to je jasné, ale prečo ten mozog robí tak ako robí? Minule sa mi jeden sťažoval že trpel bolesťami hlavy, čo mu spôsobovalo nepozornosť teda viac chýb pri činnostiach, z manželkou sa rozhodli eliminovať podľa možností potraviny s Ečkami vraj sa to po pár mesiacoch zlepšilo, niečo sa pri poruchách (porucha je stav ktorý nezodpovedá zaužívanému štandardu) môže zdediť, niečo získať konzumáciou

Lebo ani lekári, vedci doteraz nedokázali presne zdokumentovať, ako tie vzruchy, elektrické impulzy komunikujú s nervovými bunkami, ako tie bunky fungujú.....

Potesilo by ma keby niekedy MILI PORADACI CI PORADACKY RADSEJ SI KUSLI DO JAZYKA, bolo by to osoznejsie. Niekedy nad tupostou ludi mi rozum ostava stat.

Napr. v tomto trapnom prispevku obhajujes socialuzmus....

Ale povedať v krátkosti ak sa dá o príčinách autizmu by bolo lepšie miesto rád aby sme si kúsali do jazyka, čo je na tom tupé ak sa pýtam na to?

vies co? *dala som to tu, ako pripomenie si udalosti. Dalo sa bud spomenut si, sucitit s tymi, co s tym maju nieco spolocne, pripadne ignorovat. Niekedy menej je aj viac......nechapem, ze z nudy ci z coho, aj z tohto tu sa urobi kovbojka!. viac nereagujem.

P.S. mas internet, mas tam aj google- studuj,. citaj, vzdelavaj sa... toto nebolo na disputu...

Dúfam, že si tento príspevok každý vysvetlí úplne normálne, a nie ako reakciu na predchádzajúce príspevky.
Včera bol Svetový deň vtáctva. Nikdy predtým som tak v živote neprežívala prítomnosť vtákov v prírode, ako keď sme sa ujali korely. Nie je to treba rozvíjať ďalej.
https://www.enviroportal.sk/clanok/svetovy-den-vtactva

Medicína nie je zďaleka na konci cesty.
A okrem stravy na človeka vplýva viac faktorov, ako sú si ľudia v súčasnosti vedomí.

Musím to opäť iba zopakovať. Doslova som napísala: "Kde obhajujem socializmus, každý normálny človek musí uznať, že mal aj svoje pozitíva."
Môžem dopísať, že aj kapitalizmus má svoje pozitíva.
Takto je to pre teba už prijateľné?

Od perinky poznám jedno dieťa, dnes má nad dvadsať. V živote nebude schopné sa o seba samé postarať. Rodičia - ide stále iba o autizmus.

Kde je ten, čo sa zabával ináč?

Presne to som mala na mysli. Že ak sú výnimoční prínosom pre ľudstvo,tak kerý ch.j, to nazval poruchou.

VŠETKY faktory, ktoré jedinec zaregistruje ho ovplyvňujú a mozog si ich stále vyhodnocuje a rieši ďalšie prežitie.

Tak noviny napisu katastroficky titulok "OBROVSKY SOK" a teba to potesilo...?
Viackrat pisu ze "prve dieta". Som zvedavy kedy bude mat tu tuzenu velku rodinu a deti viac nez manzelov.

Nedá mi, ale ešte sa raz sa vrátim k môjmu príspevku, na ktorý ste reagovali úplne v inom smere, ako som očakávala.

Tento príspevok a text o starej žene spočíva v jej prístupe k životu, optimizme, je to vzácne. Áno, má to šťastie, alebo dar, ako k životu pristupovala celý život a možno aj preto si udržala tak dlho svoje zdravie. Plus osud?
Ste ešte mladí, zrejme sa do toho neviete vžiť. Vekom prichádzajú úplne iné priority, človek sa pred odchodom z domu nemusí pozrieť do zrkadla desaťkrát, stačí raz, vie, že je upravený a je možno aj rád, že z domu vôbec vyjde. A je mu jedno, akej farby si v ten deň na hlavu narazí klobúk, povedané obrazne.

V tých financiách sa mýlite. Známej mama, vyučená v remesle, každé ráno po zobudení vyšla von pred dvere svojho domu a urobila "pozdrav slnku". Uvítala a ďakovala za každý nový deň. Tešila sa neho a svojej prítomnosti. Každodenný rituál a predovšetkým prejavená vďačnosť a pokora. Zomrela po deväťdesiatke. Nereptala, bola spokojná s tým čo mala a dosiahla.

Na dôvažok som pridala prístup lekára k pacientom v staršom veku. Dnes viem, že sa to robí a pristupuje sa takto aj k mladším pacientom bežne. Rozhodujú o človeku, myslím, že to nie je ich právo a ani právo poisťovní.
To, čo zo seba vypustil, bolo veľmi nevhodné. Nemá čo posudzovať žiadny lekár pacienta podľa veku, ale jeho stavu. Žiaľ, tento prístup som si overila asi o mesiac neskôr, kedy mama musela ísť hneď na operáciu, pri jej operácii bolo 20 medikov, bola som bezmocná tomu predísť, vidiac ich tam sa šuchtať dnu ...

Operovali ju ako poslednú. Po operácii sa na ARO ešte zobudila, sťažovala sa na srdce (to som sa dozvedela až na druhý deň), ale napokon odišla. Celú dobu som tam sedela, pýtala sa lekárov ako na tom je, nikto sa k jej stavu nechcel vyjadriť, vždy som mala predstavu, že pri jej skone ju budem držať za ruky, nebude sama. Po príchode domov asi za 30 min. od odchodu mi tel. oznámili, že je koniec ...

Ako som zaspala, v sne mi oznámila "Nemusela som zomrieť". Ráno som išla za primárkou ARO, a zistila som, že naozaj nemusela ešte odísť. Po mojej otázke zostala zhrozená ako primárka, tak i jej zástupkyňa. Pochopili. V tej fáze už nemalo zmysel s tým niečo robiť, nič by sa nezmenilo. Ale vidieť ten strach v očiach oboch stál zato. Na ARO došlo k fatálnej chybe, to nemohla zvládnuť a ani primárke to nemohlo napadnúť. Všetky sme dostali lekciu zo života, vrátane mňa. Mohla som tú situáciu predpokladať, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že k tomu môže dôjsť. A prišlo.

Vaše všetky prvotné reakcie, akoby som ani nečítala.

To, čo píšeš je ako nejaká verzia "amerického sna pre seniorov".
Realita je ovšem častokrát iná. Škoda, že niektorí "zrobení ľudia" po 50 ročnej šichte, už v určitom veku častokrát sú radi, ak zájdu bez pomoci na svoj vlastný záchod. V tom horšom prípade už iba čakajú na výmenu plienky, sediac na invalidnom vozíku, prípadne nehybne ležiac na elektrickej polohovateľnej posteli.
Čakajú, kto sa o nich postará, nakoľko niekedy majú deti vo svete, takže čakajú v domovoch pre seniorov, kde na nich opatrovateľky častokrát a vo väčšine prípadov priam kašlú.
Pre bežného 70+nika je obrovská výhra, ak býva ešte vo svojom a je si to schopný všetko sám platiť, to je už vrchol luxusu, teda platiť dom, platiť stravu, platiť lieky, teda byť úplne sebestačný.
Čo myslíš, ktorých ľudí medzi 70-90 r. života je viac v SR? Tých z tvojho príbehu, alebo tých z môjho??

Očuj starká...vysvetlíš také niečo o financiách malému decku (cca 6-7 rokov), že zo slnka sa nenasýti, maximálne dostane dávku D-vitamínu ?
Zažila si, vieš sa vžiť do jeho malej dušičky, keď si pýta pár centov na keksík, aby malo čo prechrúmať v škole ???
Keď uvidíš tie očká po prispení, potom si uvedomíš vďaku a pokoru.


Mám dojem, že v Blave nemáš nejak šancu vidieť, zažiť...
-----------------------
Ten prvotný link o Hedde akoby som ani nečítal.

Zaujímavé, že WV, napriek tomu, že prešustruje kopec peňazí, stále mu to nič nerobí. Stále platí rovnaké dane, rovnaké platy, rovnakú dividendu a tak ďalej.
Na cintorínoch v USA má kopec áut (majetku) ktoré tam určite už nepredá.
Že by sa mu neoplatilo ich previesť na východ Európy a predať ich čo len po 10 000€/kus.
350 000 x 10 000 = 3 500 000 000 €
https://www.google.com/maps/@34.5896.../data=!3m1!1e3
Po prevalení obrovskej emisnej kauzy si spoločnosť sypala popol na hlavu a odkúpila späť stovky tisíc automobilov. Tie sú teraz roztrúsené na množstve miest po celej Amerike.
https://www.interez.sk/cintorin-volk...tm_medium=push

Asi si chcel napísať VW, lebo to kole oči...

Minulý rok ste určite zachytili v správach, že Liga proti rakovine (ktorej šéfkou je pani dr. Siracká)
vyzbierala v našich uliciach dokopy 1 mil. Eur. Super, to už je pekná čiastka ktorú môžeme vložiť do výskumu
tejto choroby. Obnoviť prístrojové zariadenie na onkologických oddeleniach na Slovensku.*
Potom prišiel dodatok. Liga proti rakovine sa rozhodla, že do výskumu sa investuje len 230 tisíc eur, 270 tisíc
do táborov pre onkologicky choré deti a 500 tisíc sa použije na informovanosť
Všimnite si za čo nás majú títo predstavitelia tejto organizácie. Rovno poviem že za debilov, lebo ináč by s
takou drzosťou a kľudom nevydali takúto správu. Kto nerozumie čo je to spomínaná investícia do
informovanosti tak len trochu im priblížim, že to je odovzdanie peňazí svojim spriateleným reklamným a PR
agentúram a samozrejme financovanie manažmentu / činovníkov na svoj chod. Prenájmy, autá, honoráre a bohvie kde si ešte ulejú peniaze ako oni hovoria v „súlade“ so zákonom. Zneužívajú už toľké roky nás všetkých na svoje obohatenie, kým chorí umierajú v strašných podmienkach. Aj ja som na začiatku prispel ale až choroba a smrť mojej mamy pred 6 rokmi mi otvorila oči okolo tohto špinavého obchodu zvaného rakovina.
Keby investovali 730 tisíc do výskumu a prístrojov a ostatné na tábory pre choré deti bolo by to prijateľné. Deti, boli ste zneužité a chodili ste po uliciach v dobrej viere že zbierate peniaze na užitočnú vec, takisto sme boli zneužití my všetci, ktorí vložili do pokladničiek čo i jeden cent. Využili na to náš strach z tejto choroby a zneužili náš súcit s chorými, ktorí si nevedia pomôcť.
O čom nás chcú informovať? O tom čo už všetci vieme? Že rakovina je smrteľná civilizačná choroba? Osvetu a vzdelanie si platíme vo svojich zderských daniach a vidíme sami, že vzdelávací systém nám upadá. Nemáme vôbec vypracovaný systém prevencie a vzdelanie detí a študentov je na veľmi nízkej úrovni v tomto smere. Spýtajte sa mladého človeka, či vie ako postupovať v prevencii aby si chránil svoje zdravie. Možno 2-ja z desiatich Vám dajú aj nejakú zmysluplnú odpoveď. Je najvyšší čas aby sme sa zamysleli a aj urobili konkrétne kroky k tomu aby sa situácia začala meniť. Cesta z toho von je a je len na nás, ako k tomuto problému pristúpime.
Ako sa budeme správať k vlastnému telu, ako sa budeme stravovať, či sa budeme aj hýbať, to je všetko na nás a
na našom rozhodnutí. Svoje zdravie má každý v rukách. Naše deti sa to môžu naučiť v škole a doma v rodine, aby neboli tak ľahko manipulované marketingom farmaceutických spoločností a inými skupinami ktoré sa chcú obohacovať. K tomu pomôže len kvalitné vzdelanie a prevencia. To všetko je len vrchol ľadovca s ktorým sa musíme popasovať, keď chceme prežiť. Pamätajte si. Všetko sa začína v našej hlave, každá jedna choroba a aj každý jeden úspech.

> Mgr. Alena Zaťková
> asistentka riaditeľky Ústavu sociálnych vied
> Pedagogická fakulta
> Hrabovská cesta 1
> 034 01 Ružomberok