Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Všeobecne:
O nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase hovoríme vtedy , ak rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne 3 hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne 9 hodín.
Zamestnávateľ môže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. ( Dohoda so zamestnancom sa najčastejšie realizuje v pracovnej zmluve.)
Rozvrh pracovného času vypracúva zamestnávateľ spravidla na obdobie celého roka, pričom v rozvrhu napíše na jednotlivé dni v mesiaci pracovné zmeny jednotlivých zamestnancov v súlade so Zákonníkom práce, t.j.. priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac 4 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. V prípade činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce, môže zamestnávateľ rozvrhnúť ( samozrejme opäť po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo po dohode so zamestnancom) nerovnomerne pracovný čas na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, maximálne na obdobie 12 mesiacov.
V prípade, že zamestnanec nenaplní v priemere ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa, rozvrh pracovných zmien nie je správny. Zamestnancovi je potrebné rozvrh pracovných zmien upraviť tak, aby spĺňal podmienky podľa ZP. V opačnom prípade, ak zamestnanec neodpracuje ustanovený týždenný pracovný čas , ide o kratší pracovný čas.
Pri stanovení týždenného pracovného času netreba zabúdať, že:
Ak sa jedná o jednozmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 40 hodín.
Ak sa jedná o dvojzmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 38,75 hodín.
Ak sa jedná o trojzmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 37,5 hodín.
Nárok na dovolenku.
Podľa § 104 ZP ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Základná výmera dovolenky je v ZP určená v týždňoch .Týždeň dovolenky zamestnanca v nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času predstavuje toľko pracovných dní, koľko ich priemerne pripadá na jeden týždeň. Práve takýto prepočet dovolenky má význam z hľadiska toho, aby zabránil čerpaniu dovolenky zamestnancami v týždňoch s väčším objemom pracovného času. V prípade, že zamestnanec čerpá dovolenku v kratších než týždenných častiach, je nevyhnutné určiť prepočet jej výmery na jednotlivé dni. Ak zamestnanec pracuje v režime 10 alebo 11,5 hodinových zmien a čerpá dovolenku v rozsahu 10 alebo 11,5 hodinovej zmeny, vyčerpá si jeden deň dovolenky.
Zisťovanie splnenia podmienok nároku na dovolenku:
Podľa § 144 odst.5 ZP na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni.
Príklad: Ak nastúpi do pracovného pomeru v jeden deň zamestnanec, ktorý má rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a zamestnanec, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a obidvaja odpracujú svoje pracovné dni -zmeny, podmienku nároku na dovolenku za kalendárny rok splnia obidvaja v jeden deň. ( Napriek tomu, že neodpracovali rovnaký počet pracovných dní – zmien).
Dovolenku za kalendárny rok ( ak zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku) vypočítame:
Počet zmien v roku ( bez nadčasových) X
Priemerný počet týždňov v kalendárnom roku : 52,178571
Nárok na dovolenku v týždňoch podľa ZP 4(5)
Počet dní dovolenky: ( X:52,178571)*4(5)
Počet pracovných dní pripadajúcich priemerne na 1 týždeň
( súčasne aj na 1 týždeň dovolenky) : X:52,178571
Príklad:
Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 10 a 11,5 hodinových zmenách. Počet týchto zmien za celý rok je 174. Podľa ZP má nárok na 4 týždne dovolenky. Za kalendárny rok má nárok na dovolenku: (174: 52,178571)*4=13,33= 13,5 dňa dovolenky.
Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 11,5 hodinovú zmenu , jeden deň jeho dovolenky bude 11,5 hodinový. Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 10 hodinovú zmenu , jeden deň jeho dovolenky bude 10 hodinový.
Ak si čerpá dovolenku po týždňoch, jeden týždeň jeho dovolenky budú u neho 3,5 po sebe nasledujúce pracovné zmeny (174: 52,178571=3,33=3,5)
Pomerná časť dovolenky: (zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ale nepracoval u neho celý rok) je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Do PP nastúpi 5.5.2006. Za kalendárny rok bude mať nárok na 7/12 z dovolenky za kalendárny rok. Ak budeme vychádzať z výpočtu, že zamestnanec má nárok na 13,5 dňa dovolenky, jeho pomerná časť bude 13,5*7/12=7,87=8 dní dovolenky.
Dovolenka za odpracované dni: ( ak zamestnanec nesplnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku )
Za každých 22 odpracovaných pracovných dní má nárok na 1/12 dovolenky za kalendárny rok
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Nastúpil do pracovného pomeru 1.1.2006 a v Januári odpracoval všetky svoje pracovné zmeny ( bez ohľadu na ich počet).1.2.2006 už má nárok na 1/12 dovolenky.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky pripracovných zmenách rozličnej dĺžky:
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 9,5; 10; a 11,5 hodinových zmenách. 30.4.2005 končí pracovný pomer. Nevyčerpal si 5 dní dovolenky, ktorá sa mu pri skončení PP preplatí. Do 30.4.2005 odpracoval spolu 528 hodín v 48 smenách. Každý takýto deň preplatenej dovolenky bude zodpovedať 11 hodinovej zmene ( 528:48=11).
Krátenie dovolenky
Pre počítanie odpracovaných/neodpracovaných dní na účely krátenia dovolenky sa postupuje podľa § 144 odst.5 ZP. T. j. aj keď nemá zamestnanec rozvrhnutý pracovný čas na všetky pracovné dni v týždni, posudzuje sa ako keby pracoval 5 dní v týždni.
Prepočet dovolenky pri prechode z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času na rovnomerný.
Príklad: Zamestnanec z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času prechádza na rovnomerne rozvrhnutý. Zostatok jeho dovolenky je 7 dní.
Pri prepočte vychádzame z toho, že základná výmera dovolenky je v ZP určená v týždňoch. Pri výpočte dovolenky za kalendárny rok pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase vieme zistiť, koľko pracovných dní dovolenky pripadá na jeden týždeň ( počet zmien : 52,178571) Ak na jeden týždeň pripadá 3,5 pracovného dňa dovolenky, 7 pracovných dní dovolenky sú 2 týždne ( 7:3,5=2). 2 týždne dovolenky pri rovnomerne rozvrhnutej pracovnej dobe je 10 pracovných dní.( 2*5=10).
BTW.
Náhrada mzdy vo sviatok
Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo sviatok len vtedy, ak mu na sviatok pripadla zmena, ktorú z tohto dôvodu neodrobil.
Práca vo sviatok
Zamestnanec má nárok na príplatok za sviatok, ak odrobí zmenu, ktorej začiatok pripadol na sviatok.( minim.50% priemerného zárobku na pracovnoprávne účely) .
Rozvrhnutie pracovného času a dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
Rozvrhnutie pracovného času a dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
Všeobecne:
O nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase hovoríme vtedy , ak rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne 3 hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne 9 hodín.
Zamestnávateľ môže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. ( Dohoda so zamestnancom sa najčastejšie realizuje v pracovnej zmluve.)
Rozvrh pracovného času vypracúva zamestnávateľ spravidla na obdobie celého roka, pričom v rozvrhu napíše na jednotlivé dni v mesiaci pracovné zmeny jednotlivých zamestnancov v súlade so Zákonníkom práce, t.j.. priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac 4 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. V prípade činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce, môže zamestnávateľ rozvrhnúť ( samozrejme opäť po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo po dohode so zamestnancom) nerovnomerne pracovný čas na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, maximálne na obdobie 12 mesiacov.
V prípade, že zamestnanec nenaplní v priemere ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa, rozvrh pracovných zmien nie je správny. Zamestnancovi je potrebné rozvrh pracovných zmien upraviť tak, aby spĺňal podmienky podľa ZP. V opačnom prípade, ak zamestnanec neodpracuje ustanovený týždenný pracovný čas , ide o kratší pracovný čas.
Pri stanovení týždenného pracovného času netreba zabúdať, že:
Ak sa jedná o jednozmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 40 hodín.
Ak sa jedná o dvojzmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 38,75 hodín.
Ak sa jedná o trojzmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 37,5 hodín.
Nárok na dovolenku.
Podľa § 104 ZP ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Základná výmera dovolenky je v ZP určená v týždňoch .Týždeň dovolenky zamestnanca v nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času predstavuje toľko pracovných dní, koľko ich priemerne pripadá na jeden týždeň. Práve takýto prepočet dovolenky má význam z hľadiska toho, aby zabránil čerpaniu dovolenky zamestnancami v týždňoch s väčším objemom pracovného času. V prípade, že zamestnanec čerpá dovolenku v kratších než týždenných častiach, je nevyhnutné určiť prepočet jej výmery na jednotlivé dni. Ak zamestnanec pracuje v režime 10 alebo 11,5 hodinových zmien a čerpá dovolenku v rozsahu 10 alebo 11,5 hodinovej zmeny, vyčerpá si jeden deň dovolenky.
Zisťovanie splnenia podmienok nároku na dovolenku:
Podľa § 144 odst.5 ZP na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni.
Príklad: Ak nastúpi do pracovného pomeru v jeden deň zamestnanec, ktorý má rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a zamestnanec, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a obidvaja odpracujú svoje pracovné dni -zmeny, podmienku nároku na dovolenku za kalendárny rok splnia obidvaja v jeden deň. ( Napriek tomu, že neodpracovali rovnaký počet pracovných dní – zmien).
Dovolenku za kalendárny rok ( ak zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku) vypočítame:
Počet zmien v roku ( bez nadčasových) X
Priemerný počet týždňov v kalendárnom roku : 52,178571
Nárok na dovolenku v týždňoch podľa ZP 4(5)
Počet dní dovolenky: ( X:52,178571)*4(5)
Počet pracovných dní pripadajúcich priemerne na 1 týždeň
( súčasne aj na 1 týždeň dovolenky) : X:52,178571
Príklad:
Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 10 a 11,5 hodinových zmenách. Počet týchto zmien za celý rok je 174. Podľa ZP má nárok na 4 týždne dovolenky. Za kalendárny rok má nárok na dovolenku: (174: 52,178571)*4=13,33= 13,5 dňa dovolenky.
Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 11,5 hodinovú zmenu , jeden deň jeho dovolenky bude 11,5 hodinový. Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 10 hodinovú zmenu , jeden deň jeho dovolenky bude 10 hodinový.
Ak si čerpá dovolenku po týždňoch, jeden týždeň jeho dovolenky budú u neho 3,5 po sebe nasledujúce pracovné zmeny (174: 52,178571=3,33=3,5)
Pomerná časť dovolenky: (zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ale nepracoval u neho celý rok) je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Do PP nastúpi 5.5.2006. Za kalendárny rok bude mať nárok na 7/12 z dovolenky za kalendárny rok. Ak budeme vychádzať z výpočtu, že zamestnanec má nárok na 13,5 dňa dovolenky, jeho pomerná časť bude 13,5*7/12=7,87=8 dní dovolenky.
Dovolenka za odpracované dni: ( ak zamestnanec nesplnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku )
Za každých 22 odpracovaných pracovných dní má nárok na 1/12 dovolenky za kalendárny rok
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Nastúpil do pracovného pomeru 1.1.2006 a v Januári odpracoval všetky svoje pracovné zmeny ( bez ohľadu na ich počet).1.2.2006 už má nárok na 1/12 dovolenky.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky pripracovných zmenách rozličnej dĺžky:
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 9,5; 10; a 11,5 hodinových zmenách. 30.4.2005 končí pracovný pomer. Nevyčerpal si 5 dní dovolenky, ktorá sa mu pri skončení PP preplatí. Do 30.4.2005 odpracoval spolu 528 hodín v 48 smenách. Každý takýto deň preplatenej dovolenky bude zodpovedať 11 hodinovej zmene ( 528:48=11).
Krátenie dovolenky
Pre počítanie odpracovaných/neodpracovaných dní na účely krátenia dovolenky sa postupuje podľa § 144 odst.5 ZP. T. j. aj keď nemá zamestnanec rozvrhnutý pracovný čas na všetky pracovné dni v týždni, posudzuje sa ako keby pracoval 5 dní v týždni.
Prepočet dovolenky pri prechode z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času na rovnomerný.
Príklad: Zamestnanec z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času prechádza na rovnomerne rozvrhnutý. Zostatok jeho dovolenky je 7 dní.
Pri prepočte vychádzame z toho, že základná výmera dovolenky je v ZP určená v týždňoch. Pri výpočte dovolenky za kalendárny rok pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase vieme zistiť, koľko pracovných dní dovolenky pripadá na jeden týždeň ( počet zmien : 52,178571) Ak na jeden týždeň pripadá 3,5 pracovného dňa dovolenky, 7 pracovných dní dovolenky sú 2 týždne ( 7:3,5=2). 2 týždne dovolenky pri rovnomerne rozvrhnutej pracovnej dobe je 10 pracovných dní.( 2*5=10).
BTW.
Náhrada mzdy vo sviatok
Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo sviatok len vtedy, ak mu na sviatok pripadla zmena, ktorú z tohto dôvodu neodrobil.
Práca vo sviatok
Zamestnanec má nárok na príplatok za sviatok, ak odrobí zmenu, ktorej začiatok pripadol na sviatok.( minim.50% priemerného zárobku na pracovnoprávne účely) .
Naposledy upravil Richard : 12.04.06 at 08:16
Hľadať v debate
RE : BTW.
Náhrada mzdy vo sviatok
Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo sviatok len vtedy, ak mu na sviatok pripadla zmena, ktorú z tohto dôvodu neodrobil.
Ako je to s počítaním hodín do fondu prac. času(FPČ) u zamestnanca, ktorý nemal plánovanú zmenu vo sviatok a ktorý mal plánovanú. Ak totiž započítam do FPČ sviatok obom, ten, ktorému vyšla zmena na sviatok je zvýhodnený, lebo tie hodiny nemusí fyzicky odpracovať. Zamestnanec, ktorému nevyšla zmena na sviatok má vlastne tento deň nepretržitý odpočinok alebo nie je jeho pracovným dňom - počítať tieto hodiny do FPČ ? Žiadny zamestnanec totiž či už s rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutým prac. časom nemá započítané sviatky, ktoré pripadli na So,Ne do FPČ, tak prečo by zamestnanec, ktorému pripadla jeho So,Ne na iné dni v týždni napr. Ut,St a zároveň bol v tento deň sviatok mal tieto hodiny odpracovať.
Zaujímalo by ma ako určiť u týchto zamestnancov obvyklý pracovný deň, lebo od toho slovíčka obvyklý sa vlastne odvíja aj započítavanie sviatku ako odpracovaného. Môže byť obvyklý prac. deň Pondelok - Nedeľa ?
Myslím že obvyklý je ten, v ktorý počas dlhšieho obdobia (napr. aj za celý rok) odpracuje väčšinu prac. času. Teda v prevádzke kde sa pracuje Po - Ne sa odpracuje každý deň v týždni vrátane So,Ne približne rovnaký počet hodín denne. Môžem určiť obvyklý prac. deň na Po-Pi ak priemerne v tieto dni sa odpracuje 72% FPČ a v So,Ne len 28%. Alebo je niekde všeobecne určené že obvyklý je Po-Pi ?
Náhrada mzdy vo sviatok
Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo sviatok len vtedy, ak mu na sviatok pripadla zmena, ktorú z tohto dôvodu neodrobil.
Ako je to s počítaním hodín do fondu prac. času(FPČ) u zamestnanca, ktorý nemal plánovanú zmenu vo sviatok a ktorý mal plánovanú. Ak totiž započítam do FPČ sviatok obom, ten, ktorému vyšla zmena na sviatok je zvýhodnený, lebo tie hodiny nemusí fyzicky odpracovať. Zamestnanec, ktorému nevyšla zmena na sviatok má vlastne tento deň nepretržitý odpočinok alebo nie je jeho pracovným dňom - počítať tieto hodiny do FPČ ? Žiadny zamestnanec totiž či už s rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutým prac. časom nemá započítané sviatky, ktoré pripadli na So,Ne do FPČ, tak prečo by zamestnanec, ktorému pripadla jeho So,Ne na iné dni v týždni napr. Ut,St a zároveň bol v tento deň sviatok mal tieto hodiny odpracovať.
Zaujímalo by ma ako určiť u týchto zamestnancov obvyklý pracovný deň, lebo od toho slovíčka obvyklý sa vlastne odvíja aj započítavanie sviatku ako odpracovaného. Môže byť obvyklý prac. deň Pondelok - Nedeľa ?
Myslím že obvyklý je ten, v ktorý počas dlhšieho obdobia (napr. aj za celý rok) odpracuje väčšinu prac. času. Teda v prevádzke kde sa pracuje Po - Ne sa odpracuje každý deň v týždni vrátane So,Ne približne rovnaký počet hodín denne. Môžem určiť obvyklý prac. deň na Po-Pi ak priemerne v tieto dni sa odpracuje 72% FPČ a v So,Ne len 28%. Alebo je niekde všeobecne určené že obvyklý je Po-Pi ?
Prosím Vás o radu.
Pracujem ako recepčná - väčšinou 2dni (12 hodín), 2dni voľna.
Prosím o radu, ako by mi mal majiteľ zaplatiť sviatok, ktorý mám voľno a ako sviatok, ktorý odpracujem. Najnovšie nám 8hodín sviatku, ktorý odrobím stiahne z odpacovaných hodín, vraj máme zaplatený sviatok(50%).
Takže ak má byť v mesiaci november odpracovaných 160hodín a ja odrobím 2 sviatky, stiahne mi 16 hodín a ja mám odpracovaných len 144hod.
Je toto normálne?
Tiež nemáme žiadne príplatky za soboty a nedele, takže ak sviatok pripadne na sobotu, alebo nedeľu, nemáme žiadne príplatky.
Za Vašu odpoveď vopred ďakujem
Pracujem ako recepčná - väčšinou 2dni (12 hodín), 2dni voľna.
Prosím o radu, ako by mi mal majiteľ zaplatiť sviatok, ktorý mám voľno a ako sviatok, ktorý odpracujem. Najnovšie nám 8hodín sviatku, ktorý odrobím stiahne z odpacovaných hodín, vraj máme zaplatený sviatok(50%).
Takže ak má byť v mesiaci november odpracovaných 160hodín a ja odrobím 2 sviatky, stiahne mi 16 hodín a ja mám odpracovaných len 144hod.
Je toto normálne?
Tiež nemáme žiadne príplatky za soboty a nedele, takže ak sviatok pripadne na sobotu, alebo nedeľu, nemáme žiadne príplatky.
Za Vašu odpoveď vopred ďakujem
Preplatenie sviatkov je najlepsie - strucne a vystizne popisany v 1. prispevku od Somij. Ja sa len pokusim rekapitulovat inymi slovami. Sviatok je plateny nahradou ( myslim, ze v pripade zamestnancov odmenovanych mesacnou mzdou by mal byt plateny ako odpracovany den), ak sviatok pripadne na pracovny den ( zmenu) zamestnanca, ale kvoli sviatku zamestnanec v tento den nepracuje. Cize sviatky, cez ktore by tak ci tak nepracoval nemaju byt preco platene ( sviatok v So, Ne v pripade rovnomerneho pracovneho tyzdna Po-Pia alebo sviatok v den, na ktory nepripada zamestnancovi pracovna zmena). Naopak ak vo sviatok zamestnanec pracuje ( je jedno ci preto, ze jeho riadna pracovna zmena je vo sviatok, alebo ze z nejakych dovodov je nariadena-povolena praca vo sviatok, v ktory by za normalnych okolnosti nepracoval ), tak by mal byt tento sviatok plateny ako odpracovany + priplatok (50%).
Chcela by som sa opýtať. Manžel pracuje v 12 zmennej prevádze (2 dni denné, 2 dni voľno, 2 dni nočné a 2 dni voľno). Teraz cez veľkú noc by mal pracovať v nedeľu a v pondelok denné zmeny. Obidva dni sú sviatky. V nedeľu má ísť do práce a v pondelok mu zamestnávateľ povedal, že by si mal čerpať dovolenku. Je tento postup správny. Má si cez sviatok vypisovať dovolenkový lístok a čerpať dovolenku. Je to takto v nepretržitej prevádzke? Ďakujem za radu.
Pre Tvojho manžela je veľkonočný pondelok riadnym pracovným dňom, aj keď je to deň pracovného pokoja (nie sviatok). Podľa ZP_§111_ods.3
(3) Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
(3) Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
Prosím o radu: Máme novú zakázku kde potrebujeme, aby zamestnanci pracovali 3 mesiace po 10 hodín denne 5 dní v týždni. Je to nejaký problém??? Je to možné, nie aby sa nám stalo, že príde kontrola z inšpektoriátu práce a dá nám pokutu?!?
Ďakujem
Ďakujem
Re: elenka10
Chcela by som sa opýtať. Manžel pracuje v 12 zmennej prevádze (2 dni denné, 2 dni voľno, 2 dni nočné a 2 dni voľno). Teraz cez veľkú noc by mal pracovať v nedeľu a v pondelok denné zmeny. Obidva dni sú sviatky. V nedeľu má ísť do práce a v pondelok mu zamestnávateľ povedal, že by si mal čerpať dovolenku. Je tento postup správny. Má si cez sviatok vypisovať dovolenkový lístok a čerpať dovolenku. Je to takto v nepretržitej prevádzke? Ďakujem za radu.
§112
(3) Ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky.
Podľa tohto by na pondelok nemal mať dovolenku.
Chcela by som sa opýtať. Manžel pracuje v 12 zmennej prevádze (2 dni denné, 2 dni voľno, 2 dni nočné a 2 dni voľno). Teraz cez veľkú noc by mal pracovať v nedeľu a v pondelok denné zmeny. Obidva dni sú sviatky. V nedeľu má ísť do práce a v pondelok mu zamestnávateľ povedal, že by si mal čerpať dovolenku. Je tento postup správny. Má si cez sviatok vypisovať dovolenkový lístok a čerpať dovolenku. Je to takto v nepretržitej prevádzke? Ďakujem za radu.
§112
(3) Ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky.
Podľa tohto by na pondelok nemal mať dovolenku.
Zdravim chcem sa opýtat, vela som cital o nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a dovoolenkach, ale vie mi niekto laicky vysvetlit,... aky mam narok na dovolenku ked spravym mesacne 180hodin ????? to znamena robim 15x 12hodin v mesiaci.... ? DAKUJEM ZA SKORU AP RESNU ODPOVED
Zdravim chcem sa opýtat, vela som cital o nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a dovoolenkach, ale vie mi niekto laicky vysvetlit,... aky mam narok na dovolenku ked spravym mesacne 180hodin ????? to znamena robim 15x 12hodin v mesiaci.... ? DAKUJEM ZA SKORU AP RESNU ODPOVED
blázon do personalistiky ale nie do miezd ...viac
Tvoja téma mi poskytla množstvo informácií.
Otázka naviac: ako by si postupovala pri prepočte dovolenky pri prechode z rovnomerne rozvrhnutého pracovného času na nerovnomerný v priebehu roka a čo so zostatkom dovolenky z predchádzajúceho roka?
Vďaka.
Otázka naviac: ako by si postupovala pri prepočte dovolenky pri prechode z rovnomerne rozvrhnutého pracovného času na nerovnomerný v priebehu roka a čo so zostatkom dovolenky z predchádzajúceho roka?
Vďaka.
Prepočítala by som zostatok dovolenky na týždne a postupovala by som podľa odseku "Nárok na dovolenku" v článku.
Zamestnanec pracuje 3 dni v týždni po 10 hodín. Rok má 52 týždňov a nárok na dovolenku vypočítam:Za 52 týždňov odpracuje 156 zmien, (156:52,178571) *4 =11,95, teda nárok na dovolenku za
1 rok má 12 dní. Je môj výpočet správny ?
1 rok má 12 dní. Je môj výpočet správny ?
Áno .
Dobrý večer, neviem, nerozumiem celkom dobre, tým dovolenkám pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase.
Mám zamestnancov, ktorý robia 12tky, v zmluvách majú 38 a 3/4 hod. úväzok. Na den to teda vychádza 7,75 hod. Ked si teda zoberie zamsetnanec den dovolenky, tak mu mám dat náhradu za 7,75 hodiny alebo 8 hodín??? Ďakujem
Mám zamestnancov, ktorý robia 12tky, v zmluvách majú 38 a 3/4 hod. úväzok. Na den to teda vychádza 7,75 hod. Ked si teda zoberie zamsetnanec den dovolenky, tak mu mám dat náhradu za 7,75 hodiny alebo 8 hodín??? Ďakujem
Dobrý deň, oni majú denný pracovný uväzok určený na 7,75 hod, týždenný 38 a 3/4 hod.
Ale v skutočnosti odpracujú 12 hodinové zmeny, potom maju den volna, hodiny odpracované nad fond pracovného času su preplácané ako nadčasy. Čiže ked si zobral 2 dno dovolenky, tak mu mám dat náhrady za 2x12 hodín???
Ďakujem
Ale v skutočnosti odpracujú 12 hodinové zmeny, potom maju den volna, hodiny odpracované nad fond pracovného času su preplácané ako nadčasy. Čiže ked si zobral 2 dno dovolenky, tak mu mám dat náhrady za 2x12 hodín???
Ďakujem
7,75 hod. je priemerný prac. čas na deň. Uvediem príklad. Ak mal zamestnanec napr. odpracovať 12 hod. v Po, St a v tieto dni bude mať dovolenku, náhrada je za 24 hod.x priemer. zárobok.
Zaujímalo by ma, ako zamestnancom vypočítavate nárok na dovolenku/rok. Ako sa má vypočítať je uvedené v úvodnom článku v odseku Dovolenka za rok, aj s príkladom. Tabuľku pre výpočet nároku na dovolenku pre nerovn. rozvrh. prac. čas nájdeš tu: http://www.porada.sk/319206-post4.html
Zaujímalo by ma, ako zamestnancom vypočítavate nárok na dovolenku/rok. Ako sa má vypočítať je uvedené v úvodnom článku v odseku Dovolenka za rok, aj s príkladom. Tabuľku pre výpočet nároku na dovolenku pre nerovn. rozvrh. prac. čas nájdeš tu: http://www.porada.sk/319206-post4.html
Ako mám správne postupovať v nasledovnom prípade? Dvaja zamestnanci pracovali do júna 8,5 hod. denne. Každý pracovný deň. V mesiaci júl už pracovali na polovicu, čiže jeden 3 dni v týždni, druhý dva dni v týždni a takto sa to striedalo. Tu tiež neviem, keď robili za toho druhého, či to mám rátať už ako nadčas, alebo ako normálny pracovný čas. Od augusta už idú robiť o hodinu dlhšie a tiež sa budú striedať, raz 3 dni v týždni odpracujú a raz 2 dni. Ako mám správne postupovať pri výpočte ich pracovného času a nároku na dovolenku?
Dobrý deň. a keď pracujem ako sbs v LIDL. čiže nemám rovnomerný pracovný čas...robím aj soboty aj nedele. mám nárok na nejaké príplatky za soboty a nedele??? ďakujem za odpoved Silvia
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Podobné témy
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 06.01.11
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 27.02.08
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 15.01.06
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 15.01.06
- Príspevkov: 0, Posledný príspevok: 18.12.05
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
