hm, ak to teda zhrniem, tak to darovanie ti vyhovovalo, kým sa to hodilo tebe. potom si začala ľutovať svoje rozhodnutie, lebo sa ti to už nehodí. žiaľ, ako ti aj píšu kolegovia nižšie, zmena tvojho rozhodnutia nie je dôvod na vrátenie daru. Na to musia byť splnené špecifické podmienky, ktoré ale tvoj brat nespĺňa. Dokonca aj ty ťažíš z investícii, ktoré na dome spravil. Predpokladáme, že nebývaš v nezateplenej časti pod starou strechou...

Možno sa môžete v pokoji dohodnúť na preplatení tých bločkov. ale zas môže oponovať, že ty tam máš doživotné právo bývania a nemôžeš si nárokovať nejaké zlepšovanie podmienok bývania. Mohla si tam bývať aj bez prerábky, jeho iniciatíva to určite nebola, aby si si to prerobila. Môžeš byť rada, že ti to "dovolil".

ešte by bolo zaujímavé, ako sa podieľate na nákladoch na prevádzku domu.

Nuž, každý si žneme následky toho, čo sme v minulosti zasiali. Možno keby to za teba nezatiahol, nemala by si kde bývať (on detto), a nikdy by si sa nedostala z tých s*ačiek, kde si bola. A ty sa s ním chceš ešte súdiť. pamätáš, ako si dopadla po tvojom poslednom súde? Kto ťa musel ratovať?

A mimochodom, prečo sa téma volá "klamstvo..."? za to, že ty si klamala, keď ste boli u notárky? či kto o čom klame/klamal?

Požiadavka vrátenia daru od obdarovaného zo strany darcu

§ 630 OZ Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Toto ustanovenie rieši opačnú situáciu, a síce ak darca požaduje dar späť od obdarovaného. Právnym dôvodom, na základe ktorého sa môže darca domáhať vrátenia daru je správanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, ktoré porušuje dobré mravy. Čo si pod porušením dobrých mravov môžeme predstaviť? Napríklad hrubé či hanlivé urážky, psychický nátlak, fyzické násilie, neposkytnutie potrebnej pomoci a iné. V zmysle tohto ustanovenia, takéto nevhodné správanie sa neviaže len na darcu, ale aj na členov jeho rodiny. Tu sa však vynára otázka čo presne myslel zákonodarca pod legislatívnym pojmom „člen rodiny“? Pravdepodobne tým mienil blízke osoby, podľa § 116 OZ, v zmysle ktorého Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Každopádne, v prípade ak nastanú skutkové okolnosti podľa § 630 OZ je darca oprávnený požadovať vrátenie daru od obdarovaného, čo je rovnako ako pri vrátení daru podľa § 629 OZ, forma jednostranného právneho úkonu. Právny vzťah z darovania v takomto prípade zaniká momentom doručenia tejto požiadavky / výzvy obdarovanému. Zaujímavosťou je, že túto výzvu na vrátenie daru je možné urobiť v akejkoľvek forme, inak povedané nie je potrebná písomná forma, dokonca ani ak sa jedná o nehnuteľnosť. Podľa ustálenej judikatúry Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. (R 31/1999). Rovnako tak, je ustálený aj názor súdov, že za právne relevantné považuje iba také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. (R 61/1997)

Obdarovaný je v takomto prípade povinný vrátiť všetko, čo bolo predmetom darovacej zmluvy. Ak obdarovaný už dar nemá, je povinný vyplatiť darcovi peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia, podľa § 451 a nasl. OZ. V prípade ak sa jednalo o vec, ktorá produkuje aj nejaké plody, či úžitky, je obdarovaný povinný vydať darcovi aj tie. Jedná sa však len o tie úžitky, ktoré vznikli v čase, keď obdarovaný porušoval dobré mravy nevhodným správaním voči darcovi a členom jeho rodiny. Rozhodovacia prax súdov uvádza, že pokiaľ ide o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, darca sa môže domáhať jej vypratania, ak sú splnené podmienky pre vrátenie daru. (R 38/1992)

Dôležitým poznatkom je tiež to, že právo požadovať vrátenie daru, je viazané výlučne na darcu, a teda nie je možné domáhať sa vrátenia daru po smrti darcu jeho dedičmi. Iná je však situácia, ak by pred smrťou požiadal darca obdarovaného o vrátenie daru.
viac http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/...enie-daru.html

arizona to popísala.
A ako čítam - brat za teba zatiahol dlh - mohlo by sa to klasifikovať ako výpomoc.
On si však žiadal darovanie tvojej polovice jemu - za vyplatenie dlhu - to by sa dalo klasifikovať ako darovanie v núdzi. Jedine toto by sa mohlo uplatniť - ale to by museli byť fest dobré dôkazy.
Ovšem, v darovacej zmluve máte uvedené doživotné právo bývania pre teba a syna.
A teraz - porušil on niečo z toho, čo je v zmluve napísané? Správal sa nejako tak, aby sa naplnili state zákona, kedy darca má právo žiadať dar späť? Ja tam nič z toho nevidím. Jediné, čo môžeš od brata požadovať, sú finančné náklady, ktoré si vynaložila do JEHO majetku (lebo si zhodnotila svojimi peniazmi jeho dom).
Z toho vyplýva - brat nie je povinný dar vrátiť - nedopustil sa ničoho, čo by ťa oprávňovalo žiadať dar späť. A aj keby si náhodou uspela - musela by si ešte platiť časť nákladov, ktoré vynaložil brat na obnovu domu (zateplenie, strecha).
Teda ja to v tomto smere nevidím nijako reálne - jedine - dohodnúť sa s bratom, aby doživotné užívanie sa rozšírilo na rodinu tvojho syna (pretože toto platí len pre teba a syna, pre ostatných to neplatí - dokonca ako majiteľ domu im nemusí dať ani súhlas k trvalému pobytu).

pozri odpoveď na otázku 25:
http://www.skgeodesy.sk/files/sloven.../kb_1_2015.pdf