pre Buchač:
mala som záhradu aj vtedy vzdialenú 60 km od BA. Ako pri všetkom aj tu treba rozmýšľať a pestovať predovšetkým také rastliny ktoré rastú aj samy to je základ: rebarbora, ríbezle, egreše, maliny, baza, lieska, arašidy, topinambury, hrozno, pažítka, chren, kôpor, bylinky.....ďalej zo stromov moruše, dule, slivky, ringloty, jablká, hrušky, to je jedno - stromy a kríky vydržia bez vody dlho, ale ide hlavne o to že keď sa mi nevydaria jeden rok hrušky, tak si od zúfalstva netrieskam hlavu o prázdne zaváracie poháre, ale si zavarím napr. dule. Ak nemám dosť šťavy z moruše (čo si ale nepamätám) tak urobím šťavu z bazy, malín alebo už niečo iné pohľadám čo vylisujem. Obyčajne je to tak aj so zeleninou: jeden rok úroda rajčín, uhoriek nie je a na druhý sa nestačia jesť, varí sa z nich pretlak, kečup a rozdávajú sa. Ale vždy som mala z roka na rok pohárov toľko zavarených že mi zostalo aj pre takýto prípad hladu. Ak neboli uhorky nahradili sme ich čalamádou alebo cukínami, malými patizónčekmi, tekvičkami, hríbami.
Papriku, rajčiny, cukiny, uhorky, sme polievali raz za 2 týždne: na jar pri zasadení som okolo každej maličkej rastliny vyhĺbila misku, poriadne zaliala vodou a zakryla vytrhanou zelinou (aj s koreňmi) alebo trávou. Vydržalo to pod tým bordelom 2 týždne ba aj viac ak medzitým popršalo - vlhké. Bordel som tam nechávala, polievala som keď sme prišli cez to a ešte som tam vždy prihadzovala vytrhanú zelinu aby rastlina odspodu bola zakrytá, zostala vlhká. Teda: nohy mala rastlina vo vlhku, ale hore bolo sucho. Medzi rastlinami som burinu trhala len tú čo bola blízko koreňov, nechávala som ju rásť do výšky tak aby zelina aj trochu tienila, potom zrána tam bolo veľa rosy. Mrkvu, petržlen, som odburinila len na hriadke: z 3 strán bola burina vysoká ako sa jej len páčilo rásť, ale nie medzi mrkvou, aby mi ju nezadusila, niekedy som tú burinu mala upravenú na spôsob živého plota čo tak za sezónu zhustla. Na pohľad záhrada vyzerala ako zanedbaná, ale tá zelina ti drží fantasticky vlhko, ako sa slnko točí tak tie rastlinky nie sú celý deň vystavené prudkému slnku. Koniec-koncov v našom podnebí máš horúčavy len cca 2 mesiace a to boli prázdniny a dovolenky, vždy tam niekto bol s deťmi. My na záhorí sme tú zelinu volali "vodňača" je to taký druh čo dobre drží vodu, steblo je až priesvitné čo je tak napité. Nie je prízemná, ťahavá, ale rastie do výšky. Ale myslím že takto rozmaznávaná túži byť každá zelina a odvďačí sa ti na hriadkach rovnako. Samozrejme okrem okrasnej záhradky pri dome som pestovala aj v tejto veľkej záhrade kvety na cintorín a čo sme si brali domov, ale zasa len tie druhy čo nebolo treba denne polievať, alebo ak som mala čas sa babrať tak aj tie, ale tiež systémom "nohy vo vlhku, hore sucho". Kvety som tam dala preto, aby mi to prilákalo osy, včely. Jedinú nevýhodu som videla v tom že ak som išla ráno alebo navečer do záhrady tak sa zdvihli roje komárov, na iné nevýhody sa nepamätám. Záhrada mala najprv cca 2áre, postupne som priberala smerom k potoku a mali sme cca 4 áre natajno. Aj pri potoku som to musela udržiavať lebo mi tam decká chodili chytať ryby a kúpali sa tam, nebudem sa predsa jedovať a zakazovať im to. Takže boli tam tie isté stromy, kríky čo tam vždy rástli akurát som ich obstrihala aby sa dalo pod nimi ležať na deke. Napr. z takého obrovského lopúcha keď som ho odspodu zbavovala listov - som urobila strom a pod ním mali decká pieskovisko. Z pichliačov som vytvarovala "kaktus" čo vyzeral ako keby bol importovaný z Južnej Ameriky. Proste hrala som sa. Samozrejme že žaby mi vyliezali a chodili do záhrady na chrobáky, vtáky zasa striehli na žabky, ale aj na môj hrach v záhrade. Tak som na hriadku nabila 4 koly a natiahla na to králičie pletivo a keď som potrebovala hrach tak som pánsku ochranu zmotala. Na jeseň som si na víkendy požičiavala od susedov sliepky, nech mi prehrabú celú záhradu, vyzobú chrobákov a pohnoja ju. Čo sme mali trávu na dvore tak sme ju nekosili, tiež na veľkú radosť detí sme si na víkendy požičiavali Lízu, čo bola živá kosačka s hnojivom zn. "bobky" - v podobe kozy. Požičiavali sme si aj jedného zajaca, ale ten kosil v klietke, aby nám neutiekol, akurát sme klietku často premiestňovali lebo bol veľmi pracovitý. Môžeš si predstaviť tú radosť deciek keď sa bili kto dovedie na víkend na obojku Lízu z dolného konca cez celú dedinu ..... a kto dovezie na bicykli zajaca v taške. Nebol to teda anglický trávnik ale tvrdý, udupaný trávnik s púpavami, kde sa náš pes kľudne vycikal bez toho že by zostal žltý fľak, bol tam ping-pongový stôl a poriadali sme turnaje, takže sa riadne po ňom dubasilo. Po celé leto som varila a piekla v podstate len zo záhrady, jedlo sa to čo tam práve bolo. Na chalupe sme sa striedali lebo sme mali ako každý po 2 týždne dovolenky, takže vždy tam bolo 5-7 detí. Nemali sme tam kúpeľnu, ráno som naťahala vody do detského bazéna a hygiena sa nejako robila sama: odolnejší v potoku, zmrzlejší v bazéne v teplej. Už ma ani nenapadá čo by som ti napísala, ale v podstate ide o to že som vždy rozmýšľala tak aby som sa nenarobila ale aby som mala zo záhrady zábavu a radosť. No aj zariadenie bolo také, aby som nemusela chodiť za deťmi s vysavačom, neokrikovala som ich aby si 10 x denne umyli ruky, stačilo keď si ich umyli pred jedlom. A aj to som nemala istotu že predtým nekŕmili Lízu alebo psa. Syn od narodenia trpel v BA ekzémami, bol alergický až tak že mi opúchal - čo sme sa len nachodili po pohotovosti, pojedol liekov, mastila som ho všelijakými mastičkami - proste chemická továreň, len vybuchnúť!
Keď sme začínali, tak samozrejme ako praví blaváci sme si kúpili kosačku a kosili trávu aby bola upravená, štvornožky som vyštipovala skorocel, púpavu a odstraňovala z nej kamene, narobili sme sa ako takí pakovia. Malého zatiaľ varovala babka aby nedostal zasa alergiu z pokosenej trávy.
Tá istá babka sa zhrozila keď ma videla večer zmorenú, nervóznu a mi povedala - náá nač to kosíte, kedy si mňa videla kosit dvor? Čo by som dala žrať prasaťu, koze, sliepkam, zajacom keby som si dvor vykosila a trávu vysypala do hnoja? Šak pokosenú, ostrú trávu mi tie zvieratá nezožerú, lebo by im poranila hubu...... Náá nač by som kupovala pletivo okolo, šak tam nechám rást maliny a neprejde k nám ani slépka od susedov!!! Náá nač budem dávat penáze za hnojivo, šak tam dám hnoj! Seménka já nekupujem, ale nechám porádne dozrát, vysuším ich a na rok mi vyjdú, de bych já kupovala z mojeho duchodu seménka???
Takže namiesto pochvaly nás znosila pod pieskovú záhorácku zem.
Vtedy som si uvedomila svoju blbosť a robila som záhradu tak ako ona: v pohode, bez stresu, keď sa nám urodilo dali sme susedom, keď nám vykapalo susedia dali mne. Okrem toho sme robili biznis bartrovým spôsobom: z autobusovej zastávky sme vždy vzali niekoho do mesta a zasa naopak. Takto sme si zarobili na vajíčka, jelítka, oškvarky. Nejednej babke som prišila gombíky, vyzdvihla brýle v optike alebo doniesla lieky z mesta. Môj muž keby nebol chlastal tak žije podnes a má prirodzeným spôsobom urobenú maturitu z murárčiny, stolárčiny, obrábača kovov - proste z toho čo chlap potrebuje vedieť okolo domu a naučí sa to len tak že chodí vypomáhať susedom na stavby chlievov a psích búd. Raz stačí vidieť, vieš ako na to a neprídeš o prst na cirkulárke.
Ešte som zabudla povedať, že potom čo mi babka poriadne vynadala syn prestal byť alergický, sopľavý a prieberčivý v jedle. Nestačila som deckám variť a piecť čo mali také deravé žalúdky. Ako som ich večer uložila do širokorozchodnej postele, celú noc sa ani nepohli, nepotrebovali cikať, piť - len drichmali.
Povedz mi čo sa na tomto dnes nedá robiť keď ti vedie diaľnica z BA až pred chalupu?