Reyaa, poznám, viem o čom hovoríš, pracovala som s ľuďmi, čiže komunikáciu som sa živila a keď začala u mňa PP, bála som sa ísť von, ísť do obchodu a vypýtať si 10 dg šunky bol pre mňa nepredstaviteľný problém. Mne osobne pomohlo "rozpitvanie" situácie v ktorej som sa ocitla., sú to bolestné veci,pretože do toho stavu som sa dostala aj vlastným pričinením, bolo to pri zmene zamestnania, verila som tomu, že robím dobre, tešila som sa na tú zmenu a hop... nevyšlo to, ohrozila som svoju rodinu, menej peňazí do kasy a naviac som nebola spokojná so zmenou., trvalo mi týždeň, počas neho som ešte aj ochorela, dostavili sa aj psychosomatické prejavy, bolesti chrbtice no a všetko, čo je spojené s PP. Pomohla mi osoba, ktorá sa o tom so mnou porozprávala, neznámy človek, rozobrala so mnou všetko, nebola to lekárka, bol to veľmi múdry človek, ukazála mi ako von z thto kruhu. A začala som s tým, že si musím, musím nájsť v nasledujúcom dni niečo, na čo sa budem tešiť, niečo, čo mi už aj doteraz dávalo radosť., u mňa to bola raňajšia káva a budeš sa smiať, tá káva bola z automatu, ale bola to chvíľa na ktorú som sa tešila už v autobuse do práce., a postupne pridávať takúto radosť do každého prežitého dňa, až ten pomyslený čierny kruh, ktorý ma obklopoval prechádzal do svetlých, radostných chvíľ, ktoré patria do života a tak postupne ataky PP mizli. Skús aj ty rozanalyzovať, nájsť dôvod PP, to jenajdôležitejšie. Držím palce.