Môj syn má 15 rokov, od 6 rokov má všelijaké tiky, stále sa to menilo, najprv žmurkal, potom mykal celým telom, neskôr začal pohmkávať a fuňať, niekedy to bolo neznesiteľné, v škole sa mu smiali. Diagnostikovali mu touretov syndrom. Striedajú sa mu obdobia kľudu a tikov. Dokonca mal kľud 2 roky. Už som si myslela, že to prešlo. Pred 2 mesiacmi to prišlo znova. Bol prechladnutý, stačilo, že smrkal a už mu to zostalo, teraz stále posmrkáva. Čo som sa už nachodila do školy a vysvetľovala, že za to nemôže, že je to choroba. My, rodičia sme si už zvykli, ale stále sa nájdu ľudia, hlavne deti, ktoré sa mu smejú. A on bojuje ako môže. Sme k nemu dobrí, chápaví, stále mu opakujeme, že on za to nemôže, je to ťažšie, lebo je v puberte a je strašne citlivý, ale má aj dobrých kamarátov, ktorým to vôbec nevadí a to ho najviac drží. Hovorí sa, že takto spoznáš naozajstných priateľov, sú s tebou v dobrom aj v zlom. Chce to len trpezlivosť a citlivý prístup k dieťaťu, aby vedelo, že ho máte radi i keď niektorí ľudia vedia byť zákerní. Pomaly sa učí ako s tým žiť. Nechcela som týmto nikoho vystrašiť, ak sa stalo, tak mi to prosím prepáčte.