Ahojte
moj pribeh sa zacal pisat pred cca 5 rokmi, ked som mal 20rokov. Mal som zrazu problem ist von zabavit sa, odreagovat sa, lebo nieco vo mne vyvolavalo napatie, strach, uzkost a z toho som mal nutkanie ist na velku potrebu dost casto. Alkohol mi pomahal uvolnit sa, tak som to nejak tak stale ukociroval. Bojoval som s tym, niekedy to vyslo na 1, inokedy som behal na WC aj viac krat (co je dost neprijemne). Lenze 31.5.2010 mi rano v praci prislo blbo, bol som extremne napaty, tocila sa mi hlava, prisiel aj zachvat, a bolo to dost tazke, nechapal som co to je. Som sofer, rozvazam tovar, takze robi to trosku problem. Vyhladal som pomoc, spravili sa nejake testy (krv,moc,EKG,tlak), vsetko je ok, psychiatricka mi dala Spitomin 2x1tbl, ale necitil som ziadne zlepsenie po par dnoch. Jeden cely tyzden som bol nonstop v napati a mal som ataky (slabsie) denne, az v nedelu vecer v kostole som sa ukludnil, naplnilo ma to radostou a fungoval som dalsi den celkom v pohode. Zistil som ze cigarety nepomahaju, tak som ich dost obmedzil, ale ataky sa vratili, dva dni za sebou atak, a dva dni klud a potom zase. Nasiel som si vybornu psychologicku (p.Friedmannova - Kosice), ktora mi uz pri prvom sedeni (vcera) dost pomohla, a velmi sa mi paci jej pristup.
Ja sa k tomu staviam tak ze idem s tym bojovat, aj ked viem ze atak sa bude chciet objavit, citim ked chce prist, bud to predycham, alebo skusim nieco ine, ale kazdopadne viem ze sa mi nemoze nic stat a to si budem hovorit. Dokonca som pri poslednom ataku sa rozpraval zo sebou, ze ked chce nech ma polozi teraz hned, ale ja spravim vsetko co viem aby som sa nedal a vydrzal som to. (v kostole som viac ako hodinu stal a bojoval).
p.Friedmannova mi poradila Mg+B6, Guajacuran, a prirodny vitamin C na zaciatok a potom sa uvidi + ostal Spitomin.
Viem ze sa s tym da bojovat, ale viem ze po ataku to dost tazko rozdychavam(2-3h) a padam do depresie ale viem sa z toho dostat. Problem bol ze vsetko som to dusil v sebe tych 5 rokov, a vlastne svoje problemy som velmi s nikym neriesil, ale prisiel som na to ze treba sa rozpravat, a viem ze sam to nezvladnem, rodina ma chape, a priatelia by to aj chceli chapat, ale je to urcite tazsie, ked to clovek neprezil.
Som veriaci, a to mi tiez dost pomaha. Chcem sa naucit zvladat sameho seba, nepozerat sa na to co si o mne ludia myslia. Od detstva som bol taky tichsi, utiahnuty a hanblivejsi aj to to mohlo vyvolat, ale urcite je tam viac faktorov.
Zajtra idem za jednym knazom ktory studoval aj psychologiu, som zvedavy na jeho vyjadrenie, potom na USG a stvrtok na kontrolu ku psychiatricke, s ktorou sa chcem dohodnut ze by sme na to sli bez liekov, lebo sa to da, spravim pre to co mozem.
Som inac z KE, a som otvoreny ku stretnutiu ked ma niekto zaujem.
Hor sa do Boja!
P.S. - precital som si celu temu (80%), a verim ze sa z toho vsetci dostaneme, lebo sa to da! A drzim palce kazdemu!