Staci sa pozriet na banskobystricke realitky a ich ponuky a informacia je na svete.

Ale zadávateľ nechcel cenu súčasnú, ale v r. 2004.

Tak potom asi x 0,7 nie?

Cena bytov sa odvija predovsetkym od filozofie stretnutia drzeho s hlupym. Na drzosti vysky ceny nehnutelnosti a na hluposti a ochote danu cenu zaplatit. Nakoniec aj preto je trh s realitami taky deformovany.V jednom regione stara chajda z 20-tich rokov za 15 melonov, v druhom penzion za 2 melony z 60 -tich rokov. Takze, ake ceny v roku 2004 ? Ale realitka ma urcite informaciu, aka priemerna cenova hladina bola v roku 2004 v danej oblasti , ktora sa pohybovala v ich realitke.

Ked som napisala r.2004je to pre mňa dôležité.sud.znalec určil cenu 860tis.Ja si myslim,že je to veľa za 24r.byt v pôvodnom stave.

Mám dojem, že s tým nič neurobíš.

Teri61... ja stále nerozumiem, prečo hľadáš cenu z r. 2004

PRETO-LEBO SOM SA ROZVIEDLA V R.2004.A MUSIM VYPLATIT EXMANžELA.ŽIAĽ,SúDY TRVAJU TAK DLHO-HLAVNE V MOJOM PRIPADE-NIE SOM VLASTNIKOM 3-IZB.BYTU,ALE LEN NáJOMNíčKOU/BYT NIE JE ODKúPENY/I NAPRIEK TOMU MUSIM PLATIť ZA NIEčO CO NEMáM.DOVOLáVAM SA SPRAVODLIVOSTI,ABY TO BOLO čO NAJNENEJ BOLESTIVé HLAVNE PRE DETI.ZIAľ NEJAKý ZáKON ,,JUDIKáT" ZNIE-žE AJ KED BYT NIEJE V OSOB.VLAST. MUSí DRUHá STRANA VYPLATIť POLVICU Z TRH.CENY._

Prepáč ale prvé čo ma napadlo je: čo je to za blbosť.

Nejako sa mi to nezdá ale nie som právnik. U nás je možné všetko

Keď som nájomník tak platím za nájom. Ak som tam s niekým tak sa na platení podieľame viacerí podľa toho koľko nás tam je pokiaľ nie sme rodina. Nevidím dôvod prečo by si mala vyplácať manžela z toho bytu. Možno z nábytku ak ste ho kupovali spolu.
Ak sa dá choď inde kde si niečo prenajmeš. Nech tam manžel ostane ak neodišiel a nech si celý nájom platí sám. S prenajímateľom sa môžeš dohodnúť na tom, že tam chceš bývať sama a nech dá manželovi výpoveď on.

Orim tak ako píšeš to asi nepôjde v prvej otázke sa spomína družstevný byt. Myslím že bytové družstvo nezaujímajú manželské problémy, aby dávalo niekomu výpoveď.

V tomto prípade ide asi o prevod členského podielu v družstve z oboch bývalých manželov na toho, ktorý ostáva v byte.

Blbosť nie.To je skutočný život.Bývam s 2-deťmi v3-izb.byte družstevnom.Neodkupila som si ho ,lebo na to nemám/tzn.nie som vlastníkom bytu/.Vr.2004 som sa rozviedla a exmanžel bol sud. cestou vylučený z bytu z dôvodu domáceho násilia/bez.náhr.ubytovania/.Dnes sa sud.cestou domáha vyplatenia trhovej ceny bytu-bolo - by to okej,keby sme byt odkúpili. Podľa zákona judikát §-143 má nárok.....A žiaľ,čo je to za zákon ,ked ľudia musia platiť za to, čo nevlastnia-doslova nemám.Preto prosim ľudí aspoň o objektívnu trh.cenu -určite niekto kupoval alebo predával byt v r.2004.- nech som v obraze.Problém si musím vyriešiť sama-ale každá rada ma posunie vpred.Preto vopred ďakujem.

Čo je to za zákon "judikát"? Nič také neexistuje. "Judikát" je rozsudok a uznesenie, súdny výrok, nález.
Uveď č. zákona - bude to určite blbosť.
Keď bol súdne vylúčený z bytu bez náhradného ubytovania nemá na nič nárok. Zajtra budem so synom-právnikom, tak sa ho na to spýtam.

Nemusíš vyplácať, nie si vlastník bytu. To zrejme on uviedol omylom. Vlastníkom je BD. A ak nie si vlastník, nemusíš ani náhradné ubytovanie dať. Odvolaj sa.

Iba ak by islo o to ze byt si jeden z manzelov resp obaja chcu odkupit do osobneho vlastnictva (druzstevny byt). Teoreticky obaja maju mat tuto moznost ako byvali manzelia. Nerozumiem vsak tiez preco by to malo byt z roku 2004. Vsak v tom pripade bude stratova ta strana ktora bude vyplatena...

V tom byte bývate na základe niečoho. Buď ste si odkúpili nejaký podiel v družstve a na základe tohoto podielu tam bývate a nie je to vaše. Alebo Vám to celé družstvo prenajalo ak to predtým od niekoho odkúpilo - neviem či sa to dá ???.
Ak ste si odkúpili spoločne nejaký podiel, tak z toho by sa mal manžel vyplatiť príslušnou sumou. Ak si to kúpil niekto z vás predtým než ste sa stali manželmi mal by mu náležať celý vklad ktorý do toho dal.
To je len môj pohľad na vec neviem ako je to po právnej stránke. Neriešim tu odpredaj bytu, to by sa mohlo ešte skomplikovať.

presne citujem znenie žaloby -

s odkazom na judikát.NS SR 5 Cdo 70/2000 v spojení s 29/2000 a ust.§-143 v zmysle tu uvedených rozhodnutí predstavuje hodnotu členského podielu v reálnych trhových cenách
-trhová cena vyššie uvedeného 3-izb.bytu......860 000,-Sk.

Na tomto základe mám plne právo aby mi bola vyplatená polovica zo sumy i napriek tomu, že byt nie je v osobnom vlastnictve exmanželky.V budúcnosti si môže byt exmanželka odkúpiť od SBD-a ja xxxxby som bol poškodený nakoľko som dostal sud.zákaz vstupu do bytu.

odovodnenie uvedeneho judikatu:

Vady konania, ku ktorým dovolací súd - v súlade s ust. § 242 ods. 1 OSP - prihliada z úradnej povinnosti (vady vymenované v § 237 OSP a iné vady konania, ktoré mali alebo mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), v dovolaní namietané nie sú a z obsahu spisu nevyplývajú; inak je Najvyšší súd SR oprávnený rozsudok odvolacieho súdu preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil. Dovolací súd sa preto zaoberal iba správnosťou právneho posúdenia veci ohľadne overenia správnosti zistenia ceny členského podielu týkajúceho sa 2-izbového družstevného bytu v K.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo.
Všeobecná alebo trhová cena veci či práva je ekvivalent, za ktorý možno získať vec či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a dopyt stretnú. Členstvo v bytovom družstve, na rozdiel od iných typov družstiev, má konkrétny obsah v tom smere, že práva a povinnosti člena sú spojené s jednotlivým, presne špecifikovaným bytom. Pokiaľ sa potom členské práva a povinnosti prevádzajú (alebo prechádzajú), prevádza sa (prechádza) vo svojej podstate právo dispozície ku konkrétnemu bytu, ktorý však zostáva vo vlastníctve družstva, voči ktorému má i nový člen povinnosti. Vzhľadom na to možno za všeobecnú (trhovú) cenu členského podielu v bytovom družstve pokladať cenu, za ktorú možno v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, vybavenia, polohy a podobne. Preto v týchto prípadoch overenie hodnoty členského podielu podľa tzv. účtovnej zostatkovej hodnoty vôbec neprichádza do úvahy.
Družstvo je právnickou osobou (podnikateľským subjektom - § 221 ods. 1, § 22 ods. 1 OBZ) a má vo svojom vlastníctve určitý konkrétny majetok, ktorý je oceniteľný a vyjadriteľný v peniazoch tak, ako každý iný majetok. Členský podiel potom predstavuje vlastne mieru majetkovej účasti člena na celkovom obchodnom imaní družstva. K tejto všeobecnej charakteristike potom pristupuje špeciálna právna úprava prevodu členstva v bytovom družstve, lebo podľa § 230 Obchodného zákonníka prevod práv a povinností spojených s členstvom v tomto type družstva na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva, čo znamená, že s členským podielom v bytovom družstve možno voľne disponovať a tiež otázka majetkového vysporiadania prevodcu a nadobúdateľa je výlučne ich záležitosťou. Aj zo všeobecne známych skutočností je zrejmé, že táto tzv. trhová hodnota značne prevyšuje zostatkovú hodnotu členského podielu zisteného podľa účtovníctva družstva.
Z týchto dôvodov sa aj dovolací súd domnieva, že pokiaľ je predmetom dedenia členský podiel v bytovom družstve, v súčasnej dobe treba určiť jeho hodnotu v reálnych trhových cenách a tomu potom prispôsobiť výšku primeranej náhrady ustupujúcim dedičom. Právne posúdenie veci odvolacím súdom merané uplatneným dovolacím dôvodom, je preto správne. Pretože správnosť rozsudku, ktorý na tomto posúdení spočíva, nemôže byť ani inak spochybnená, Najvyšší súd SR podľa ust. § 243b ods. 1 OSP dovolanie žalobcov zamietol.
Náhradu trov dovolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo žalobcovia v ňom úspech nemali a žalovanému žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP).

Dakujem Vám za podrobne vysvetlenie ,,judikatu".