čo takto prejsť na "plastové" peniaze - kreditné karty... a nedať tak mladému možnosť kradnúť peniaze... prípadne si niečim dosť nepríjemným napatlať peňaženku... a keď bude mať synátor zababrané ruky až po uši... ťažko bude tvrdiť niečo iné...

Aj mamahotel sa dá zrušiť

Koľko, na čo, ako často, odkedy? Aké sú vzťahy v domácnosti, dá sa naňho v niečom inom spoľahnúť? Aké má záľuby, kamarátov/tky, aký má životný postoj?
Kdesi pomedzi tieto otázky by som hľadala cestu, či ísť cestou Už stačilo, alebo Pomôžem ti.
Aj u nás to bolo začas veľmi zaujímavé, ale bol mladší. Zhruba v 18 odišiel z domu bývať ku priateľke, ale tak, že som nestratila syna, ale získala navyše druhú dcéru.

zahrať tvrďasa a dať dve možnosti na výber...

Tieto decka musia zazit tzv. korektívny zážitok, čo predstavuje napríklad zažit to, ze ho vyhodíte z domu. Proste im musí prepnut, ale v tejto situácií z toho zleho na to lepšie. Zrušenie mamahotela, vymena za plastove peniaze-kreditka a 1000 dalšich sposobov, to mame uz neuspesne za sebou. Takze naozaj poprosím len tých, ktorí nieco podobné riešili.
Riešim to uz pomaly 2 roky na psychologickej úrovni, chcela by som ho dostat na sedenie, ale pokial on sam nebude chciet (a on razantne nechce/ psycholog nema zaujem, čas a energiu na to, aby mlatil prázdnu slamu.
Je to strasne tazke

no keď už toto všetko máte za sebou... tak skús nám opísať v čom je synov problém... nakoľko ak berie peniaze tak prečo? hrá automaty? droguje? platí celému podniku? nakupuje si nejaké veci - handry, elektroniku a pod?... a čo robí? študuje aké má vysledky v škole nezhoršil sa poslednú dobu?

každá situácia si žiada osobité riešenie... a na to, že dovedieš chlapa i keď 18 ročného k "cvokárovi" teda psychologovi na pokec tak na to zabudni... to nepôjde žiaden pokiaľ ho nedonúti vyššia moc...

a ver tomu, že psychológ len povie že nonono a to je všetko... možno viac pomôže dajaká autorita...

V prvom rade poviem , že som nezažil takéto niečo ...
Kradne ???
Nuž len raz ...
...a čo Ti bráni ???

...a že 2 roky ( dva roky ) by sa mi decko do ksichtu škerilo ........nuž nehrozilo by .......za horúca by bolo poriešené ...

Čo by sa s ním stalo pri vyhodení z domu, s vymenením zámkov, s minimom vecí- oblečenie. Vedel by sa postarať sám o seba, vie niečo robiť, aby sa uživil, alebo by bol z neho bezdomovec, alebo zlodej? Zobudil by sa, alebo išiel dole? Zadupať naňho - buď psychológ, a odborné liečenie, alebo dovidenia?
A áno, je to ťažké.

Je mi Vás chlapov vela krat luto, pretoze beriete psychologicku pomoc ako pomoc od cvoka. Ale je to tak ako to je a ja s tym nic neurobim....skoda.,.
Syn nedroguje, nehra automaty, neplati nikomu v podnikoch, nekupuje si ziadne veci. Mam pocit, ze je to akoby choroba, ktorá je zdedena. Nic neurobit pre vlastne pohodlie, preto aby som mal hotovost, ale radsej si vezmem. Ved je to jednoduchsie, pohodlnejsie. Neberie vela penazi, najviac zbral 20 eur.
V skole je to strasneeee, hanbim sa za neho, pretoze je chytry, inteligentny (potvrdene pedagogmi/ ale na skolu proste kašle. Na pol roka mal 5 nedostatočných. Jeho odpoved je: mna to nebavi. Ked mu doma niečo prikazem, tak je sice oduty,ale vzdy ma posluchne, len mu to musím prikazat. Sam od seba nic neurobi. Ale to by som asi vela chcela.
Mozno som urobila chybu aj ja.....teda takto sa spytam....aky mate nazor na to, ked viete o svojom dietati, ze je schopne sebou zarobene peniaze minut za 2 dni, hovorme o sume 50 eur. Zobrali by ste mu ich a postupne dávkovali, alebo by ste mu ich nechali?

Predpokladám, že za mala taký nebol, čo ho zmenilo?

co mi brani vyhodit ho? Materinská láska....Toto co si napísal, su silne slova, ktoré som tvrdila aj ja, ked som este ani len netusila, ze sa to bude tykat aj mna. Je lahke riesit cudzie problemy, horsie je riesit tie vlastne, kde je kopa citu

...

Ked bol dieta, bol vzdorovity, ale dokazala som ho pomocou psych. ukocirovat. Az v 7-9 rocníku ZS zacal na skolu kaslat. V prvom rocniku na strednej, ked som jeho triednej povedala, ze mal na ZS problemy aj s ucením aj spravaním, tak sa strasne cudovala, pretoze bol krotky, dobry, poslušny, kym sa neotukal. No a potom to bolo zasa v tom istom kole a pridali sa aj tie kradeze doma.

Buchac, ten zaciatok o psychologovi si nepochopil....

Škola ho bavila, alebo tam šiel bez nejakého nadšenia? Je to nezáujem, alebo len postoj? Ak ho to nebaví, nech školu nechá tak. Môže prerušiť štúdium, ale netreba ho nechať , aby sa flákal. Peniaze, ktoré si zarobí, by som mu nechala, aj keby ich minul za 10 minút. Kým chodí do školy a peniaze má zarobené na svoje záujmy. Ale ak nebude chodiť do školy, čo je jeho práca, nech ide robiť a doma nech platí - časť nájmu, časť jedla a svoje ošatenie. 20 Eur nie je veľa, ale je to krádež, a keď sa to rieši rečami, vypočuje si, a nikde nie je záruka, že to nebude viac a častejšie. Veď si vypočujem a čo má byť... Mal by vedieť, že ho máte radi, treba mu to aj povedať, ale treba mu povedať, že odteraz sa ide robiť ináč, a trvať na tom bez výnimky.

evidentne žije bohémskym životom... mám peniaze míňam... nemám peniaze... idem žobrať zoberiem mame... ako bolo zarobených 50 €... ak ich zarobil ľahko za jeden deň tak ich aj za jeden deň dokáže minúť... ak by ich zarobil tvrdou prácou a musel na tie peniaze drieť riadne by si rozmyslel, či ich za deň minie... a keď nehrá automaty, nedroguje a nič si nekupuje... kde dokáže 18 ročný synátor obúchať 50 € za dva dni???


Evidentne si na neho sama, a toľko si do neho hučala, a snažila sa zmeniť že si na to jednoducho zvykol a jedným uchom dnu a druhým von.... ako už bolo povedané čo jeho otec na to? resp. je v okolí nejaká autorita niekto koho obdivuje koho rešpektuje že by mladého vytiahol von na pokec? často to zaberie lepšie ako dajaký psychológ...

No v tomto štádiu "neposlušnosti" syna ťažko radiť, keď nepoznáme život a výchovu od začiatku. Jedno je však pravda, že dieťa , keď sa mu venuje rodič denno denne vycíti,v čom je rodič "silný", čo si dieťa môže dovoliť a čo nie. Výchova to je o každodennom žití partnerov, ich spôsobov a návykov, ich komunikácií, ich pravdovravnosti, ich zodpovednosti k sebe samým. Už malé dieťa, ktoré nevie rozprávať vycíti harmóniu rodiny, alebo niečo zlé, čo nevie ani vypovedať. A preto vždy platilo a platí "ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo". Rodič musí byť autorita, ak nie, tak to dopadne v rodine zle...
S mladíkom by som sa porozprávala otvorene, čo zamýšľa, ako ďalej, aké sú jeho predstavy o živote. Ak sa nezmení v jeho konaní, tvrdo a radikálne by som zakročila, nech sa postará sám o seba, potom vytriezvie a rýchlo sa preberie zo snov ničnerobenia a klamstva aj seba samého.

A strednú školu išiel s úplným nadšením. Lenže v druhom ročníku prišiel na to, že sa netreba učtit, že to pojde aj s patkami na pol roka a na konci to nejako cez tie stvorky s odretými usami dá. A ked bude aj repart cez prazdnity tak nevadí, pretoze jeho ako jednotlivca škola potrebuje, ma za neho peniaze, tak ho nechaju prejst. Bohuzial tato teoria funguje. Ja sama som o tom nevedela, až som si to cele poskladala na základe dlhych rozhovorov s ním a triednej učitelky. Tento rok mi sama triedna prislubila, že už nebude taka makká a že ho nenechá prejst. Navrhovala som mu, aby skolu prerušil, a zamestnal sa. Povedal mi, ze on chce tu školu dokončit. Proste to su nekonečne rozhovory s ním. Ja ako rodič som bola od začiatku velmi prísna. S manzelom sme sa rozviedli, ked mal syn 5 rokov. Verte mi, že toto bol najlepší a najvydarenejší krok v mojom zivote. Mám aj dceru, ktorá je uplne v pohode a pomaha mi riešení problemu s ním.
Vplývala som na nich po rozvode uplne rovnako. Uz ako malí vedeli, kto je pan sudca,co je to súd, preco ideme s ocinom byvat kazdy inde. Vzdy som s nimi komunikovala na ich úrovni a všetko vysvetlovala. V našej rodine, kde som ja vyrastala sa nikdy neklamalo, uznávali sa tie najclovecenskejsie hodnoty, ktoré v dnešnom svete málokto uznáva, ale ja som sa ich snazila vstepovat mojim detom. U dcery sa mi zadarilo, pretoze ma našu povahu a chápe čo je to klamstvo, kradež a preto to nerobí. Horšie to je so synom, ktorý je po otcovi. Tým nechcem povedat, ze je to OK, prave preto som sa snazila ho od detstva menit, vysvetlovat, komunkovat, učit sa s nimi. Celych 17 rokov som nikde nechodila, stratila priatelov, len preto, ze som sa sama venovala praci a mojim detom. Uz naozaj nevladzem, resp. z posledných síl riešim tento tazky problem so synom.
Ich otec sa po rozvode snazil s detmi stretávat, ma ich rad, len urobil velku chybu, a to, že ked si ich zobral na víkend do jeho novej rodiny, tak dával prednost svojej partnerke pred nimi. A to deti vycítia. Jednoducho prisli na sami, ze ich otec ma radšej svoju novu rodinu, do ktorej investuje napr. zlaty prsten za 6 tis.korun (to bolo davno/ a ked oni chceli značkove tenisky na šport, ktorý robili, tak ich odbil vetou, ze ci on kradne. Viac podobnych situácií sa stalo a detom viac netreba na to, aby stratili zaujem chodit na taketo víkendy za otcom. Takze sa uz dobrych 5 rokov nevideli.
Minuly tyzden som sa odhodlala mu napísat mail,/ja som s ním nekomunikovala od rozvodu/ ci by nechcel obnovit vztahy so svojími detimi. Urobila somto preto, lebo viem, že im otec chýbal, a hlavne synovi, pretoze je to jeho krv. Syn toto vyjadrenie odmieta, ale ja viem, ze to je len proforma, ktorú sa snazim prelomit. Mozno je to jedna z ciest....uvidiíme...

...tento príspevok s tým prvým v spojení mal byť úplne na úvod ...

Iný obraz to dáva ...

Buchy, priala by som mu otca ako si TY. Určite by z chlapčiska bol normálny mladý muž. Škoda, že niektorí otcovia rozvodom, prestávajú byť rodičom. Moje odporúčanie - kastrácia, aby to neurobili ďaľším deťom, pretože na neúplnú rodinu doplácajú vždy tí, čo za nič nemôžu .


:Mimochodom, keď Ťa čítam, mám dojem, že to píše môj manžel z druhej izby, nóóó, lenže v druhej izbe nemáme ani PC, ani pripojenie na net.