Ako prvé prichádzajú na rad deti, manželka alebo manžel zosnulého, ktorí dedia rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, získavajú dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, dedia ich potomkovia. V prípade, ak manželstvo trvalo až do smrti jedného z manželov, najskôr sa vysporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a až zvyšná polovica sa dedí medzi manželku a deti.

Ak zosnulý nemal potomkov, v druhej skupine dedí manžel/manželka, rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili so zosnulým po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. V tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a opäť osoby, ktoré s ním žili po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.

Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
...
http://www.notar.sk/Úvod/Dedičstvá/Dedeniezozákona.aspx

Ak v dobe smrti žila strýkova manželka, dedila v druhej skupine po ňom všetko. Sestra poručiteľa by s manželkou dedila len za podmienky, že by s nimi žila aspoň rok v spoločnej domácnosti - teda spolu by uhrádzali všetky náklady.

Ak manželka všetko zdedila, po jej smrti už mohla dediť zo zákona len jej rodina. Keby však s niekym cudzím žila v spoločnej domácnosti, ten by nemohol dediť sám v druhej skupine (v tretej už áno). Treba uviesť, či mala manželka strýka v čase úmrtia súrodencov alebo ich deti, prípadne niekoho, čo žil s ňou aspoň rok v spoločnej domácnosti.

Ak by nik zo zákona nededil, pripadlo by dedičstvo štátu.