Ako na to? Odpoved je pomaly,. Motivovat, chvalit aj pre malickost a malicky uspech. Dieta je hrave zvykne si. Neklast na nu neprimerane naroky.

Ona potrebuje vidieť, že ako to niekto s chuťou robí. Zahraj sa s ňou na žiačku a učiteľku. Najprv ona bude učiteľka a ty žiačka, pričom urobíš sama do svojho zošita jej domácu úlohu. Musíš jej ju dať skontrolovať a pýtať sa, či si to zvládla dobre. Ona to musí posúdiť. Potom si vymeníte pozície a ona si napíše úlohy podľa toho, čo videla od teba. Potom príde jej mama a povie, že aj ona sa chce zahrať na učiteľku a ešte raz to zopakujú. Netreba šetriť chválami a uznaním, ale aj citlivými inštrukciami, ako by to mohlo byť ešte krajšie. Ja som to tak robil a zo syna, ktorému nedoporučili ani nástup do prvého ročníka som urobil najprv priemerného, neskôr dobrého žiaka. Dieťa potrebuje motiváciu, predstavu, príklad záujmu a napodobiť to. A záujem rodičov o jehon problémy, na ktoré sa ešte nevie samo napojiť a inšpirovať. Ak ju učiteľka raz pochváli za úlohu, tak problémy pominú.

nemôže byť pes zakopaný.....
https://www.google.sk/webhp?sourceid...%20u%C4%8Denia

A nie je to tak, že je prváčka, ale dušou je ešte v škôlke chce sa hrať a nie plniť si nejaké povinnosti. No na to sú rodičia, aby trocha sprísnili a babka aby poláskala. A stále ste babka, ktorá sa na to bude pozerať citlivejšie ako rodičia (niekedy aj moc prehnane) a citlivejšie ako niekedy na svoje deti. A vnučke viac netreba. Rýchlo zistí komu môže brnkať na city. takže keď sa angažujete pri výchove určite si dcérou a zaťom stanovte hranice za ktoré ani vy nepôjdete pretože vám vnučka prerastie cez hlavu. Ale hlavne nechajte vychovávať rodičov.

Zistit preco ma averziu.Ak ma ako pisete averziu,co je pricinou? Ja by som volila skôr motivaciu ako nutenie,alebo kricanie,ci trestanie.

úprimnú sústrasť. Vychovávať v tejto dobe deti je na houby.
Deti teraz majú kopec iných možností, ktoré sú samozrejme príjemnejšie. Osobne by som odporúčal posunúť všetky voľnočasové aktivity, kým nie sú spravené úlohy. Zaužívať denný rytmus, že po návrate zo školy sa napapá, porozpráva s maminkou/ocom/starou mamou, a porobia si úlohy. (Úlohy by si mala robiť sama, zadanie by mala chápať sama) Ak nechápe, tak nie je v správnom ročníku, ale pravdepodobnejšie je, že sa jej nechce a čaká, že to za ňu spraví niekto iný. Až potom sa pôjde hrať. Ak sa bude najprv hrať a potom sa má učiť, je to zbytočný boj a "preprogramúvanie" na "prácu". Je samozrejmé, že malá bude skúšať svoje zbrane - plač, výhovorky, trucovanie, ale to je "normálne". Rodič sa MUSÍ s tým vedieť vysporiadať.
Dôslednosť je nutná - čo rodič povie, to musí splniť. Najhoršie pri výchove sú prázdne "vyhrážky". A druhé najhoršie sú "úplatky", lebo bez nich dieťa nespraví nič, čo rodič chce.
Teraz je moderné brať nezvládnuteľné dieťa ako poruchu, chorobu, hyperaktivitu. Pre doktorov je jednoduchšie napísať papier, ako povedať rodičovi, že nevie vychovávať dieťa. To nik nechce počuť. Ľahšie je zvaliť to na dieťa, či na nikoho, ako na rodiča.
Celkovo je ťažké do niečoho nútiť dieťa, ktoré 6 rokov nič nemuselo. Na to treba ísť postupne od malička. ukázať, že každý člen rodiny má svoje povinnosti, primerane veku. Nedávno som videl zoznam, ako by sa malo dieťa v ktorom veku zapájať do domácich prác. Len to chce dôslednosť rodičov a ich čas. Nie posadiť decko pred telku či dať do ruky tablet. A na večeru balík čipsov, lebo decko nič iné nezje... Samozrejme, zapiť kofolou, lebo decko nič iné nevypije...

Odkaz na zapájanie detí do domácich prác:
http://www.eduworld.sk/sk/ucime-deti...dnosti!zaid=95

edit: niekomu sa možno zdá, že píšem off topic, ale všetko so všetkým súvisí. nechuť do učenia je následok predošlej výchovy a vybudovaných návykov detí a rodičov. A samozrejme platí všetko, čo písali iní - pomaly, povzbudzovať, čas na hru, atď.

Súhlasím s alaya1... niektoré deti proste potrebujú dlhší rozbeh - veď z detského ničnerobenia už majú povinnosti, a to sa nepáči veľakrát i nám dospelým .
Pomaly, veľa chváliť, dieťa potrebuje však aj odpočinok, či priestor na hru... nemusí byť z neho hneď malý Einstein .
V dnešnej dobe je trend megašikovných detí, aby sa mali s čím rodičia chváliť, ale nato, že sú to predsa len deti, ktoré potrebujú aj hru, čas a priestor na šantenie akosi zabúdame....

Ak pôjde o poruchu učenia, určite si to všimne /alebo by mal/ najskôr učiteľ, ktorý s dieťaťom pracuje v škole, v kolektíve a po rokoch praxe to rozozná skôr, než my laici...držím päste...

toto by mali prvé mesiace s prváčikom riešiť rodičia, možno by na rodičov neskúšalo rôzne detské "fintičky" a rady od rodičov by možno prijalo ináč, ako od starých rodičov, ktorí majú k vnúčatám iný prístup ako rodičia
treba na to zo začiatku veľa trpezlivosti, dieťa musí prejsť z hravého obdobia
pomaly na obdobie povinností, niektoré to zvládajú rýchlejšie

Keď boli moje obe deti prváci, tak ma poslali k psychologičke, lebo boli asi podobné ako tvoja vnučka. Pri oboch bolo konštatované, že sú ešte hravé a ešte mohli rok ostať v škôlke.... A to pritom išli o rok neskôr Takže ja si myslím, že hlavne ju netreba znechutiť a teraz ešte nestresovať. Tak ako viacerí predo mnou písali, pokračovať hravou formou a trpezlivo .... A opýtať sa učiteľky, čo si o tom myslí.

Moje deti neskôr nemali so školou problém.....

Ešte sa spýtam, či nejde o dieťa narodené najmä v letných mesiacoch, júl, august, ale stáva sa to i májovým deťom. Ich niektorí spolužiaci majú totiž až ročný fyzický náskok. To si treba pri týchto deťoch uvedomiť. V tom prípade by mal dať rodič urobiť testy v poradenskom psych. centre na tzv. školskú zrelosť. Ak sa vyhodnotí dieťa ako nezrelé, žiadna hanba, odporúča sa odložiť školskú dochádzku o rok. Za rok dospeje.
Takéto deti bolo možné ešte vytiahnuť zo školy po pár mesiacoch, ale stálo to za veľké zváženie, pretože tam už išlo o zásah do psychiky, aby to nebralo ako vlastné zlyhanie. A neviem, či je to dnes legislatívne vôbec možné.
Poznám prípad psychológa, ktorý odložil svojmu dieťaťu dochádzku až o dva roky, ale to je určite jeden z mála prípadov, bolo to objektívne, malo pridruženú i inú fyz. dg. Už je to dospelý človek, školu zvládalo veľmi dobre. Neviem, či by takýto prípad dnes prešiel.
Ale rady typu vojenský režim, dnešné deti a pod., sú trochu od veci, pretože neprimeraná záťaž oberá dieťa o jeho zdravý psychický vývoj a výstavbu CNS. Prežíva stres, ktorý nemusí zvládať. Tak sa jednoducho bráni ako vie. Pritom nemusí ísť vôbec o žiadnu poruchu učenia.
Ak by to aj nebol váš prípad, môže pomôcť iným rodičom. Ide o to, že ani niektoré staré (pedag. praxou) elementaristky nevedeli kedysi, čo je školská zrelosť.
Kedysi nastupovali do škôl aj septembrové a októbrové deti, bola však iná doba a hlavne iné osnovy.

Nedá sa takto, to by bolo potrebné vidieť správanie.
========================================
Za seba ?

Niekedy je citlivý prístup vyslovene na škodu.
Možno nejaká motivácia, možno trochu prísnosti...zo všetkého trošička, podľa situácie.
Všeliek neexistuje.

Moja vnučka síce ešte do školy nechodí, ešte rok má veget, no už teraz vydumuje statočne.
Včera bola u nás po škôlke, rodičia v robote.
Tiež bola chvíľkami "múdra" , no zatiaľ u nás platí výstražný pohľad deduška a je v kľude...teda väčšinou .
Ale bolo už aj to, že fásla po riti ( ZASLÚŽENE), nakoľko dobre mienené slovo nepadlo na úrodnú pôdu....potvora jedna a o 10 minút sa už túlila...

DOPLŇUJÚCE OTÁZKY :
Pýtam sa, prečo sa angažuješ do učebného procesu vnučky ?
Rodičia nestíhajú, nemôžu z objektívnych príčin ?
Lebo zať povedal, že riešiš komára...tak prečo sa on nenechá "pichať" ?

A co nato rodicia?
1. Nema dieta nejaku poruchu ucenia?
2. Nejaku dysgrafiu, dyskalkuliu, dyslexiu, ktora jej ucenie stazuje a je potom z toho nervozna, ze jej to nejde?
3. Co na celu vec hovoria v skole, tam problemy nema?