ako ta "sikanuje"? "sikanuje" len teba ci aj niekoho ineho?

Asi by som volila rozhovor medzi štyrmi očami. Vôbec by nebol jemný, ale popritom by bol slušný. Aby si uvedomila, že jednoducho za to,
že nezdieľaš všetky jej názory a postupy Ťa nemôže " šikanovať ". Lebo ono to vlastne taká dospelácka šikana je. Nie je problém, aby nadriadený, keď chce, si našiel na kohokoľvek nejakú chybu a patrične podriadenému ukazoval, že čo si " môže dovoliť".

A prečo sa neobrátiš na jej nadriadeného (v tomto prípade riaditeľa)? Možno by si našla pochopenie uňho.

So svojou sťažnosťou sa môžeš obrátiť aj na zriaďovateľa školy alebo školskú inšpekciu.

Ahoj,
každopádne to budeš mať ťažké zmeniť. Asi by som sa nerozprávala medzi štyrmi očami. Skôr by som hľadala podporu ako spomína Sabadka, poprípade medzi kolegami a ak by som ju mala, otvorila by som daný problém na porade, verejne. Ale muselby si si byť istý, že za tebou stoja ostatní kolegovia a podporia ťa. Tiež rátaj s tým, že sa určite v kolektíve nájde niekto, kto jej donesie, že hľadáš popdoru v kolegoch. Držím palce.

Napísala som o rozhovore z toho dôvodu, že vlastne počas neho vycítí, ako sa nadriadená postaví k tomuto problému.
Samozrejme súhlasím so Sabadkou, že sa môže sťažovať u zriaďovateľa........

Po preskúmaní situácie, teda myslím tým ten rozhovor, by som až
potom pristúpila k prípadnému verejnému riešeniu tejto záležitosti.
Ale dobre píšeš, že by mali stáť kolegovia na správnej strane, lebo inak dopredu tento " verejný boj " prehrá.

Po dlhsom case reagujem na tento prispevok.Bohuzial,za ten cas sa nic nezmenilo.Naopak,pred casom sme pod tlakom toho,ze sa to uz dalej nedalo znasat,napisali otvoreny list riaditelovi skoly,pod ktory sa podpisali vsetci clenovia kolektivu a v tomto liste sme mu umiernenou formou vysvetlili vsetky svoje vyhrady voci spravaniu sa vedenia skoly k nam a inym nedostatkom na skole.Neviem,ci riaditel je povinny pisomne odpovedat na takyto list,pokial bol riadne zaevidovany na sekretariate,ale doposial nanho neodpoveda,odvtedy uz ubehlo niekolko mesiacov a ani sa k nemu nevratil.Ked sme to riesili na porade,argumentoval tym,ze on nechape,o co nam vlastne ide a co je v tom liste napisane,chcel,aby sa jednotlivci prihlasili sami a povedali,co si myslia alebo polozili konktretne otazky.Samozrejme,ze k tomuto kroku sa nikdo neodvazil,list s podpismi zarucoval kazdemu dostatocnu anonymitu a polozene otazky nemohli byt pripisane konkretnemu jednotlivcovi.
Jeden kolega uz musel odist zo skoly na vlastnu ziadost,pretoze nezniesol neustale sikanovanie,myslim,ze kazdy na jeho mieste by bol zdeptany,keby kazdy den musel ist na "kobercek " ku zastupkyni a pocuvat jej vyhrady k jeho praci,vytykanie aj tych najmensich nedostatkov,castokrat umelo zvelicovanych.
A takto to pokracuje dalej pre tych,ktori zostali - arogancia moci zo strany vedenia,ponizovanie,kricanie na podriadenych,buzeracia za vsetko,davanie sibenicnych terminov,ktore sa ledva daju stihnut,neochota prijimat nazory radovych ucitelov,pretoze pravdu maju len nadriadeni a o vsetkom rozhoduju len oni, po kazdom prejavenom nazore nasleduje utok alebo urazenie sa riaditela alebo dalsieho clena vedenia,ucitelia musia ako male deti stat pred dverami zastupcov a cakat,ci ich prijmu a kedy ich prijmu,aj vtedy,ked je u zastupcu nejaky ziak,ucitel musi ist pred dvere a cakat,k riaditelovi sa ani neda dostat,tam sa musi clovek ohlasit vopred u sekretarky,najlepsie niekolko dni dopredu a potom cele hodiny cakat na chodbe,kym ho vobec prijme atd.
Obratit sa na vyssie organy?Dobra rada,ale na ktore? Ministerstvo sa do takych veci nemiesa, inspekcia taktiez neriesi vztahy na pracovisku a priamym nadriadenym je VUC.Lenze vsetci traja clenovia vedenia skoly boli na svoje miesta dosadeny prave VUC,su to ich ludia,ktori ani predtym neucili na nasej skole,za nejasnych a zvlastnych okolnosti muselo stare vedenie odist zo skoly a miesto neho nasadili tychto svojich ludi.Navyse, okrem nich tam za posledne mesiace dosadili dalsich dvoch zamestnancov na hospodarsky usek,ktory v podstate ani nemaju co robit,ale boli pre nich umelo vytvorene miesta,pretoze su znamymi alebo rodinnymi prislusnikmi ludi z najvyssich miest v meste.
Odbory na skole mame slabe,boja sa ist do konfliktu a vyssie odbory neviem,ci vobec mozu taketo veci riesit.
Ak to takto pojde dalej,asi odidu aj dalsi kolegovia,aj ked najst si v sucasnosti miesto na inej skole,nie je vobec lahke.Nemyslim, ze na statnej skole by sa mali pravo takto spravat k svojim zamestancom ti,ktori su plateni statom.Potreboval by som vediet konkretne paragrafy z nejakeho zakona,vyhlasky,o ktore by sa dalo opriet v pripade takychto problemov ako je sikanovanie,ponizovanie ludskej dostojnosti a pod.Dakujem za kazdy postreh a za kazdu radu.

Markíza,JOJ,Sme........

No, tak to je veľký problém. Nie, žeby sa nedal riešiť, ale nemá kto. Stredné školy, VUC a ich činnosť vo vzťahu k zamestnancom nebudem ani komentovať, ale je to jeden z mnoho prípadov tu u nás na Slovensku. Nezostáva Vám nič iné, len podať sťažnosť na VUC, hoci už vopred viete, ako asi dopadne. Ak ale majú naozaj ostatní zamestnanci dosť síl bojovať, tak treba do toho ísť. Pracovno-právne vzťahy je možné riešiť aj prostredníctvom inšpekcie práce (sťažená pracovné podmienky). Školská inšpekcia ako píšete nemá kompetencie do tohto vzťahu vstupovať. Možno sa vám zdá, že je to boj s veternými mlynmi a je to ukážkový príklad jednej zo škôl, kde tiež riaditeľ poslúcha svoje vedenie na odbore školstva, aby neprišiel o flek a takto škola prišla o jedáleň napríklad. VUC majú dnes vo vzťahu ku školám dosť kompetencii, ale nie je nikto, kto by to pomaly skontroloval. Inšpekcie a kontrolné orgány majú veľmi oklieštené kompetencie vo vzťahu ku samospráve hlavne v oblasti školstva. Preto ak by táto "šikana" pokračovala, možno naozaj treba osloviť aj médiá, niekedy v takýchto pätových situáciach možno dostanete aspoň informáciu, ako ďalej.

Aj ja by som chcela reagovať, už som podobné tému tu otvárala aj ja. Mám rovnaký problém a naozaj už neviem, čo s tým- u nás je vytvorená skupina ľudí - riaditeľka, zástupca , telocvikár a ešte ďalší učitelia, ktorí sa stretávajú na sekretariáte a kujú pikle, ohovárajú a šíria o mne mnohé klebety. Navyše majú problém s alkoholom, hlavne telocvikár a je hrozné, čo si vymýšľajú. Neviem si už pomôcť, už si tri roky vediem zápisy, čo sa mi stalo, kto mi čo povedal,male oni tak spolu držia,že to nedokážem...zaujímala som sa o pomoc na viacerých úradoch, ale to je úplne pasé...už som uvažovala aj nad tým, že sa pustím do založenia nejakej organizácie, stránky na nete, kde by sme o tom hovorili. Teraz sa u nás začali robiť zmeny, lebo vuc-ka tlačí sporiť a už som začula, ako telocvikár vykrikoval na sekretariáte: nech ide do pi...samozrejme na moju adresu. Vedela by som písať dlho a veľa ,len nemám síl. Mám nezamestnaného manžela, dieťa na Vš, ak prídem o prácu, nemám šancu...už som veľakrát uvažovala ja o tom najhoršom. To skutočnensa nedá vyhrať????????????,

nedá sa vyhrať nad ľudskou hlúposťou. Bola som v podobnej situácii, volila som nakoniec odchod zo školstva ako takého. My sme mali zriaďovateľa obecný úrad, posielali sme sťažnosti tam, ale v konečnom dôsledku to nemalo žiaden účinok. Šikanovanie je ťažko dokázateľné, zväčša to býva tvrdenie voči tvrdeniu. Treba si zadovážiť dôkazy, čo je náročné a nie vždy možné. Držím palce obom.

V prílohe sa nachádza metodické usmernenie na riešenie sťažností. Evidovanie, lehota vybavenia a pod. Dúfam, že pomôže .
Smernica č. 43/2010 o vybavovaní sťažností

http://www.subeniakovce.szm.com/Vyba...-staznosti.pdf

Nedá sa to vyhrať,ale pokiaľ vieš,že učiteľ je opitý,zavolala by som policajtov (sú na to rôzne spôsoby).S niektorými ľuďmi musíš bojovať takými istými zbraňami ako oni.Žijeme nenormálnu dobu,slušní ľudia nemajú šancu a pred rokmi som čítala,že v krízach treba štvať ľudí proti sebe-toto je účelové konanie.Už vtedy sa písalo,že zamestnanci sa budú báť jeden druhého a tým pádom neexistuje možnosť,aby sa zomkli proti vedeniu.No,neviem či som to dobre formulovala,ale snáď si to pochopila.Držím palce.

​Tiež som mala s tým problém. Zašlo to až do osobnej roviny, verbálne útoky na rodinu, manžela, na deti. Sama som to nevedela riešiť. Najprv sa na pracovisku len ukázal môj manžel, ani nemusel nič povedať, či urobiť. Stačilo, že ho videli, zbledli a v momente zmenili správanie. Keď som sa ako tak pozviechala a otriasla z toho šoku, zašla som za právnikom. V podstate som im cez neho oznámila, že ak majú nejaké výhrady voči mojej práci alebo voči mojej osobe, či nebodaj voči mojej rodine, tak nech ma kontaktujú cez neho. Momentálne mám svätý pokoj. Veľmi dobre totiž vedia, že majú "riadne za ušami" a že by stačilo "ceknúť" a je po pocite moci.
Mne sa po tých incidentoch na pracovisku osvedčila komunikácia v čisto pracovnom duchu. Žiadne vykecávanie sa o rodine, alebo nebodaj o tom, že mám nejaké problémy, či starosti. Jednoducho komunikácia na pracovnej úrovni. Akonáhle sa začína debata točiť okolo osobných záležitostí, buď sa do nej vôbec nezapájam, alebo odchádzam s odôvodnením, že všetko pracovné už bolo povedané a také osobné debaty sú len plytvaním môjho pracovného času, alebo len bez slova odídem (ak je to možné) a zatiaľ to funguje. Je to síce ťažké, ale dá sa to. Najväčší problém je v tom, že sa nedokážeme správať asertívne. Nie sme povinní nikomu nič vysvetľovať ani sa nikomu na pracovisku s čímkoľvek zdôverovať.
PS: Súhlasím s Peggynka, že štvanie zamestnancov jedného proti druhému, je účelové konanie, aby nikto nikomu neveril, aby sa každý každého bál a preto neexistuje spôsob ako bojovať proti vedeniu, lebo zamestnanci nie sú jednotní a majú obrovský strach.
​Prajem pevné nervy.