Je to hrozné, ako pomaly všetko okolo nás. Pred 40 r. som čítala článok o umelých hmotách, čo s nimi raz bude v spoločnosti, publikované v časopise Príroda a spoločnosť, rok cca1973.
Bolo to ale napísané v štýle sci-fi tak dobre, že si obsah pamätám podnes. Aleže príde k takejto krutej realite, to zrejme nepredpokladali. Nechápem tiež, že zvieratá nerozoznávajú medzi ich prirodzenou potravou, pieskom a umelými vecami.
V mori detto, na súši detto. Minule som videla video z Ázie, ako putovali odchytení čistokrvní aj nečistokrvní psy na porážku na bitúnok, nemali šancu sa brániť, a sa mi zdalo, že tí čistokrvní čakajúci na popravu vidiac celý predchádzajúci priebeh stáli odovzdane ako poslušné ovečky na svoju potupnú smrť, akoby zvyknutí na svojich pánov nemohli uveriť, že by im človek vôbec mohol niečo také absurdné privodiť.
.
Pritom stačí iba pribrzdiť celý svet zákazom, uviesť do praxe zákony a vrátiť planétu do pôvodného stavu.
To isté sa deje s ľudstvom, iba si to zatiaľ nepripúšťa, necháva sa prehlušovať konzumom, chorobnosť vysoká, reálne veci sa považujú za konšpirácie. Pokiaľ nebudú veci viditeľné voľným okom, ľudia neuveria.
.
Spomínam na slamky z detstva, používali sa iba v drahších hoteloch a kaviarňach, išlo o skutočné prírodné slamky zabalené v uzavretom tenkom hodvábnom papieri. Bez kolienok, iba rovné stvoly. To je taký problém sa k nim vrátiť, obaly zo skla vracať, nákupy do plátených tašiek, košíkov? ... Iba jednu rodinu poznám, čo nepoužíva plastové vrecká na nákupy od 89. Psychotronik. A možno aj predtým.