...možeš ...čoby aj nie ......

Len sa čudujem , veď rodičia mohli darovať hneď manželke a aj dcére ...hm , teda ak vedia ( vedeli o Tvojom zámysle )...
Teraz sa bude musieť celá anabáza od znova opakovať ....zmluvy , notár , kataster ...o poplatkoch a strate času ani nevravím , mohli ste ušetriť ...

Nevedeli o mojom úmysle, oni si totiž stále myslia, že ak darovali dom len mne, tak je automaticky aj manželkin a ja nechcem byť taká sviňa, že doňho roky spoločne vrážame a ona z neho nemá mať nič. Nedokázali sme im nijak rozumne vysvetliť, že keď je na darovacej zmluve písaný len jeden z nás, tak je to len jeho.

....to sa v dnešnej dobe cení .....teda ja určite oceňujem ...

ja by som bol zase pragmatický a keď ho rodičia darovali tebe, tak by som rešpektoval ich vôľu a nešpekuloval, nikdy nevieš, čo život prinesie a potom si to budeš vyčítať...

matto ....nejdem polemiku otvárať .....no keď si vezmeme zvýraznené , predsa len ak by niečo život doniesol , pragmatika by aj tak šla bokom ...aj manželka by mala v podstate nejaký ten nárok ...roky do toho domu vrážaLI a to nik nezatají ...

asi nie som taký romantik

Dom bude teraz tvoj. Po darovaní 1/2 manželke a 1/2 dcére zasa nebudeš mať ty nič.

Sanca, aj keď už bola Tvoja otázka zodpovedaná, dúfam, že nebude vadiť, ak pridám ešte aj ja svoj príspevok z tohto pohľadu:
Na jednej strane píšeš, že rodičia nevedeli o Tvojom úmysle. Na duhej strane píšeš, že ste im nedokázali rozumne vysvetliť, že ak na darovacej zmluve bude zapísaný len jeden, bude to len jeho a že rodičia si myslia, že ak darovali dom len Tebe, tak je automaticky aj manželkin (nie automaticky aj ich vnučky).
Z toho, čo si napísal, mi nie je celkom jasné, čo bolo vlastne Tvojím úmyslom, o ktorom rodičia nevedeli - aby ten dom vlastnili len Tvoja manželka a dcéra? A ťažko usúdiť, čo bolo dôvodom rozhodnutia Tvojich rodičov a ich úmyslom - či aby si dom vlastnil len Ty, alebo Ty s manželkou, alebo Tvoja manželka s ich vnučkou ... a prípadne v akých podieloch.
Možno rodičia vedeli a rozumeli tomu, čo robia pri darovacej zmluve pre Teba, možno sa predtým s niekým radili, mali svoje dôvody a nemuseli Vám o tom povedať, možno ... Rodičia robia aj veci, o ktorých svojim deťom nepovedia. Ale z tých informácií, ktoré si sem dal, mi vychádza, že Tvoji rodičia nemali úmysel, nemysleli si a nerozumeli tomu tak, aby dom vlastnili na polovicu Tvoja manželka a dcéra .
Teraz to už bude na Tvojom rozhodnutí, ako posúdiš aj dôvody a vycítiš úmysel svojich rodičov a ako sa rozhodneš, lebo darovanie strechy nad hlavou je veľký dar .

Aj keď bude vlastníctvo zapísané len jednému, užívate si ho všetci. Žiadna sviňa nebudeš, ak to tak necháš a nikdy pred manželkou nespomenieš, že dom je len tvoj. Keby si náhodou zomrel skôr, bude ho dediť manželka a deti. Pamätaj tiež na to, že investície do domu počas manželstva sú spoločné a dali by sa ľahko vyporiadať napr. pri rozvode - polovica z nich patrí manželke (§ 150 OZ).


Naproti tomu, neviem akým zvieraťom môžeš byť nazvaný, ak sa rodičia dozvedia, ako si naložil (bez ich vedomia) s ich darom ihneď po prepise. Rodičia myslia zvyčajne aj dopredu - a majú nadhľad.

...doplním

...a keby aj spomenul , predsa pri normálne fungujúcom spolužití dvoch normálnych by predsa k takejto situácii nemalo dôjsť...

...a viem , o čom rozprávam ...

No istá logika tam je.
Ak sa chystáš v blízkej dobe na onen svet, tak by manželka a dcéra ušetrili na notárskych poplatkoch pri dedení.
Ale ak to daruješ, tak po prípadnom rozvode ti čo zostane? Rodičia ti darujú ďalší dom?

... a inde zasa píšeš, že "roky doňho spoločne vrážame" - treba tomu rozumieť tak, že ste investovali spoločne celé roky do rodičovského domu, ktorý sa teraz "len" prepisuje?

Nič nás síce do toho nie je, ale tiež sa prikláňam k názoru ostatných, že:
-a čo zostane Tebe? Vlastníš nejakú inú "rezervnú" strechu nad hlavou?
-nemusíš byť ešte zlý, ak nedaruješ svoj dar manželke a dcére... Kto na tom trvá?
-nevieme, koľko rokov má dcéra a či býva s Vami, ale čiste hypoteticky sa raz môže prisťahovať do toho domu aj s prípadným partnerom a ktovie, čo Ti ešte život prinesie...
- možno rodičia až veľmi dobre vedia, prečo dom darovali iba Tebe - so svojím majetkom si môžu robiť čo chcú a oni sa rozhodli takto...
- ako zareagujú, ak sa dozvedia, že nevlastníš ich dom? Zrejme sa im tým nepochváliš. Neviem, či by sa /tiež čiste teoreticky/ mohol uplatniť v prípade ich nespokojnosti s Tvojím konaním štatút "späťvzatia daru"...
- Tvoja veľkorysosť k manželke a dcére je síce pekná, priam obdivuhodná, ale čo Tvoja úprimnosť a vďačnosť voči rodičom? Nemyslím, že je to z Tvojej strany voči nim férové...
- si skús predstaviť, že aj Tvoja manželka či dcéra sa raz rozhodnú /a to už úplne čiste hypoteticky/ darovať Tvoj dar niekomu inému - že vylúčené? To isté si asi teraz myslia aj Tvoji rodičia...

Sorry, len mi tak napadlo, či si práve nezarábaš na budúce problémy... Pravdepodobnosť ich budúceho možného výskytu sa mi totiž javí ako dosť vysoká. Rada by som sa v Tvojom prípade mýlila.

A doplním Oliwu ďalším katastrofickým "scenárom": čo ak sa po "darovaní" tvojho daru manželke a dcére, tieto rozhodnú ťa vyštvať z neho preč? Veď to bude už ich majetok a ty budeš na mizine.

Aj ja prispejem do tejto debaty. Nerozumiem vôbec tomu, o čo tu presne ide. Rodičia vraj chceli darovať dom obom (podľa napísaného si myslia, že tak automaticky urobili). Nie je to však tak - dar nie je predmetom BSM. Ja mám čerstvú skúsenosť. Rodičia sa rozhodli darovať mi chalupu, keďže sa už o ňu veľmi nevládzu starať. My s manželom to vlastne už dlhšiu dobu aj financujeme, aj sa manžel teda dosť stará o všeličo okolo chalupy, tak sa opýtali mňa, či to majú darovať iba mne, alebo nám obom. Ja som navrhla - obom - prišlo mi to férové voči manželovi, nakoľko tam nechal dosť svojej práce. Tak sa aj stalo, len neznalosťou to napísali na oboch s tým, že nám to darujú do bezpodielového vlastníctva. Z katastra prišla výzva, že sa to nedá. Buď by sme museli BSM rozšíriť o tento "dar" u notára, alebo druhá možnosť bola: priamo na katastri sme všetci účastníci podpísali zmenu na darovacej zmluve a je z toho podielové vlastníctvo v rovnakom podiele pre oboch...čiže každý z nás vlastní polovicu chalupy. Ale určite by som niečo také neurobila bez vedomia rodičov.

Tak ste to mali kúpiť napríklad za 1 €.

Ja som tiež verila na nesmrteľnú lásku..... Darovala som synovi a jeho manželke svoj trojizbový byt. Nevesta nabrala pôžičky, byt komplet prerobili, zariadili kuchyňu..... Jedného krásneho dňa, keď syn prišiel o prácu kamiónistu a už nezarábal 1.300,- € mesačne a nemohol si nájsť prácu, nevesta zobrala deti, všetok nábytok a zariadenie, synovi nechala dlhy a odišla s nimi k svojim rodičom.
Nám teraz zostalo len rozmýšľať, čo ďalej.....

dakujem za odpovede..., mám na to svoje dôvody prečo to tak chcem spraviť, chcel som len vedieť či sa to dá spraviť hned alebo musím čakať nejakú dobu.

vrátim sa k môjmu príspevku.... každá rada dobrá. Čo by ste nám poradili? Nevesta chce polovicu z bytu. Môže súd nariadiť predať ho, aby ju syn mohol vyplatiť? Vďaka za každú radu. Eva

Môže. Predtým však bude skúmať, či niektorí zo spoluvlastníkov ho nechce ako celok s tým, že druhého vyplatí.

Ahojte, vie niekto poradit? Mam vo vlastnictve v podiele 1/2 s bratom byt, z ktoreho idem 1/8 podiel prieviest na brata (konecny podiel bude ja - 3/8 a brat 5/8). Na predmetnom byte je vecne bremeno - pravo dozivotneho uzivania otcom. Videl som vzory darovacich zmluv, ktorych predmetom je zaroven zriadenie vecneho bremena, ale na tejto nehnutelnosti vecne bremeno uz je. Je potrebne v aktualnej darovacej zmluve opat riesit problematiku vecneho bremena, alebo potrebne to nie je a vecne bremeno ostane nedotknute? Musi otec s darovanim suhlasit? Pripadne je ho potrebne uviest v darovacej zmluve ako jednu zo zmluvnych stran? Dakujem