Požiadavka vrátenia daru od obdarovaného zo strany darcu
§ 630 OZ Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Toto ustanovenie rieši opačnú situáciu, a síce ak darca požaduje dar späť od obdarovaného. Právnym dôvodom, na základe ktorého sa môže darca domáhať vrátenia daru je správanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, ktoré porušuje dobré mravy. Čo si pod porušením dobrých mravov môžeme predstaviť? Napríklad hrubé či hanlivé urážky, psychický nátlak, fyzické násilie, neposkytnutie potrebnej pomoci a iné. V zmysle tohto ustanovenia, takéto nevhodné správanie sa neviaže len na darcu, ale aj na členov jeho rodiny. Tu sa však vynára otázka čo presne myslel zákonodarca pod legislatívnym pojmom „člen rodiny“? Pravdepodobne tým mienil blízke osoby, podľa § 116 OZ, v zmysle ktorého Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Každopádne, v prípade ak nastanú skutkové okolnosti podľa § 630 OZ je darca oprávnený požadovať vrátenie daru od obdarovaného, čo je rovnako ako pri vrátení daru podľa § 629 OZ, forma jednostranného právneho úkonu. Právny vzťah z darovania v takomto prípade zaniká momentom doručenia tejto požiadavky / výzvy obdarovanému. Zaujímavosťou je, že túto výzvu na vrátenie daru je možné urobiť v akejkoľvek forme, inak povedané nie je potrebná písomná forma, dokonca ani ak sa jedná o nehnuteľnosť. Podľa ustálenej judikatúry Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. (R 31/1999). Rovnako tak, je ustálený aj názor súdov, že za právne relevantné považuje iba také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. (R 61/1997)
Obdarovaný je v takomto prípade povinný vrátiť všetko, čo bolo predmetom darovacej zmluvy. Ak obdarovaný už dar nemá, je povinný vyplatiť darcovi peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia, podľa § 451 a nasl. OZ. V prípade ak sa jednalo o vec, ktorá produkuje aj nejaké plody, či úžitky, je obdarovaný povinný vydať darcovi aj tie. Jedná sa však len o tie úžitky, ktoré vznikli v čase, keď obdarovaný porušoval dobré mravy nevhodným správaním voči darcovi a členom jeho rodiny. Rozhodovacia prax súdov uvádza, že pokiaľ ide o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, darca sa môže domáhať jej vypratania, ak sú splnené podmienky pre vrátenie daru. (R 38/1992)
Dôležitým poznatkom je tiež to, že právo požadovať vrátenie daru, je viazané výlučne na darcu, a teda nie je možné domáhať sa vrátenia daru po smrti darcu jeho dedičmi. Iná je však situácia, ak by pred smrťou požiadal darca obdarovaného o vrátenie daru.
viac
http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/...enie-daru.html