Zavrieť

Porady

kedy strihat stromy?

Dobrý den alebo Ahojte. V roku 2006 v oktobri sme zasadili nove mladé ovocné stromy, chcela by som sa opýtat ,ak vie mi niekto poradit kedy treba strihat tieto stromy a ci vôbec strihat. Ide o jablon, čerešnu, marhule, ,hrušky,višne,orech, slivky , ringlotky, broskyne,( i ked sa nám broskyne neujali, asi nežijú) a stromové maliny a ríbezle. Jar alebo jesen ? Prípadne kedy a aký postrek použit ak je to potrebné.Bude už tochto roku nejaký plod na tychto stromoch treba aj prihnojovat ? Dakujem
Usporiadat
wabi wabi

wabi je offline (nepripojený) wabi

Vzhladom k tomu ze tie obrazky nevidim odpoviem jednoducho. Ak chces kotlovitu korunu stred by mal byt prazdny a kostrove konare 3-5 rovnomerne dookola. Mali by byt priblizne rovnake, ak nie su tak ich zastrihni aby konce boli v priblizne rovnakej vyske a aby vytvorili obrast rovnomerne dookola. Samosrejme mozes postupovat aj inak podla toho ako chces aby ti to rastlo. Nie je dolezite ako to vypada teraz ale ake chces aby to bolo potom...

hodim sem este ten text, lebo sa to sem hodi:

Odpoveď na otázku kedy a ako ostrihať svoje stromy. Či treba iba na jar alebo viac krát a podobne.
Možností je veľa. Ťažko povedať že len jedna jediná cesta je správna...
To mi pripadá ako keď sa vás žena opýta, čí je lepšie mat sex večer alebo ráno... ktorá odpoveď je správna?
Ja si myslím, že je správne strihať ovocne stromy ak je to možné, vždy v dvoch termínoch. Ale niekto iný môže mat celkom iný názor a možno nie celkom zvrátený...
Stromy majú počas sezóny minimálne 2 fázy rastu. Po každej fáze rastu je dobre strom usmerniť. Odstrihnúť, čo je prebytočné a iba zahusťuje korunu a ak by sme to ponechali rástlo a konárilo by sa to ďalej a o to viac by sme museli strihať neskôr.
Naopak vyprovokujeme strom aby v nasledujúcej fáze rastu rástol presne tak ako si predstavujeme, o to menej môžeme strihať v najbližšom termíne a strom si tak energiu ktorú by inak investoval do dreva ktoré mu i tak odstrihneme ušetrí na úrodu a to predsa ide.
Od polovice augusta až do jari strom už najčastejšie nerastie, hoci môžu byt výnimky pri mladých bujne rastúcich stromoch, pri letnom veľkom suchu bez polievania príde vlhký koniec leta, či začiatok jesene, alebo keď strom v kvetináči prenesieme na zimu do bytu a podobne...
Znamená to, že strihanie v tomto období je pred začiatkom jarného rastu a je teda jedno čí striháme koncom leta, na jeseň, v zime, čí na jar. Strom proste po tomto reze začne rast až na jar, hoci by sme ho ostrihali už koncom leta.
Toto nie je problém stihnúť, pretože je to možné robiť niekedy počas veľmi dlhého obdobia od augusta do mája teda toto obdobie môže byt dokonca až 9 mesiacov. To sa skutočne asi trafíme.
Ja doporučujem druhy menej odolne voči mrazom ako napríklad vinič, broskyne, marhule, hurmi kaki, figy, strihať už koncom augusta, ale treba to vystihnúť tak, aby sme nevyprovokovali hneď ďalší rast ale iba zacelenie rán pred zimou. Teda ak predpokladáme vlhkejšie obdobie, alebo ak ma strom bujnejší rast, alebo budeme zavlažovať, alebo bude dlhá a tepla jeseň, tak by som s tým počkal ešte do septembra, v prípade hlbšieho zmladenia až do jari. Okrem toho, koncoletným, čí jesenným rezom zabezpečíme lepšie vyzretie púčikov a tým im zvýšime mrazuodolnosť. (čo je dôležité najme pri vyšších nadmorských výškach čí horších klimatických podmienkach) V prípade že predpokladáme postrek stromov si tým tiež ušetríme striekanie konárov, ktoré odstrihneme, čo môže byt niekedy kľudne aj polovica čí dokonca i viac a teda výraznú úsporu spotreby postreku.
Naopak hlavne pri jadrovinách ale aj pri všetkých druhoch sa nemusí hlavne menej skúsený záhradkár ponáhľať so strihaním. Mal by strihať až keď už bezpečné pozná kde je kvetný puk a kde nie. Pretože pri veľkej násade kvetov, by mal robiť výraznejší rez, aby viacero kvetov odstrihol a zároveň primel strom nie len rodiť, ale aj rast, naopak pri slabej násade kvetov, by si mal zas dať pozor a strihať menej a kvetne puky ponechávať. Tak sa snažíme zabrániť nepravidelnej rodivosti, čo je najme pri nestrihaných a starších stromov pravidlom, že rodia len každý druhy rok, pričom v úrodnom roku majú veľa a preto drobného ovocia a naopak v neúrodnom často vôbec žiadne čí len niekoľko na ukážku. Ide o to aby boli plody každý rok v dostatočnom množstve a boli tak pekne vyvinuté a veľké.
Pri strihaní odstránime konáre ktoré rastu do stredu koruny, poškodené konáre. Z dvoch konkurenčných konárov rastúcich blízko seba nechávame len jeden. Na jar môžeme robiť aj výraznejšie zmladenie. Pri stromoch ktoré neboli v minulom roku čí nikdy strihane. Zmladíme na prevod na konár bližší kmeňu.
Vždy treba dodržovať zásadu buď konár odstrihneme cely, alebo vôbec. Najhoršie je strihanie na čapíky na ježka všetko rovnako.
Pri bujne rastúcich stromoch striháme menej aby sme strihaním nevyprovokovali ďalší bujný rast konárov, ktoré zas musíme len odstrihnúť a nám predsa nejde o produkciu dreva. Pravidlo čím viac strihám tým viac rastie. Ak teda rastie veľa bujných mladých konárov, ktoré na jar musím zas strihať, znamená to, že strihám moc a provokujem ďalší rast. Žiaden konár na jar nestrihajte na čapík. Buď odstrihnúť úplne cely alebo ho kludne celý ponechajte. AK nechcete aby vám rástol do nejakého smeru, tak ho ohnite do smeru kam chcete aby rástol, hoci aj o 90 stupňov čí viac. Ponechávajte najme konáre ktoré rastu horizontálne v rovine alebo trocha šikmo, ideálne nadol. Konáre ktoré rastu kolmo treba ohnúť aby smerovali nadol, alebo úplné cele odstrihnúť. V ideálnom prípade takmer všetky konáre ohnete a strihať nemusíte skoro vôbec, ak strom bujne rastie. Naopak ak ma malé prírastky mladých konárov, čí dokonca žiadne, tak ho poriadne ostrihajte, treba ho zmladiť aby bol pomer medzi rastom a úrodou optimálny. Preto mlade stromy viac ohýbame a staré zasa viac stíhame.

Druhé strihanie súvisí s tým, že sa ukončuje prvá perióda rastu a druha začne už o niekoľko týždňov. V závislosti od druhu, odrody, vlhkosti, bujnosti rastu a klimatických podmienok, môže druha fáza rastu začať aj hneď po prvej, čí dokonca niektoré bujne výhony sú schopne za dobrých podmienok rast súvisle počas oboch týchto fáz. Preto je dôležité vystihnúť tento termín, pretože sa musíme trafiť do obdobia 1 týždeň až maximálne 1 mesiac, je to však veľmi individuálne a lepšie to urobiť hneď na začiatku a neodkladať.
Prvá fáza rastu konci začiatkom leta, to poznáme podľa toho, že strom ma mlade výhony s 8 a viac listami a na niektorých výhonoch už pomaly prestávajú na končekoch pribúdať mlade listy na niektorých ešte pribúdajú ale už pomalšie a nie tak rýchlo a bujne. Vtedy je už takmer ukončená prvá fáza rastu a treba strihať. Opatrne najme pokiaľ strom ešte ma plody. Príliš tvrdým rezom by sme mu mohli uškodiť a nemusel by sa z toho už nikdy spamätať. Striháme najme s ohľadom na množstvo plodov, ak je ich veľa, vyjednotíme napríklad pri jadrovinách, kde by sme pri väčšej úrode mali nechať iba jeden plod na strapci. Musí zostať dostatok listovej plochy aby strom zvládol úrodu a zároveň necháme slniečko aby preniklo do koruny k plodom. Odstránime len konkurenčné výhony, zahusťujúce výhony, tie ktoré idú do stredu koruny. Tiež letorasty ktoré sú dlhé skrátime tak, aby bola koruna kompaktnejšia a v budúcnosti nevyhovovala, teda podľa dĺžky internodií (vzdialenosti medzi púčikmi) približne na 6-12 listov, pričom ak je na začiatku letorastu hustejšia ružica listov, tak tieto sa nepočítajú. Dôležité je, že ak konárik chceme odstrániť, odstraňujeme ho cely, aby nezostával žiadny čapík. To neplatí pri jadrovinách, kde môžeme práve v prípade že na začiatku konárika je hustejšia ružica listov, teda aj púčikov samozrejme skrátiť práve tak aby sme odstránili všetky normálne vyvinuté listy/púčiky a zostala len tato ružica nedovyvinutých púčikov husto na úplnom spodku letorastu. Tým spôsobíme, že konárik vytvorí viacero slabých výhonov na ktorých najčastejšie v nasledujúcej jari zakvitne.
0 0

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať