Z Tvojich informácií nevyplýva, či nie si v skúšobnej dobe alebo či nie sú splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru či už z Tvojej strany alebo zo strany zamestnávateľa.
Ak podmienky na okamžité ukončenie pracovného pomeru formou jednostranného prejavu vôle nie sú splnené, skončenie pracovného pomeru "zo dňa na deň" je možné asi iba na základe dohody o skončení pracovného pomeru.

Nárok na odstupné vzniká iba za veľmi prísne určených podmienok. Z Tvojich informácií nie je zrejmé, či by mohli byť také podmienky splnené. A ak nárok na odstupné nevznikne, nie je ani veľa možností na vzdanie sa nároku.

Som zamestnaná u tohto zamestnávateľa tretí rok, som účtovníčka.

Ja viem, že z princípu a zo slušnosti nemôžem odísť "zo dňa na deň".
Ale čo mám robiť, keď je to skutočne veľmi zlé.

Neexistuje nejaká výnimka, dôvod za neprístojné správanie?

Keby som sa správala ja, tak ako on - v momente letím. Ja nemôžem nič? Len trpieť ešte 2 mesiace?

Som zúfalá

Prosím, prosím - vie niekto poradiť?

Prečítala si už na Porade témy venované tejto problematike? Je ich tu niekoľko desiatok.
Spôsob riešenia problému už bol v nich prediskutovaný. Odporúčam hľadať, resp. začať preštudovaním témy spomínanej o niekoľko príspevkov vyššie, konkrétne, v príspevku číslo 18.

Už som si o tom prečítala všetko možné. No všade mi to vychádza len na tú 2-mesačnú výpovednú dobu.

Ja som len myslela, či neexistuje nejaký spôsob ako to ukončiť. Či sa nedá dať dôvod okamžitej výpovede - hrubé správanie zamestnávateľa.

Viem som otravná, ale už veľa nechýba a asi prejdem na antidepresíva.

Správne Ti to vychádza. Ale dvojmesačná výpovedná doba neznamená automaticky, že musíš tie dva mesiace byť prítomná na pracovisku. Pritom teraz nemyslím na to, že prestaneš len tak chodiť do práce.
Skús si ešte raz prečítať to, čo si už raz prečítala. Možno tam teraz nájdeš to, čo si predtým prehliadla.

Taký dôvod neexistuje. Zamestnávateľ môže napadnúť neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru z takéhoto dôvodu. Ak to urobí, na súde vyhrá.


Preboha, prečo??? Máš sto rokov alebo čo? Predpokladám, že do dôchodku máš ešte poriadne ďaleko a dovoľujem si tvrdiť, že si sa nestretla s podobným problémom posledný krát. Pokús sa o jeho vyriešenie iným spôsobom ako zbytočným užívaním liekov. Skúsenosť z riešenia problému sa Ti ešte môže veľmi dobre zísť pri riešení iných problémov.

Keďže to na tvoj psychický stav zle vplýva, choď k svojmu praktickému lekárovi a daj sa vypísať PN, troška si oddýchneš, jeden, dva mesiace... A uvidíš, že všetko sa vyrieši...

No a keď toto skombinuješ s predtým podanou výpoveďou, tak máš riešenie tvojho problému. Jasnejšie ti to už asi nemôžeme podať.

Ste veľmi zlatý.

Stará ešte nie som, no niekedy si ako taká 100-ročná babka pripadám.
Normálne ste mi zlepšili náladu, keď som si toto prečítala. Je to zlé, ale nie na zabitie. Akurát je to čerstvé a nakopilo sa to k rodinným problémom, tak som to nejako nezvládla (dva pohreby v rodine počas jedného týždňa a k tomu šéf).

S tou PN som si nebola istá, či sa to zaratáva do výpovednej lehoty.

Ďakujem Vám za pomoc, ste skvelý.