Aj by som sa manželov zastal, ale keď pozerám po záhradách ako sú stromy najčastejšie ostrihané tak nemôžem.
Strihanie stromov naozaj nie je ženská práca. Ženy sú často citlivé stvorenia a je im každého konárika ľúto. Muži zas to preženú často na opačnú stranu a odstrihnú aj to čo by nemali.
Uvedomujem si však, že sa pohybujem na vratkej pôde. Práve som skritizoval mužov i ženy! Tak sú na mňa naratí úplne všetci okrem nevyhranených trancexuálov!
Ľahko sa kritizuje. Tak ako aj rastlinka kúpená u mňa môže vyhynúť, tak aj najlepšie ostrihaný strom môže aj vyschnúť, najmä keď bol čerstvo presadený a bola to nektarinka.
Máme tendenciu hladať stále vinníka. Už počujem nejakú svoju ukrivdenú nahnevanú zákazníčku - "Tak ty odmieteš svoju vinu že to vyhynulo a to chceš povedať, že som sa o to nestarala ako treba? Len málo kto si prizná svoju vinu a to aj vtedy ak ju má a neprizná si to ani sám pred sebou.
Čo potom ale ak tú vinu nemá ani jedna ani druhá strana! Proste v určitom percente sa niečo nepodarí. Ja keď štepím niektoré problematické dreviny a mám len 50% ujateľnosť a som spokojný. Iste treba hľadať chybu prečo sa tých 50% neujalo, ale všetko z mierou ak by som hľadal stále chyby. Zaťažovalo by ma to a deprimovalo. Radšej myslime pozitívne.
Je to akoby sme vyčítali matke že porodila postihnuté dieťa. Čia je to vina? Stretol som sa s tým, že došlo k rozvodu, pretože manžel jej to vyčítal! Druhá vec že by sa zrejme rozviedli ak nie pre to tak pre niečo iné... Rozvodovosť je proste veľká na rozdiel od tolerancie.
V skutočnosti je veľa možností prečo sa dieťa nenarodí "zdravé a v poriadku". Nemusí byť na vine ani matka ani otec ani doktor a doknca nečakane ani svokra a sused.
Jednoducho sa v prírode všetko nepodarí a treba sa s tým zmieriť! Skôr než začneme vyčítať pouvažujme či je naozaj na 100% na vine ten vinník ktorého sme si vybrali že bude vinníkom. Lebo nielen trafená hus zagága! Prezuncia neviny - myslím že tak sa to povie.
Minulý rok mi nedalo a kúpil som si 2 broskyne, ktoré mali byť odolnejšie proti kučeravosti. Teda nie že by som tomu veril. Práve preto. Chcel som to otestovať najprv na vlastnej koži. Predstavte si aké boli odolné ani jeden jediný kučeravý lístok. Horšie je, že ani nekučeravý! Proste vyschli.
Keď som to povedal známemu uvedomil som si že už automaticky spolu hladáme viníka. A kde si to kupoval? Už tým, že som to povedal kde som to kúpil som vlastne niekoho obvinil. Otázka je, že dotyčný to asi zas len niekde kúpil. Priateľ mi hovorí: Broskyne sa majú sadiť na jar! To je pravda ale len v prípade, že sú na jar vykopávané. Ak majú byť Vyorané na jeseň potom v zime len prihrnuté pilinami na mraze, tak to je lepšie ich kúpiť na jeseň. Preskladovávať ich niekde v pivnici! Proste ich už radšej zakopať. Povie: Vlastne na jar by si nekúpil, veď už teraz majú vypredané a polieval si? Načo hľadať vinníka. Iste človeka to naštve zaplatí... a vyschne! Najradšej by niekomu rozbyl papulu!
Je to ako v tej Papui Novej Guinei. Tam sa vždy hľadá vinník. A nie je to sranda - nerozbíjajú na Papui papule! Tam sa rovno mačetou odtne hlava!
U nás môže niekto zomrieť napríklad na infarkt. Ale nemôže niekto zomrieť na sekeru. To sa skúma ako sa do neho tá sekera dostala! Niekto môže zomrieť na nmásledky inkfartu niekto na následky prepusteného mafiana napríklad. Sekeru som vynechal, asi som ju zabudol niekde zaťatú...
ale bol to zámer, veď ktorá pištol striela už dnes sekerky?
Na papui veria že človek nielenže nemôže zomrieť len tak z ničoho nič na sekeru ale ani inkfart sa na Papui nezomiera len tak. Niekto mu musel ten inkfart privodiť! Čierna mágia? Kto ho začaroval? Suseda bosorka?
U nás že sme civilizovaný tak už neupalujeme bosorky! Iba cigarety.
Je to logické. Dávame to za vinu cigaretám napríklad. A rituálne ich zopár na výstrahu upálime. Ale napriek tomu že zabijú veľa ľudí nezavreme ich všetky na doživotie. Iba to na ne napíšemé - pozor škodí!
Zaujímavé a ľudia sa takto neoznačujú! Ale označujú hovorí sa im politici!
Takže nielen Slováci hľadajú vinníka. Viník sa proste vždy najde. Treba rýchlo niekoho označiť aby to neostalo na mne! Ešte že nie sme na Papui! Veru málo kto sa tam dožije 40. To už je starý dedo. Musel byť v kolektíve veľmi oblúbený, že ho nikto neoznačil. To zas u nás aj všetci vieme že na vine sú tí pri moci a zvolíme ich veselo zas!
Všetci sme pritom odsúdený! V prípade sekery asi fakt treba hľadať vinníka. V prípade rakoviny to ale sused asi nebude. Stačí sledovať správy koľko ľudí zomrie násilným spôsobom a stále má kto pozerať tú telku!
Vychádza mi to tak, že v reálnom živote bude asi oveľa menej tych vrážd ako v televízii a to buďme radi! Lebo v Papui je to presne naopak! Málo kto tam má televízor a tak si tie vraždy musia prežiť v realite!
Veru nie je jedno na ktorej strane pištole stojíte!
Tiež neviem kedy prestať!