Ahojte, pridávam súvisiacu otázku k téme prac. cesta v Rusku - SZČO.
Totižto ide o To, že SZČO v r. 2013 chodil na turnusy do Ruska, ale príjmy fakturoval slovenskej s.r.o. Riešila som, či mu môžem uplatniť v cesťákoch stravné a s tým súvisiace výdavky za všetky dni, ktoré bol na území Ruska, teda viac ako 183 dní. Nakoľko tam skutočne bol viac ako 183 dní ( s tým sa nedá nič robiť), myslím si, že nárok na stravné má za celé obdobie trvania v Rusku. Zadala som aj otázku na FS a odpoveď v určitej časti ma zaskočila. Tu je celá odpoved z FS:
Dobrý deň,
Finančné riaditeľstvo SR k Vášmu podaniu vo veci uplatňovania zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) uvádza nasledovné:
Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie (v závislosti od skutočnosti, či je FO na tuzemskej alebo zahraničnej pracovnej ceste), ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. V súvislosti s uplatňovaním daňových výdavkov musí byť v súlade s týmto ustanovením splnená podmienka, že daňovník musí činnosť vykonávať v inom mieste, ako je miesto, v ktorom svoju činnosť pravidelne vykonáva. Len ak je splnená táto podmienka, môže si podnikateľ uplatniť výdavky podľa citovaného ustanovenia zákona. Pojem miesto pravidelného vykonávania činnosti zákon o dani z príjmov priamo nedefinuje. Takýmto miestom môže byť napr. miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení, miesto, v ktorom má daňovník zriadenú prevádzku, kanceláriu a podobne, ale aj miesto výkonu podnikateľskej činnosti zmluvne dohodnuté.
Pri vykonávaní dlhodobej podnikateľskej činnosti v zahraničí treba rozlíšiť, či miesto pravidelného výkonu podnikateľskej činnosti má daňovník v zahraničí, alebo sa jedná o pracovnú cestu daňovníka.
Podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je stravné vynaložené daňovníkom s príjmami z podnikania za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové písmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Na daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorého miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, je v zahraničí, sa nevzťahuje ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v tom zmysle, že sa u neho nejedná o pracovnú cestu, a teda si v daňových výdavkoch nemôže uplatňovať počas výkonu svojej činnosti výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné a nevyhnutné výdavky (cestovné náhrady) ako pri vykonanej pracovnej ceste.
Takémuto daňovníkovi patrí vynaložené stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň vo výške stanovenej zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v súčasnej dobe 4 eurá za jeden odpracovaný deň.
K daňovej povinnosti daňovníka s príjmami zo živnosti dosiahnutými v zahraničí uvádzame nasledovné:
Z informácií v predmetnom podaní nie je zrejmé, či daňovníkovi z titulu vykonávania slovenskej živnosti na území Ruskej federácie vznikla stála prevádzkareň alebo nie.
Podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnenej pod č. 31/1998 Z. z., ďalej len zmluva) zisky z podnikateľskej činnosti rezidenta SR podliehajú zdaneniu len v SR, ak tento rezident nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte (v Ruskej federácii) prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak sa podnikateľská činnosť vykonáva v Ruskej federácii prostredníctvom stálej prevádzkarne, môžu sa spomenuté zisky rezidenta SR zdaniť v Ruskej federácii, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
Problematika vzniku stálej prevádzkarne je riešená v článku 5 zmluvy.
Ak bol v predloženom prípade daňovník počas zdaňovacieho obdobia rezidentom SR na daňové účely a na území Ruskej federácie mu vznikla stála prevádzkareň, právo na zdanenie príjmov viažucich sa k tejto stálej prevádzkarni má Ruská federácia. Rezident SR má povinnosť daňovo si vysporiadať v SR všetky svoje celosvetové príjmy, t. j. aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov na území Ruskej federácie. V tomto prípade sa v zmysle článku 23 zmluvy na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov rezidenta SR plynúcich z činnosti stálej prevádzkarne umiestnenej na území Ruskej federácie použije metóda zápočtu dane zaplatenej v Ruskej federácii.
Ak rezident SR svoju činnosť na území Ruskej federácie nevykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej, svoj príjem zdaní iba na území SR a to podľa ustanovení zákona o dani z príjmov platného v SR. Metóda na zabránenie dvojitého zdanenia týchto príjmov sa v takomto prípade neuplatní.
K tomu zvýraznenému:
To akože ak tam pravidelne chodil na turnusy, tak mu môžem započítať len stravné vo výške 4,- eur? (Stravné na území Ruskej federácie je 39 Eur). Alebo som to zle pochopila? Prosím Vás, čo si o tom myslíte? Ďakujem pekne.
Naposledy upravil mondes : 24.01.14 at 11:09
ak sa viete vyjadriť budem rada. ďakujem