Michblach, neviem či je tvoje znepokojenie nad hodnotením na ZŠ, ale dočkaj času, keď tvoje mláďa príde na taký gympel, lýceum, alebo priemyslovku...
Moja dcéra bola vždy vyznamenaná žiačka a teraz na lýceu očakávame sólo 4ku z matematiky, ostatné predmety 1, možno dve dvojky, ešte aj z tej tak nenávidinejej dievčatami fyziky bude 1...
Len tak zo zvedavosti som dala na doučovanie matematiky dcéru k inej pani profesorke, z inej priemyslovky a tá mi povedala, že čo vlastne chcem...vraj by u nej bola veľmi dobrá dvojkárka, smerujúca k jednotke. Táto pani profesorka je považovaná za veľmi prísnu. Avšak keď vzala dcéra svoje zošity a zbierku úloh z matematiky, podľa knihy sa neučia, tak som sa dozvedela, že oni majú už mať zvládnuté nejaké učivo všeobecnej matiky tretiakov na gymploch, lýceách a priemyslovkách, dokonca to, čo by ako prváci mali zvládnuť, už dávno prebrali a to je len polrok.
Tak a teraz babo raď!
Postrach školy chytila moja dcéra s celou svojou triedou a tak je po.... z matiky, že včera šla písať písomku a ráno mala 38 teplotu, hoci je vypísaná.
Tak sme si s dcérou pekne sadli a ja som jej v kľude vysvetlila, že žiadna panika, žiadna katastrofa, ale pohodička.
V živote je toľko iných ťažkých situácií, že tvoje trápenie považujem za absurdné. Deti sa potrebujú naučiť, že s úspechmi idú ruka v ruke neúspechy a majú sa naučiť aj rozlišovať, ktoré zakopnutie je dôležité a ktoré nestojí zareč.
A my rodičia sme tu aj na to, aby sme im to pomohli pochopiť a nerobili z maličkostí vedu.
Syn chodil do tej istej školy a povedal, že tam to funguje jednoducho tak u niektorých profesorov a bodka. Môžem len potvrdiť, čo vyššie napísal Stanko. On zďaleka tú školu nebral tak vážne ako dcéra, skôr patril k zbojníkom a papuľantom, ale tak ako sa chytal elektrotechniky už počas školy a ako sa mu darí dnes v dobe krízy a vysokej nezamestnanosti, tak ja pred ním smekám klobúk.
Známky nie sú obrazom budúceho úspechu alebo neúspechu. Je pravda, že niektorí pedagógovia sú dosť emotívni a nevedia byť nad vecou, ale našťastie takých je menej, ako tých, ktorí stále považujú svoju prácu za poslanie a zaslúžia si našu úctu a rešpekt. Aj vtedy, keď o nich rozprávame napríklad doma za zatvorenými dverami o ,,nespravodlivej" päťke.