Ja som trpela ochorením "atopický ekzém" od svojich dvoch mesiacov. Teraz mám 28 a ekzém je preč. Samozrejme nie na trvalo. :-)
Od malička som bola viac u kožnej ako doma, dali ma aj do nemocnice aj do kúpeľov a nič nepomohlo. Doma ma mama natierala propolisovou tinktúrou - to jest propolis vylújovaný v liehu. Vieš si predstaviť ako strašne to bolelo. Ale viem mamu pochopiť - bola už z toho zúfalá. Mne ako dieťaťu to bolo dosť jedno
.
Ako som rástla tak som k lekárke chodiť prestala. Nemala pre mňa nič, čo by pomohlo. Ekzém sa trošku zmiernil hlavne na jeseň, ale potom znovu prepukol.
Minulý rok som menila všeobecnú lekárku, a tá ma okamžite poslala alergologičke. Tam sme zistili že som alergická na mlieko, zemiaky, vajcia a paradajky. Prestala som tieto jedlá jesť a bolo to neskutočne ťažké pre mňa, keďže okrem paradajok to boli moje najobľúbenejšie.
Ekzém nezmizol - bol rovnaký ako aj predtým.
Začiatkom tohoto roka som dostala kontakt na jednu lekárku ktorá sa mimo svojej profesie venuje aj výrobkom Joalis. Najprv som tam ísť nechcela, lebo to vyzeralo na dobrú blbosť - ale šla som tam kvôli mame.
Doktorka ma vyšetrila tou jej metódou a zistila že veci čo mi alergologička zakázala jesť môžem úplne normálne, iba zemiakov trošku pomenej, a mám sa vyhýbať orechom, paprike a kukurici. Že môj ekzém je vlastne pleseň ktorú som si mohla doniesť aj z tela mojej mamy pri pôrode. Dostala som bylinkové kvapky ktoré som poctivo užívala. V máji som bola na kontrole a povolila mi všetko okrem kukurice :-)
Ekzém som už v máji nemala
Samozrejme ak aj teraz zjem niečo čo obsahuje kukuričný škrob, tak to aj cítim aj vidím.
Toť bol môj prípad :-)