účtovanie spätného leasingu

Vyradenie majetku 082/022
Zúčtovanie zost.ceny 541/082
Ináč dobre

Ak sa majetok kupoval so zámerom spätného lízingu, nie je potrebné ho zaradiť
042/321 - faktúra od dodávateľa
311/641 - faktúra lízingovej spoločnosti
541/042 - zaúčtovanie zostatkovej ceny a zároveň vyradenie.

Ak by sa ale pri predaji lízingovej spoločnosti dosiahol zisk, musel by sa výnos časovo rozlíšiť (§30a ods. 14 postupov).

príklad:
Majetok v OC 100 má oprávky vo výške 60, t.j. ZC je 40. Na základe znaleckého posudku sa predá na spätný lízing za 70. Predaj by sa účtoval:
40,- 541/082 ZC
100,- 082/022 vyradenie
40,- 311/641 predajná cena do výšky zostatkovej
30,- 311/384 predajná cena vo výške zisku z predaja

Zostatok na účte 384 by sa počas doby lízingu účtoval do výnosov 384/648.

Ďakujem

Mňa by zaujímalo či pri spätnom lízingu musím odhlásiť auto - daňový úrad a poisťovňa a znovu pri uzavtretí s lízing.spoločnosťou toto isté auto prihlásiť a či je potrebný aj znalecký posudok, v prípade že áno tak kto ho hradí - lízingovka alebo terajší majiteľ ? Ďakujem..

Daňový úrad aj poistné si platí nájomca - takže tam sa nič neodhlasuje. Znalecký posudok nie je potrebný, ide o dohodu medzi leasingovkou a Vašou firmou. Ak by sa robil znalecký posudok, ten hradí predávajúci - takže v tomto prípade by to bol terajší majiteľ - ten ho predá leasingovke, a leasing.spol. ho opäť predá jemu na leasing.

- ďakujem za odpoveď a ešte sa chcem spýtať v čom spočívajú výhody resp.nevýhody spätného lízingu a či sa vôbec oplatí takýto lízing..

Výhodou spatného leasingu je, keď nemá majiteľ dostatok voľných peňazí, môže ich získať od lizingovky tým, že uzavrie zmluvu s LS - spatný lising
Príklad:
Kúpite si auto za 1 mil Sk napr. 12/2006. Odpis je 250 tis.Sk ZC auta 750 tis. Sk.
Majiteľ auta sa dostal v roku 2007 do platobnej neschopnosti, alebo potrebuje nejaké voľné finančné prostriedky pre podnikateľské potreby, a tak ponúkne lizingovke toto auto, lizingovka ho môže prevziať a uzatvorí s týmto človekom lesing, s dodržaním podmienok, kt. poznáme so zákona o DP
Lizingovka vyplatí povodnemu majiteľovi auta napr. 800 tis. Sk a on môže s nimi voľne disponovať...(pričom je potrebné vysporiadať rozdiely medzi ZC auta a odpredaja, v tomto prípade sumu 50 tis. Sk, v PU ČR, JU nie je ČR.... to už je iná téma...)

V mojom prípade firma v 04/2007 uhradila poslednú splátku lízing.spoločnosti, takže auto je už majetkom firmy-jeho zostatková hodnota je 100 Sk a lízing.spoločnosť mu navrhla že auto odkúpi na spätný lízing. To znamená že napr:
1. lízingovke predám auto za 350 tis ( zaujíma ma podľa čoho sa určuje cena - dohodou ? )..
2... a následne mi lízingová spoločnosť predá naspäť toto auto ( podľa akých kritérií si lízing.spoločnosť určuje cenu za ktorú mi auto predá?-môže určiť sumu napr.400 tis? -teda to isté auto kúpim za drahšie ako som ho predal)

Firma síce získa za odpredaj auta peniaze v hotovosti ale zároveň sa o túto suma zvýši aj základ dane v danom roku a auto ktoré naspäť získa, potom zase spláca 36 mesiacov a podľa splátkového kalendára si uplatňuje počas týchto mesiacov odpis, náklady postupne.Tak mi to vychádza že napriek tomu že dostanem síce peniaze na ruku ale na druhej strane to veľmi výhodný obchod nie je. Priznávam že so spätným lízing.som sa nestretla, ale majiteľa firmy zaujíma či sa mu vyplatí uzatvoriť takúto formu lízingu-ak už má uhradené všetky splátky, tak budem vďačná za vaše názory.

Malo by to prebiehať tak, že cena, za ktorú leasing.spol.kúpi to auto, tak ho aj predá. Získava na finančnom úroku, teda nájomnom na ďalšie 3 roky - je to špecifické, keďže ide o spätný leasing, leasing.spol.by medzi nákupom a predajom nemala dosiahnuť zisk, ale z prenájmu. Ide o to, že firma týmto spätným leasingom získa k dispozícii finančné prostriedky. Ak cena bude tých 350tis., leas.spol.vyplatí firme túto sumu. Firma spätným leasingom zaplatí prvú zvýšenú splátku, napr. 40% z ceny, napr. 150 tis., tak firme ostáva k dispozícii 200tis., ktoré postupne spláca leasingovke + prenájom, ale momentálne ich môže zhodnocovať. Cena je určená dohodou oboch strán.

ďakujem, pomohli ste mi - prajem pekný večer.