GDPR – čo naozaj prinesie? X. PRIAMY MARKETING

1. Oprávnenie spracúvať osobné údaje na účel marketingu

Aj keď normatívna časť Nariadenia GDPR nerieši právny základ spracúvania osobných údajov na účel marketingu, recitál 47 (preambuly) Nariadenia GDPR uvádza: „Spracúvanie osobných údajov na účely priameho marketingu možno považovať za oprávnený záujem.“
Oprávnený záujem je podľa čl. 6 ods. 1 písm. f/ Nariadenia GDPR legitímnym právnym základom a na spracúvanie osobných údajov na účel oprávneného záujmu prevádzkovateľa nie je potrebný súhlas dotknutej osoby.

Nariadenie GDPR teda upravuje spracúvanie osobných údajov na účel marketingu voľnejšie než zákon č. 122/2013, ktorý síce tiež umožňoval spracúvanie osobných údajov na účel marketingu bez súhlasu dotknutej osoby, ale tento právny základ bol viazaný na splnenie ďalších podmienok (citujem ust. § 10 ods. 3 písm. d/) „ak je predmetom činnosti prevádzkovateľa priamy marketing, uvedené osobné údaje môže poskytovať, bez možnosti ich sprístupňovania a zverejňovania, len vtedy, ak sú poskytované inému prevádzkovateľovi, ktorý má rovnaký predmet činnosti, výhradne na účely priameho marketingu...“ (Naviac nebolo zrejmé, či prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať na marketingové účely osobné údaje získané na iný účel).

Nad rámec právnej úpravy ochrany osobných údajov si ale treba pripomenúť, že podľa zákona o elektronických komunikáciách (zákon č. 351/2011, konkrétne § 62 Nevyžiadaná komunikácia) sa vyžaduje predchádzajúci súhlas s doručovaním ponúk v elektronickej forme (citujem): „Na účely priameho marketingu je dovolené volanie alebo používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty vrátane služby krátkych správ účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim súhlasom, pričom tento súhlas musí byť preukázateľný“; tento súhlas sa ale nevyžaduje, ak „ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorého kontaktné informácie na doručenie elektronickej pošty tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb“.


2. „Blokácia“, nesúhlas so spracúvaním

Spracúvanie osobných údajov na účel marketingu sa môže skončiť „predčasne“ na základe rozhodnutia dotknutej osoby, keď dotknutá osoba vyjadrí nesúhlas so spracúvaním jej údajov na účel priameho marketingu.
Podľa zákona 122/2013 sa uplatňovala povinnosť „blokácie“ predmetných údajov. Táto blokácia mala zabrániť spracúvaniu dotknutých údajov na účel priameho marketingu a súčasne zabrániť opakovaného zaradeniu dotknutej osoby do distribučných zoznamov.
Nariadenie GDPR ale ale hovorí súčasne
- o výmaze predmetných údajov a
- o povinnosti zabrániť opakovaného zaradeniu dotknutej osoby do distribučných zoznamov.
Je zrejmé, že splnenie povinnosti vymazať osobné údaje sa vylučuje s povinnosťou zabrániť opätovnému zaradeniu („Ak dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu na účely priameho marketingu, osobné údaje sa už na také účely nesmú spracúvať.“). Riešením, ktoré je v súlade s GDPR, je vytvorenie black-listu – zoznamu osôb vyradených z distribúcie marketingových materiálov a následné vymazanie ich údajov z distribučných zoznamov. Tým sa vytvorí nový proces (informačný systém), môže sa nazvať napríklad „Osoby vylúčené z priameho marketingu“, ktorého účelom bude zabránenie spracúvaniu osobných údajov na účel marketingu a právnym základom bude splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa (lebo má zákonnú povinnosť zabrániť opakovanému zaradeniu osoby do distribučného zoznamu).

Je užitočné si v tejto súvislosti povedať, že aj v zákone o elektronických komunikáciách sa upravuje popisované právo dotknutej osoby - ods. 3 citovaného § 62: „Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť ... používanie kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe...“.