesiacoch vlastnej analyzy, ktore boli k nicomu. Je tomu uz 3 roky od prveho ataku. Dnes mam pocit, ze som uz v tejto oblasti odbornik. Bral som isty cas aj lieky, no dnes uz skoro dva roky neberiem. Neurol mam vsak stale pri sebe pre strycka prihodu. Podelim sa teda o moje skusenosti, ktore pomohli mne. Totiz to malo to priebeh. Najprv som si myslel, ze mam srdcove kolapsy, ze sa zblaznim ..... az kym som nezistil ze som v tomto v pohode a ze to je psychika o ktorej som nic nevedel. Nechapal som ani co je to nejaky stres. A pritom som bol pod nim neustale - mam diagnozu manazer. Az kym som nestretol lasku a trochu som zil aj inak nez v robote to prislo. Mal som pocit ze zivot ma zacat no on mi takto "skoncil". Chcel som si uzivat no neslo to. Strach vycestovat, byt sam, v aute (obzvlast ked som sam uviazol v zapche na dialnici HROZNE POCITY), v obchodnych domoch. Problemy so spanim atd. Prve co som si povedal, ze horsie to uz byt nemoze a musim ist bojovat....... a je jedno, hoci aj keby som mal bojovat 20 rokov. POstupne som absolvoval lieky so sedeniami u terapeuta (velky suhlas s Petrom psychologom). Nastalo male zlepsenie, ale nie uplne, stale na miestach kde som mal zachvaty som sa zacal potit, krutit sa mi hlava. Prvu tehlicku mojej velkej stavby som vsak uz polozil (lieky, lekár). Druhá cast stavby- zmena zivotneho stylu. Ziadne nove projekty, stacilo mi v robote to co mam. Dokonca mnohych stresovych aktivit som sa zacal zbavovat. Vela ludom sa to ale nepacilo a znasal som to zle. Boli radi ked mali blazna co za nich robi. Mnohi sa so mnou nebavia. Tretou tehlickou bolo (trvalo mi to asi najdlhsie) Kaslal som na to co si o mne mylsia ludia. Castejsie som hovoril ludom z prace NIE, NEVIEM ked ma o nieco ziadali, prestal som prenasat ich stres na seba, hovoril som si mam dost vlastneho. A verte, pomohlo mi to velmi. Nestal som sa odlud. Ale pomahame radime si navzajom len uzky okruh ludi a to mi staci. Piata tehlicka, ked niekam idem a nestiham, nie schvalne TAK PROSTE NESTIHAM A ČO ? Ked to ten druhy nepochopi, jeho problem. Siesta tehlicka: Velmi dolezite - prestal som pozerat spravy (uz je to vyse roka) ani ich nepocuvam v radiu, necitam noviny, nepozeram bulvar. Tak sprska krvavo, strach vyvolaqvajucich sprav.... Dakujem. Pustam si dobru hudbu, citam knihu atd. Co je ale podstatne: stavy mi uplne nepresli- len zistil som, ze spravnym vyvazovanim bezstrsovými cinnostami ich zvladam uplne inak ako pod stresom. Príklad: ak som bol v strese a isiel som do obchodneho domu (sám) bolo mi špatne, krútila sa hlava, pocit že odpadne. Keď som bol ale dlho bez stresu - isiel som do obchodu - trochu sa mi krutila hlava, potili ruky ale smejem sa z toho a viete co si hovorim z usmevom na perach "no co kamos uz si zasa tu ? Nevies bezomna zit co ? Tak pod ideme si nieco kupit" Zneje to hlupo, ale ja sa so svojim atakom rozpravam a potom mu poviem. "Bez tak ked budem pri doma pri svojej zene a detoch odides" Ale ma to samozrejme tu predohru, ze som dlho bez stresu, resp. ho mam malo, pretoze zas bez neho tiez nezijem. Siesta tehlicka: Sok, zneje to cudne, ale poznate to prekonate to a bojite sa ze to zas pride, velakrat som sa nastval a vtrhol do hypermarketu a vduchu krical NO POD, KDE SI. Nie vzdy, ale neikedy neprisiel, akoby sa zlakol, alebo ho nudilo ze mam bojovu naladu. Ved on ma rad len ked som slaby a bezmocny. Takto som isiel aj do zapchy schvalne. Vzdy ma to povzbudilo a potesilo, ze viem s tym bojovat. I ked nie vzdy. Ale moj uspech je ze to ide. Siedma tehlicka: Slnko- funguje to. Ked je slnecno a mam cas, proste si dam stolicku na dvor a slaham aj hodinku. Osma tehlicka: SPORT, sportujem aktívne od malicka dokonca sutazne. SPort je maly zarak, ktory vam vypoti stres, PP, ataky, vsetko, pomaha spat. Sutazny sport som uz prestal robit, lebo ten stresoval, tak som ho vylucil. Deviata tehlicka: Divak na stadione, idem na hokej futbal, proste sport kde sa da kricat. Ja neviem ale ked sa vykricim tak som proste strasne kludny niekolko dni. Zatial funguje. Desiata tehlicka: Boh, som hlboko veriaci a v case ked som trpel som moju bolest obetoval za inych. Vdacim Bohu za tuto bolest, pretoze viem ze pomaham tym inym. Zaklad krestanstva je v obete, Kristus trpel aby nam pomohol, Pater Pio mal celozivotnu bolest s ktorou zil do 80 rokov a mnohym zazrakom pomohol. Nezrovnavam sa s nimi,len proste ked tie svoje bolesti mam, obetujem ich Bohu aby mojou bolestou niekomu pomohol. Neskumam komu. Proste sa potom velmi dobre citim. On mi pomaha a ja mu to vraciam. Jan Pavol II ku koncu zivota trpel a ako sa raz vyjadril, bolo to jeho najstastnejsie obdobie, pretoze trpiaci su Bohu najmilsi a najviac ich vyslisi ked to obetuju pre druhych. Nalozi na nas len tolko kolko zvladneme. Ježiš nehovoril budete tu vez bolesti a stastni, povedal "vezmi svoj kriz a nasleduj ma". Tak ja si ho beriem kazdy den - aj svoju PP. Na jednej strane s nou bojujem a aj budem ale co je krasne vie mi aj k mnohemu posluzit a dnes neviem ci by som chcel byt uplne bez nej. Uz sa jej nebojim, a ona to vie a preto ma tak casto uz neotravuje I ked kvoli nej niektore veci neviem robit tak ako pred tym. No a co ? SOm tym horsi ? NIE.
0 0
korela korela

korela je offline (nepripojený) korela

Ja by som sa chcela spýtať, či niekto s dg. PP videl film Ostrov Dr. Moreaua. Ide o myšlienku, je jedno kam sa film oficiálne zaraďuje. Film mohol byť i komédiou, nielen hororom. Nehodnotím ani jeho kvalitu.
0 0
Eulalia Eulalia

Eulalia je offline (nepripojený) Eulalia

Caesar2222, veľmi sa mi páči Tvoj spôsob boja s PP. Aj Tvoj príspevok. Pomohol mi niečo si ujasniť. Ďakujem.
0 0
caesar2222 caesar2222

caesar2222 je offline (nepripojený) caesar2222

Eulalia, som rád že som sa mohol podeliť a že to malo aj nejakú priaznivú odozvu. Rovnako mi pomohli články na tejto diskusii aj Tvoje. Čítal som všetky od začiatku asi 4 hodiny Keď som si čítal svoj príspevok zhrozil som sa koľko gramatických chýb Pravda je, že som to chcel rýchlo rýchlo. No a ty ako zvládaš ? Ak máš nejaké nové tehličky sem s nimi !
0 0
bogibaba bogibaba

bogibaba je offline (nepripojený) bogibaba

Aj ja trpím touto chorobou už 9 rokov,už som celú paleádu liekov vyskúšala ale som na tom takisto ako predtým. Už som bola 4x aj na psychiatrii na liečení a končilo to dôchodkom.
0 0
danushka danushka

danushka je offline (nepripojený) danushka

caesar2222 Pozri príspevok
Eulalia, som rád že som sa mohol podeliť a že to malo aj nejakú priaznivú odozvu. Rovnako mi pomohli články na tejto diskusii aj Tvoje. Čítal som všetky od začiatku asi 4 hodiny Keď som si čítal svoj príspevok zhrozil som sa koľko gramatických chýb Pravda je, že som to chcel rýchlo rýchlo. No a ty ako zvládaš ? Ak máš nejaké nové tehličky sem s nimi !
Caesar2222, vôbec nie je dôležité, či nám tu občas prsty uletia a urobíme gramatickú chybičku. Dôležité je to, že sa nebojíme otvorene rozprávať o duševných chorobách ktoré nás trápia a sužujú a MY S NIMI NAPRIEK TOMU BOJUJEME. Vieš koľko ľudí trpí PP a rôznymi depresiami, ktoré nie sú až tak zreteľné ako napr. iné duševné poruchy osobnosti a nemá im kto povedať - to je to, tento Tvoj problém sa volá tak alebo tak a keď sa to už človek dozvie, tak má zábrany, lebo - čo keby ma videl niekto známy v čakárni psychiatra...Pri takýchto chorobách nás najviac ničia PREDSUDKY okolia, ale aj naše. Keď sa ľudia rozhodnú hovoriť o týchto diagnózach otvorene a verejne, majú prvú polovicu boja úspešne za sebou. Mńa z času na čas prepadávala depresia...boli to strašné stavy úzkosti, strach z budúcnosti a moje najbližšie okolie to nevedelo pochopiť, že ja taký pozitívne mysliaci človek sa nechá trápiť takou chorobou. Keď prišli totálne zúfalé dni, že som ráno nemala motiváciu vstať z postele, vypočuť svoje dietky a vadil mi aj ich smiech, doma neporiadok a zúfalý muž - to už bol stav vážny...A predsa sa to nedalo ovládať vlastnou vôľou, logickým presviedčaním. Keby som vtedy bola vedela, že už dávno bolo treba odísť k lekárovi, nemuselo to tak ďaleko zájsť. Chvalabohu, už som za tým. Ale vždy mám napamäti, že táto choroba sa môže prikradnúť kedykoľvek, bezdôvodne. A keď ju cítim ako sa zakráda, bránim sa jej zubami-nechtami, aby neničila nielen mňa, ale aj moju rodinu, prácu a priateľstvá.
Preto si myslím, že treba o tomto hovoriť NAHLAS a pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú a hlavne ich podporiť a ukázať im, že je to dočasný stav, z ktorého je možné sa dostať. A ak je treba celý život užívať lieky, ktoré nás do týchto stavov nevrátia, tak nech ! Ten skvalitnený život za to stojí.
0 0
Monika C. Monika C.

Monika C. je offline (nepripojený) Monika C.

43 ročná účtovníčka
Pekný večer všetkým. Nedalo mi aby som sa nepripojila k tejto téme. Chcela by som Vás ešte upozorniť aj na iné veci ale nechcem Vás vyľakať. U mňa to začalo keď som 27 rokov, momentálne mám 40.Začala som mať tie isté problémy ako vy. Bolo mi zle na odpadnutie, točila sa mi hlava, búšenie srdca atd. Bohužiaľ až o polroka mi zistila, že mám rakovinu maternice a tie problémy práve začali s toutou chorobou. Sťažovala som všade ale lekári Vám zoberú krv a všetko je ok. Nie je to tak aj ked možno u každého je to ináč. Som po dvoch operáciách a ušla som hrobárovi z pod lopaty. Práve v tom období ma opustil manžel a ostala som sama so 6. ročným synom, ktorí dostal reumu a tiež bol po ťažkej operácií. Ked som išla na operáciu brala som diazepam a nie málo. Ešte dodám niekoľkokrát som cítila akoby som nedostala vzduch že pomaly sa udusím. Ked som čakala pred operačnou sálou bolo tam horúco a bez vzduchu nebolo mi dobre len som vedela že sú tam lekári tak som to prekonala a po operácií som si uvedomila, že ked tam som sa neudusila tak neudusím sa nikde. Po nemocnici nebola som schopná vyniesť ani smeti ani výjsť z bytu. Sama som išla za psychiatričkou, ktorá mi nasadila také lieky, že som prespala 3 dni. Užívala som lieky pomaly 2 roky bolo mi lepšie ale nie vždy. Ani lieky Vám nezaručia že budete v pohode. Postupne lieky som vysadila.Bolo mi dobre ale najviac mi pomohol dobrý priateľ neskôr môj druhý manžel.Môžem povedať že mu dakujem za veľa veľmi mi pomohol. Najhoršie je ked ste sami. Ked vedľa Vás niekto je cítite sa bezpečnejšie. Začala som znova na plno žiť, hlavne vzduch, prechádzky, slnko atd. Po siedmich rokov zažila som ďaľšie sklamanie manžel ochorel a po roku zomrel. Bol na kyslíku rok takže musela som vystúpiť z roboty a postarať sa o neho. Ten rok bol veľmi ťažky a pred štyrmi rokmi na rukách mi zomrel. Zase som ostala sama so synom. Vyčerpanie, finančné problémy a stres vyvolali odznova tieto stavy ale zároveň mi zistili osteoartrozu, ktorá má na svedomí niektoré príznaky ako točenie hlavy, bolesti po celom tele atd. Bohužial musím s tým žiť hlavne kvôli synovi ale opäť sa namňa usmialo slniečko a zase som našla priateľa, ktorý je taký istý dobrý ako predošlý manžel. Tie stresy zanechali následky. Tá prvá psychiatrička ma naučila tréningami správne dýchať čiže ked mi prichádza zle okamžite začnem pomaly dýchať a verte tomu ustupuje to. Najhoršie je ked som sama ale musím to vydržať nakoľko nie vždy pri Vás môže nieto byt. Sú dni ked celé dni som sama mám vlastnú s.r.o. - účtovníctvo robím doma a sem tam chodím do firiem. Ked mi je dobre tak strach nemám, len ked mi je zle a zistila som , že veľmi reagujem na počasie bohužial. Nakoľko po tej operácií mám aj vysoký tlak tak nie je mi vždy dobre. Ohľadom tých liekov : pomáhajú ale nie vždy, každy má svoje vedľajšie účinky. Som z Košíc keby niekto sa chcel stretnúť a porozprávať sa. Verte mi niekedy tieto stavy môžu vyvolať aj zdravotné problémy, ktoré lekári nedokážu zisťiť hňed. Najviac mi momentálne pomáha že mám s kým sa porozprávať myslím syna a priateľa, vedia že beriem neurol nie vždy len ked mi nie je dobre, lebo beriem dosť iných liekov. Jedna vec je istá bolo mi lepšie ked som nebrala žiadne lieky a nenechala som čas na rozmýšlanie, čiže chodila som na masáže,ktoré mi veľmi pomohli nakoľko mám chrbticu zničenú a v každom prípade do prírody na slnko ale nie sama. Verím boha a to tiež pomáha a veľmi. Len ešte jednu vec : čím viac som v strese tým je mi horšie, ten stres by som odporúčila každému vylúčiť aj ked ani u mňa to neide. Keby niekto chcel k môjmu príspevku niečo sa spýtať kľudne môžte nehambím sa zato že som chorá, nie som sama je nás veľa len niektorí ľudia to nechápu. Aj teraz robím daňové priznania ale nedalo mi aby som svoj názor alebo svoj osud tu nenapísala. Zdravím všetkých a pekný večer. Ešte jedna vec pozítívne myslieť aj ked to nie vždy ide. Za chyby sa ospravedľňujem ale píšem rýchlo a mám ukončenú maďarskú ekonomickú školu.Pekný večer.
0 0
Eulalia Eulalia

Eulalia je offline (nepripojený) Eulalia

caesar2222 Pozri príspevok
Eulalia, som rád že som sa mohol podeliť a že to malo aj nejakú priaznivú odozvu. Rovnako mi pomohli články na tejto diskusii aj Tvoje. Čítal som všetky od začiatku asi 4 hodiny Keď som si čítal svoj príspevok zhrozil som sa koľko gramatických chýb Pravda je, že som to chcel rýchlo rýchlo. No a ty ako zvládaš ? Ak máš nejaké nové tehličky sem s nimi !
Neviem, či mám nové tehličky, ale okrem viac-menej pravidelných kineziologických odblokovaní, som v novembri absolvovala prvú "dávku" regresnej terapie. A čuduj sa svete, prvé problémy, ktoré som počas sedenia musela riešiť, boli presne tie isté, ako pri kin. odblokovaní - úplne na začiatku. A aj keď mi hneď prišli na um ďalšie "staré rany", ktoré si musím doriešiť pri ďalšom sedení, sú to tie isté, ktoré som už riešila práve pri kineziologickom odblokovávaní. Najdôležitejší bol záver prvého regresného zostupu - že môžem v tom pokračovať, až keď ja sama niečo pochopím. Ako tak nad tým už pomaly tri mesiace rozmýšľam, stále viac som presvedčená, že tie problémy - či už staré alebo nové - sa mi podarí vyriešiť až vtedy, keď ja zmením svoj postoj k nim. Že sa nemôžem spoľahnúť na to, že vždy nájdem niekoho, kto mi pomôže porozpletať záludnosti geneticky zdedených informácií a mojich vlastných minulých stresujúcich zážitkov, ale že sa do toho jednoducho musím pustiť sama. Ja sama musím prehodnotiť svoj postoj k nim, ja sama sebe a svojim predkom musím dokázať odpustiť a oprostiť sa od pocitov viny a ja sama musím v sebe dokázať vykresať iskru nádeje. Je fajn, keď sa po odblokovaní cítim ľahšie, je fajn,že cítim, že som zo seba zhodila ďalšiu ťarchu minulosti, ale to, čo by mi mohlo pomôcť je, nespoliehať sa na pomoc zvonku, musím ju nájsť sama v sebe. Ešte neviem ako, ale dúfam, že sa mi v tej mojej kotrbe rozsvieti a že tú cestu nájdem. Takže preto bol Tvoj príspevok pre mňa tou mojou tehličkou - ukázal si mi, ako s tým bojuješ Ty sám a že sa to dá. Povedala by som, že Tvoje skúsenosti boli tou povestnou poslednou kvapkou, ktoré ma uistili, že moje pocity nie sú len výmyslom, že to je tá moja cesta. A že som ich už skúsila za tie roky hodne.
Danushka tu píše o u nás zatiaľ nesprávnom postoji k návštevám u psychiatra. Nemôžem povedať, že by som Ameriku nejako žrala, mám pocit, že sú mimoriadne sebestrední a neuznávajú nič, čo nepochádza z ich veľkej zeme. Ale predsa len už prišli na to, že tak ako telo, treba liečiť aj dušu. A u nich nie je návšteva psychiatra nič dohonestujúce, naopak, pomaly sa tým začínajú pýšiť, akého má kto dobrého psychoterapeuta. Takže keď treba, bez problému si sadnem do čakárne aj pred ambulanciou psychiatra. Súhlasím s Tebou, že nemám pocit, žeby som bola preto horšia. Svoju robotu robím podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a podľa reakcií okolia cítim, že nie zle. A keďže mám aj zopár dobrých priateľov, s ktorými mi je dobre, viem, že nie som zlý človek. A to je pre mňa podstatné.
Keď to zhrniem, tú zatiaľ poslednú tehličku si mi podal práve Ty, preto som sa Ti aj poďakovala. Niektoré tehličky z Tvojho návodu síce nemôžem použiť, každý sme iný, ale dodal si mi optimizmu a nádeje.
A ten optimizmus a nádej želám všetkým nám, bojovníkom s PP.

Ešte by som chcela napísať krátky odkaz pre MonikuC - podľa Tvojho životného príbehu by som povedala, že si silná osobnosť, jedna taká ťažká skúška stačí, aby sa človek položil. Obdivujem Ťa, že si to dokázala vydržať a veľmi, veľmi Ti držím palce, aby sa Ti žilo ľahšie a lepšie. Ja osobne som presvedčená, že tie telesné zdravotné problémy sú následkom a výsledkom duševných bolestí. Čoho sa bojíme, to, bohužiaľ, priťahujeme najviac. Tie dychové cvičenia som skúšala aj ja, sú super a veľmi často mi pomohli predísť záchvatu paniky, ktorá už-už na mňa niekde spoza roku číhala.
Naposledy upravil Eulalia : 17.02.08 at 00:22
0 0
cloe cloe

cloe je offline (nepripojený) cloe

Som najskôr človek až potom účtovník! ...viac
Monika C, si veľmi statočná žena. Máš môj veľký obdiv, koľko si toho dokázala zvládnuť. Je cítiť z tvojho príspevku, že berieš život so všetkým čo so sebou prináša. Že si svoje choroby zobrala ako súčasť svojho života a naučila si sa s nimi žiť a zároveň, že sa dokážeš tešiť zo všetkého pekného čo ti život dal. Prajem ti aby si mala stále dosť síl a nepodliehala stresu v tomto ťažkom daňovom období. Ak by to išlo bez liekov, bolo by to ešte lepšie. Drž sa!
0 0
bilinocka666 bilinocka666

bilinocka666 je offline (nepripojený) bilinocka666

ahojky!!!! aj ja mam take problemi ako aj vi. Stale sa bojim ze zomriem aj ked som bola uz na vsetkych visetreniach. Je to strasne a nikomu to nezelam. Hoci kedy ma to chyti minule som skoro odpadla v skole a kazdy vecer s bojim ze zomriem a co bude potom. Nic mi nezabera. Stale ma tlaci pri srfdcii a na hrudi no des!! Vam co pomaha?
0 0
Monika C. Monika C.

Monika C. je offline (nepripojený) Monika C.

43 ročná účtovníčka
Ďakujem pekne Eulalia a cloe bohužiaľ nikdy nevieme čo život nám prinesie. Niekedy to zvládnuť je ťažšie a niekedy ľahšie. Ku tým liekom cloe beriem ich keď je mi zle ale to súvisí aj s mojími zdravotnými problémami ja si myslím že každému keď je zle ten strach tam určite je závisí to od toho ako to prekonáme.Nechcem brať lieky nakoľko už mi aj žalúdok trpí takže obmedzujem ich na minimum. Žijem s bolesťami aj ked niekedy je to veľmi ťažké. Ale mám syna pre ktorého vydržím všetko a ktorý mi tú lásku opätuje a to je hlavné no aj priateľ. Pekný deň všetkým.
0 0
caesar2222 caesar2222

caesar2222 je offline (nepripojený) caesar2222

Bilinocka, vitaj v klube. No co nam pomaha !? Je to velmi individualne, pozri si prispevky dozadu. Kazdemu nieco ine. Su tam nejake spolocne menovatele ako dychove cvicenia, psychoterapeut, lieky atd. Presný návod na to nie je, ale dá sa ísť krok po kroku vpred. Len sa treba pre to rozhodnúť. Teda že, tak a teraz idem bojovať a potom už len skúšam čo mi pomáha. Možno je dobré povedať si aj čo chcem dosiahnuť. To je tiež individuálne. Ja som si napríklad nedal cieľ, že za každú cenu sa musím zbaviť negatívnych myšlienok, pretože si mylsím, že patria k nášmu životu. Ako: Strach o budúcnosť, rôzne čierne predstavy. Má ich každý. DAjú sa odkloniť, rôznymi cvičeniami, koncentráciou na niečo iné, ale čo potom ? Vrátia sa. A je predsa nebudem neustále niečo robiť aby som na to nemylslel. Ja som si dal cieľ, aby mi tieto myšlienky neubližovali tak, že ma to brzdí v tom čo mám rád. Bol to ťažký boj, ale stálo a stojí to za to. Dnes ma myšlinky spred pár rokov už nedokážu len tak rozrušiť. A je to dosť spojené u mňa so stressom. Ak sa mu vyhýbam podstatne veci znášam lepšie, ako keď som zaťažený. Život ale nejde žiť úplne bez stressu, dá sa ale dosť eliminovať. Som rodený športovec a viem, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím tvrdo trénovať. Tréning však nesmiem nenávidieť musím ho mať rád lebo ma k niečomu vedie. Keď začneš tvrdo trénovať po čase zistíš, že ti je horšie, máš svalovicu, telo je vyslabnuté a ty sa pýtaš, na čo je to dobré, keď mi to len ubližuje. V tomto bode to al e netreba vzdať a treba ďalej trénovať. Takmer zaručený výsledok je: že odrazu a ty nevieš ani prečo ani kedy sa to stalo zistíš že ti všetko ide tak ako chceš: máš kondíciu, zručnosť - jedným slovom máš natrénované. Ak z tréningu vypadneš, logicky sa stav zhorší. Ale, stačí ti už len málo, aby si sa zasa dostala do formy, pretože to najťažšie už máš za sebou. Tento pocit som zažíval a zažívam rok čo rok. A presne to isté je aj s psychikou, treba to natrénovať a nikdy neprestať. Vždy však bude nutný tréning na to aby bol človek vo forme, vieš ? Nikdy to nebude tak, že tak teraz budem brať chvíľu lieky a nejaké sedenia u terapeuta a potom to už bude v pohode celý čas. Ja Ti želám veľa sily do tohoto boja. Ono to nie zas také čierne. Je to celkom zaujímavé a dosť sa človek spozná. Ešte raz veľa sily
0 0
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať