od tohto večšieho znalca ťažko cituješ...
a vraví opak toho, čo ty....
a bolo to publikované 5.3., nie až teraz, tak nezavádzaj....
Ani po týždni od nálezu tiel zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej polícia nezverejnila čas ich úmrtia. Čím dlhší je čas medzi obhliadkou a úmrtím, tým ťažšie sa to zisťuje, tvrdí súdny lekár a znalec NORBERT MORAVANSKÝ. V takýchto citlivých prípadoch by mal byť podľa neho na mieste súdny lekár znalec a nie len bežný lekár, ktorý má v tom čase službu.
Prečo by mohla mať polícia problém určiť čas smrti Jána Kuciaka a jeho snúbenice?
„Čím dlhší čas uplynie medzi skutkom a časom, keď sa ľudské telo nájde, tým je väčšia nepresnosť a chybovosť pri určovaní času smrti. Pri takýchto citlivých prípadoch sa musí k určeniu času smrti pristupovať hneď od začiatku štandardne, ako sa má. Bez toho, aby na mieste skutku bol súdny lekár v pozícii súdneho znalca, to nie je možné.“
Obhliadku robil lekár, ktorý nie je znalcom. Je to problém?
„Ak sa preukáže, že na mieste bolo dovolené vykonať úkony prehliadky tiel zomretých niekomu inému, ako je súdny lekár s atestáciou, tak by som to považoval za problém.“
Prečo?
„Nemôže existovať záruka profesionálnej služby samotnému prípadu. Takýto prípad si vyžaduje špecifický prístup top profesionálov zo súdneho lekárstva a, samozrejme, aj ďalších expertov z iných forenzných disciplín, ako sú balistika či forenzná molekulárna genetika. Slovensko takýchto ľudí má.
Ak tam takýto profesionál nebol, musí súdny znalec pracovať s informáciami z druhej ruky, ktoré mu poskytol niekto, kto s takýmito prípadmi nerobí každý deň, a teda nemá náležité či dokonca žiadne skúsenosti.“
Čo sa deje po tom, ako sa telo nájde?
„V prvom rade sa nesmie s telami hýbať viac, ako je nevyhnutné. Stáva sa, že to robia svedkovia či iní ľudia, ale sú prípady, keď môže ísť o zásadnú chybu. Zväčša príde na miesto prvotne privolaný obhliadajúci lekár, ktorý však nemusí a zväčša ani nie špecialistom - súdnym lekárom.
Ak zistí, že smrť mohla nastať v dôsledku strelného poranenia alebo iného trestného činu spojeného s konaním inej osoby, tak by to mal zaznamenať a oznámiť polícii, aby privolali kvalifikovaného súdneho lekára v pozícii súdneho znalca. Už vtedy je totiž jasné, že sa bude musieť vykonať aj pitva nariadená podľa Trestného poriadku a znalec stráca cenné hodiny, kým sa k telu dostane.“
Ako prebieha obhliadka tiel?
„Lekár si obzrie celé okolie a všetky predmety, ktoré môžu s prípadom súvisieť. Takisto potrebuje vedieť fyzikálne parametre, ako sú teplota vzduchu či vlhkosť.
Ak si to prípad vyžaduje, treba zmerať vnútornú teplotu tiel. Na to máme špeciálne teplomery. Je to v podstate dlhá ihla, ktorá sa zavedie do pečene. Dôležité je aj pozrieť kvapky či iné stopy krvi v okolí a všímať si aj zdroje tepla. Ak telo leží pri radiátore či na zemi s podlahovým kúrením, to všetko ovplyvňuje výpočty času smrti.
Každý súdny lekár je vyškolený na vyšetrenie posmrtných zmien, ako sú chladnutie a vysychanie tela, posmrtné škvrny a posmrtné stuhnutie tela či iné neskoršie posmrtné zmeny.“
Môže sa znalec dodatočne vrátiť na miesto činu?
„Sú prípady, keď znalec až v pitevni zistí, že ide o závažný prípad a dodatočne sa vráti na miesto činu. Je to proces, ktorý nemôže mať žiadne limity.“
Čo policajtom povie pitva?
„Prvý významný údaj o čase smrti pochádza zo správy z pitvy, hoci ešte nejde o znalecký posudok. V správe z pitvy sa zohľadňujú údaje získané na mieste činu a zistenia z práve vykonanej pitvy. Znalecký posudok vzniká v nasledujúcich týždňoch alebo mesiacoch.
Znalec pracuje s informáciami z obhliadky miesta a pitvy aj so zisteniami policajtov. Takže čas smrti sa väčšinou začína širším intervalom, napríklad osem hodín, a potom sa postupne zužuje napríklad na štyri hodiny. Sú prípady, keď vieme interval určiť ešte užšie.“
Je štandardné, ak by polícia ani po týždni vyšetrovania nevedela spresniť čas smrti lepšie ako na dva dni?
„Na to je ťažké odpovedať bez poznania ďalších súvislostí. Ale ak by sa to stalo napríklad v Bratislave a boli by tam privolaní odborníci, ktorých kvality poznám, tak by sa pitva s najväčšou pravdepodobnosťou vykonala ešte do niekoľkých hodín.
Pri takýchto prípadoch sa telá musia pitvať hneď, ako je to len možné, pokojne aj o jednej ráno. Vždy sme pripravení za zlomok času komplexne poskytnúť súdnolekárske služby. Verím, že moji kolegovia súdni lekári, ktorí pitvu vykonali, postupovali najlepšie ako v danej situácii mohli, a dúfam a stále verím, že boli aj na mieste činu.“
Dokedy by vedeli určiť čas smrti?
„Ak by sme videli, že ide o strelné poranenie, prípad sa nadhodnotí a začne riešiť ako potenciálna vražda. Takže ak by sme napríklad o ôsmej ráno urobili pitvu, napríklad o druhej popoludní by sme skončili a niekedy okolo tretej alebo štvrtej poobede by sme mali správy z pitvy.
Určili by sme nejaký časový interval, ktorý by sa potom spresňoval. Niekedy je to zložitejšie, zažil som aj dvanásťhodinovú obhliadku miesta činu a pitvu vykonávanú aj dva pracovné dni.“
Naposledy upravil bjuty smis : 12.03.18 at 21:37