Veru, poznať reč tela svojho psa je veľmi užitočné. Zároveň tak vie človek zistiť, čo jemu aj jeho psovi hovorí prichádzajúci, okoloidúci, pes. Niekedy odhalenie, čo pes vlastne chce, má aj takúto podobu :
Noc má svoju moc... a preto je lepšie, keď je v byte ešte nejaký živý tvor, ktorý na nebezpečenstvá a nástrahy upozorní. Moje antidepresívum*, zaobstarané na doporučenie veterinára, sa osvedčilo ako milý spoločník. Postupne sme si na seba zvykali a z úvodného kýchania pod radiátorom sa časom stal celkom rázny psí štekot, ktorým oznamuje významné dianie v okolí. Svojich kamarátov, rodinu, sympatické a nesympatické javy a osoby. Už sa naučil, kedy je najlepšie simulovať omietku, a naopak, kedy sa mi motať popod nohy. Už som sa naučila, čo ktorý štekot znamená, či dať variť vodu na kávu, alebo naopak, pohladkaním vypnúť alarm. Udatný strážca spáva pod mojou posteľou. Či je to snaha byť čo najbližšie pri objekte, ktorý ochraňuje, alebo strach zo záclony na otvorenom okne nad jeho obľúbeným denným miestom, som ešte nevypátrala. Spod postele počujem jeho dych, jeho typické čivaviačie pošomrávanie, alebo úplne poctivé chrápanie. Rozhodne nie som naučená na zúrivý štekot, uši hore a vpredu, oči snáď so zorným poľom 360°, stred psa od ňufáka po chvost kolmo hore a pohľad meter pred seba. Nadskočila som na posteli, zdrapila okuliare a vtom som ho uvidela. Bol tam, v celej svojej veľkosti hádam až 3 milimetre! Pavúk.
* keď už nebola Wendy