Tu bolo popísaných /a dúfam, že ešte bude/ veľa pekných vecí.

Chcem sa opýtať, či poznáte niekto toto a čo si o tom myslíte. /Celkom pekné, len trochu pridrahésa mi to zdá./
http://www.mojweb.sk/kurzy/kreslenie/

Pozrela som si to, pridrahé, ale oslovilo ma to maľovanie. Určite sa tam raz prihlásim, moja skrytá túžba to vedieť, či zobudiť v sebe tie vlastnosti. One bran- metóda ktorú som vyskúšala sama na sebe i na svojom synovi dyslektikovi( má skoro všetky dyslekcie) a veľmi mu pomohla k fungovaniu v škole. Zo dňa na deň sa naučil násobilku. Pomôže fungovať človeku v mechanickom svete. To čo som zažila, keď som ho prvýkrát dala odblokovať cez seba bolo neskutočné a vždy keď si na to spomnem, tak to prežijem opäť. Dajú sa odstrániť bloky z akéhokoľvek obdobia života, bunka si to pamätá a reaguje rôznym spôsobom. Náš strach z rôznych vecí- fóbie, súvisia s blokmi. Syn je ľavák a funguje ľavou hemisférou, čo je ten problém. Prejavilo sa to až v škole, v 1.ročníku, a pomohli mi až keď som ho preložila do špeciálnej školy s chybami reči. Nemá síce chybu reči, ale dyslektici tam patria. Odvtedy som začala žiť. I keď má IQ 132 i tak nenapíše jediný diktát bez chyby. Ani keď odpisuje.Menia sa mu písmenká a už aké "i, y "sa píše je mu šumafuk. V matematike mu tak pri slovných úlohách odchádza zapamätať si obsah a je po príklade.Pomohla som si tak aj ja sama. Nie každému to urobí taký osoh ako si predstavuje, ale ako som povedala pre mechanický život, ktorý je plný pravidiel a my ich neberieme veľmi pomáha táto metóda. Skúste to ak sa bojíte napr. vody, zvierat, tmy, sadnúť za volant, lekára, odpovedať v škole, výšok, - váš organizmus zabudne na traumatický zážitok a začne fungovať bez strachu a tým sa prejaví v plnej svojej kráse. Pozdravujem.

Kon-ekon, nemôže to byť aj nebezpečné, mám obavu z takýchto vplyvov, popísané to vyzerá pekne, ale či to už aj niekomu neublížilo, nevieš?
Moje dve známe /mimochodom obe detské lekárky/ tiež majú malé deti dislektikov, neviem, čo to môže spôsobovať? Chodia do normálnej školy a zažívajú horory s učiteľkami. Tie si robia po svojom. Tomu jednému za diktáty stále dáva známky 3, 4, 5.Má ich plnú žiacku a vieš si predstaviť, čo to robí so sebavedomím toho dieťaťa. Úžasní pedagógovia. Ako keby ani pedagogické vzdelanie nemali. Tá mama je v škole každý deň a vysvetľuje dotyčnej, že tými 4-ami mu nepomôže, že lepšie to nebude...
Tvojmu šikovnému synovi prajem lepších pedagógov a aby sa mu darilo naďalej, nech sa nenechá odradiť. A myslím, že sa z toho dá vyrásť,nie?
Kon-ekon, čím sa odlišujú ľaváci a praváci, tak v kocke, dá sa to zovšeobecniť?

Pytón, keď niečomu neveríš, netreba skúšať. Je to pre mechanický život,bunka nesie informáciu a odovzáva ju geneticky ďalej. Preto sa podobáme na predkov, ale sme každý jeden jedinec len jeden na tomto krásnom svete a každý máme nejakú inú úlohu. Preto sa nám zadá, že niektorí ľudia ,aj keď ich stretneme prvý krát v živote, máme pocit, že ich poznáme celý život. Alebo nepochopiteľná ,okamžitá averzia voči človeku, ktorého stretneš prvý krát. Až Ťa strasie. Sú to zážitky nie bunkové ale duchovné. Stretávame sa s nimi opäť a riešime nedoriešené. Čo sa týka tých detí dyslektikov, treba, aby maminy navštívili pedagogicko-psychologickú poradňu, alebo detského psychológa a oni okažite poznajú, ak sú odborníci, že tieto detičky potrebujú pomoc. Aj ja som bojovala so školou a 3 hod. denne som sa doma učila so synom, nešťastná.( Veľakrát aj dostal chudák, kým som nevedela, že to nerobí naschvál) Navyše nenormálne zabúdajú. Musíš 1000 x opakovať dookola to isté s nenormálnou trpezlivosťou, bez strácania nervou, čo je najťažšie, že nemajú niečo zabudnúť, doniesť, urobiť, atď. Nekonečné... Až v tejto škole kde je teraz , je ako v bavlnke. Chyba zákl. škôl je v tom, že veľa učiteľov nemá špeciálnu pedagogiku, nepozná správanie sa dyslektika a ubližuje dieťaťu. Deti neberú tento spôsob výúčby, bránia sa mu a menia sa im písmenká b s d, a s e, m s n atď. Nemôžu za to, keď je však niekto z nich ľavák má problém a keď je ľavák ktorý pracuje ľavou hemisférou má taký problém, že mu uteká všetko doľava a ľavou píše. Nuž bieda. My pracujeme tak, že ideme očami doprava, všimni si keď si praváčka, pravou píšeš, doprava ti idú písmená keď čítaš, potom to otoč, začnú sa ti meniť písmenká a ešte si to zakryješ ľavou rukou. To je ten problém. 50% detí v školách je už dyslektikov. Poraď tým nešťasným maminkám, nech nájdu dobrú poradňu a nech majú deti v škole výnimky na diktáty - neznámkujú sa, slovné príklady z matematiky atď. Na druhom stupni je to už nezvládnuteľné. Prístup učiteľov je zatiaľ na zlej úrovni. Nuž ja som mala šťastie, síce až v 1. 1/4 šiestej triedy sa mi podarilo syna dostať do špeciálnej školy,(prepadal z 3-och predmetov), ale teraz som v menších psychodilokakofóniách ako dovtedy. Je ôsmak a mňa čaká ešte jeho pár rokov štúdií, čo nebude najľahšie. Čo sa týka one branu- tá metóda podobná kineziológii uvoľňuje nahromadenú skrytú agresivitu, nemala by ublížiť, pretože skutočne pomáha fungovať pre mechanický svet, nestretla som sa s tým, že by narušila vývoj dieťaťa, či dospelého človeka. Nie je zázrak, ale za skúsenie to stojí. Pozdravujem.

kon-ekon, ďakujem za bližšie vysvetlenie. Zase som hotová z toho, ako úžasne píšeš.

Musím si bližšie pozrieť tú metódu one-brain aj kineziológiu, viem o tom len málo, teraz trochu od teba. Na to ľaváctvo som sa ťa pýtala preto, že oni teda používajú ľavú he-misféru,hej?- a tým pádom majú iné nadanie ako praváci, ale neviem či sa to dá takto zovšeobecniť. Viem, že sú o tom aj nejaké knihy, ale podrobnejšie som to neštudovala.

/A mechanický svet, tým myslíš bežné činnosti?/

Skutočne, každý rozhoduje o sebe sám!

Michal je ten typ cloveka, ktorého radi stretávame. Má stále dobrú náladu a vzdy vie povedat nieco pozitívne,vzdy vedel ludí motivovat. Ked mal niektorý z kolegov zlý den, Michal mu vzdy vedel ukázat kladnú stránku delej vec, zmenit jeho postoj, nazeranie na danú
situáciu, Slovom - dodal kazdému energiu a chut riesit a popasovat sa s problémom.
Na otázku "ako sa más" mal oblúbenú odpoved: "Keby som sa mal len o chlp lepsie, bol by som uz dvojcatá".
Bol som velmi zvedavý, ako to dokáze, ako je to mozné...
A tak ked sa mi raz naskytla prílezitost, spýtal som sa ho
na to.
"Len sa nepretvaruj, nemôzes byt predsa dobre naladený stále....celý den,kzdý den, celý cas! Ako to robís?"
Michal mi na to zaujímavo odpovedal: "Kazdé ráno ked vstanem, tak si poviem, ze mám na výber dve moznosti. Bud budem mat dobrú náladu, alebo...si môzem vybrat tú zlú.
No a ja si vzdy vyberiem radsej tú dobrú. A vzdy, ked sa mi pritrafí nieco zlé,môzem si vybrat, ze budem obetou, alebo ... si môzem vybrat
moznost, ze sa z toho poucím. A ja si vzdy vyberiem tú moznost
poucit sa z toho.
Vzdy,ked niekto ku mne príde a stazuje sa, môzem si vybrat - bud prijat jeho nestastie, alebo ... snazit sa pomôct mu nájst nejakú
kladnú stránku zivota. A ja si vyberám vzdy tú druhú moznost - hladám
spolu s ním ten dôvod, pre ktorý sa oplatí bojovat a zit dalej. Hladám tú kladnú stránku zivota."
"No, to ale nie je vzdy také jednoduché!"
protestoval som.
"Ale je," povedal Michal. "Celý zivot si vyberáme. Ked si odmyslís vsetky tie hlúposti okolo, kazdá situácia je v skutocnosti volba. A
ty si vyberás, ako reagovat na danú situáciu. Ty si vyberás,ako ludia
ovplyvnia tvoju náladu. Ty si vyberás, ci budes mat dobrú, alebo zlú
náladu.
"Jednoducho povedané ty si vyberás, ako zijes svoj zivot."
Vela som rozmýslal o tom, co povedal Michal.

Krátko potom som odisiel pracovat prec z tej stavebnej firmy a
zacal som podnikat sám. Aj ked sme sa uz nevídali, casto som o
nom rozmýslal, ked som sa dostával do problémových situácií, ked som si "vyberal",ako budem zit svoj zivot, namiesto toho, aby som iba bezhlavo reagoval na konkrétnu situáciu.
O niekolko rokov potom som pocul, ze Michal mal váznu nehodu, ked spadol z 20 metrovej výsky.
Po 18 hodinovej operácii a dlhých týzdnoch na lôzku ho nakoniec pustili domov so zadrotovanou chrbticou.
Stretol som sa s nim asi pol roka po tej nehode.
Ked som sa ho spýtal, ako sa má, odpovedal:"Keby som sa mal len o chlp lepsie, bol by som uz dvojcatá".
Chces vidiet moje jazvy??" To som odmietol, ale spýtal som sa ho,
co sa mu prehnalo hlavou, ked dopadol vtedy na zem.
"Prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou bola, ze chcem vidiet a tesím sa na bábätko, lebo manzelka mala onedlho rodit," odpovedal Michal.
"...a hned vzápätí potom, som si uvedomil,ze mám dve moznosti:
Mohol som si vybrat zivot, alebo ....smrt. Tak som si vybral zivot."
"A nemal si strach? Nestratil si vedomie?? pýtal som sa ho.
Michal odpovedal: "... záchranári boli skvelí. Stále mi opakovali, ze to bude dobré. Ale ked ma priviezli do nemocnice a uvidel som hrôzu na tvárach doktorov a sestriciek, skutocne som sa zlakol.
V ich ociach som cítal - toto je mrtvy clovek. Uvedomil som si, ze
musím nieco urobit.
"A co si spravil?", pýtam sa ho.
"No, bola tam obrovská nemotorná sestricka,ktorá na mna revala, ci som na nieco alergický. "ANO," odpovedal som.
Lekári, aj sestricky spozorneli a cakali na moju odpoved.
Zhlboka som sa nadýchol a zakrical som: "Na vázne ksichty!" Ked sa dosmiali, povedal som im: "Rozhodol som sa, ze budem zit. Operujte
ma ako zivého, nie ako mrtvolu!"
Michal prezil nielen vdaka majstrovstvu chirurgov, ale aj vdaka svojmu
úzasnému prístupu k zivotu. Od neho som sa naucil, ze kazdý den máme
moznost zit naplno.. Co prezívas,to chces. Co chces, to prezívas.
Nie je dôlezité, co sa deje, ale ako to clovek prijme - to rozhoduje o
vsetkom. Ako prijme to dobré, ale aj to zlé, co sa nikomu z nás
nevyhne. Preto sa netráp, co bude zajtra, zajtrajsok nech sa o seba
postará sám. Kazdý den je dost starostí aj bez toho.

Okrem toho, dnes je ten den, kvôli ktorému si sa trápil uz vcera.

Pyton - Každý má normálne funkčnú pravú hemisféru, tá je na zapamätanie si vecí, učenie, vzdelávanie atď. Aj normálni ľaváci, ale keď im pracuje ľavá, majú nesmierne množstvo problémov, ktoré sa pridružujú. Nemá to asi nič s IQ, je to pre nich nevýhoda. To utekanie písmen doľava a mnoho ďalších nepríjemných vecí. Musia sa naučiť s tým nejako normálne žiť. Zavadzajú si ľavou rukou keď píšu a to menenie písmen je silnejšie. Má to i výhody v pohybových aktivitách, v športe atď. Najviac som si všimla napr. to, že na točitých schodoch zažil stres. Nedívajú sa doprava k stene, ale do miesta na ľavej strane, kde sa zbiehajú všetky schody.To ich ničí. Mechanický svet- dobre si to pochopila. Je to všetko to čo potrebuješ každodenne k prežitiu. Nuž a pre školákov je to i matematika a čítanie a písanie. Tieto metódy však nepovažujem za všeobecnú pomoc, je to ako komu. Ja som natrafila na dobrú a šikovnú osôbku a pomohla. Vyskúšala som vo svojej vtedajšej nemohúcnosti všetko čo sa dalo. A vyšlo to. Moja cesta je iná, táto metóda, alebo lepšie povedané, ľudia čo túto metódu ovládali mi len pomohli,môjmu synovi a mne sa uľahčil život. Zdravím.

Pekný večer prajem a prikladám pekný príbeh:http://web.quick.cz/duchovnispojeni/my/pisek.html

kukučka, ten príbeh je úžasný

prikladám niečo o reiki:

http://www.novinky.cz/zdrav/66572-kdyz-zacnou-lecit-jenom-ruce.html

Ahoj,

akurát som dočítala. Nádherne píšeš. Sama by som to chcela vyskúšať, ale neviem, kde v Bratislave sa to dá. Sama mám zdravotný problém, s ktorým už ani zdravotníctvo nevie pohnúť Môj otec bol raz u jednej pani, ktorá prikladala ruky a pomohlo, ale na tú pani nemám kontakt.
Myslím, že ľuďia by aj radi vyskúšali alternatívnu medicínu, ale boja sa, že natrafia na podvodníka. Preto som to vlastne ani ja doteraz nevyskúšala.

Táňa

Prvsim vas, Vy co sa vyznate v alternativnej medicine, je SRT totozne s ADT /aktivna duchovna terapia/?

Myslím, že nie, ale poznám len SRT

Urcite nie. SRT je praca s Vyssim Ja a ADT s energiou a vyuziva aj krystaly.

Vážení, táto téma ma skutočne chytila za srdce! Betka ďakujem za jej založenie, už ju mám prekopírovanú a len ak budem maličký kúštik času medzi DPH a priznaniami, budem sa jej venovať viac, určite si pozriem všetky odkazy na linky v nej!
A som presvedčená, že nielen ja, ale i moja rodina.
Srdečná vďaka a klobúk dole, máš odo mňa maľovaný bodík!

Fantastický príbeh o tom, že si sami vyberáme ako sa budeme cítiť. Všetko je to iba o našich pocitoch.

Tento je tiež pekný - hlavne ten záver úplne dole

Bastian, táto téma má spoločného "ducha" s Tvojou o pozitívnom myslení.

V BA je taky pan, lekar: http://srt.szm.sk/kontakt.htm
Spiritual Response Therapy (SRT) je metóda duchovného liečenia, ktorej zakladateľom je pán Robert E. Detzler, bývalý reverend pôvodom z USA. Jej vývoju sa venuje od roku 1985, kedy začal navštevovať kurz metódy Response Therapy v trvaní pol roka. Autormi tejto metódy sú Dr. Clark Cameron a jeho žena Sharon, ktorí vychádzali z prác Dr. Davisa Cheeka, zaoberajúceho sa hypnózou. Dr. Cheek zistil, že pre testovanie klientovho podvedomia je možné využiť kyvadlo a tzv. ideomotorickú reakciu prstov, pričom získané odpovede pochádzajú priamo z podvedomia bez zapojenia klientovho vedomia. Svoje poznatky zhrnul v knihe HYPNOSIS: THE APPLICATIONS OF IDEOMOTOR TECHNIQUES. Robert E. Detzler rozšíril metódu Response Therapy, ktorá pôvodne obsahovala len 8 položiek, o prácu s minulými životmi a s diskarnátmi (dušami, ktoré sa po smrti nedokázali odpútať z tohoto sveta) a namiesto klientovho podvedomia začal pracovať s Vyšším Ja, duchovným výborom, s ktorým sa za určitých okolností môže spojiť každý z nás.

Aj ked sa o tejto teme davnejsie diskutovalo, chcela by som vediet, ci metoda SRT nie je proti nasej karme, t.j. zakona priciny a nasledku? Nie je to zlahcenie si zivota a obidenie nejakych nasich uloh v zivote ktore sme mali zvladnut bez pomoci nejakej metody ?
Nie je zivot o tom, ze my sme sa narodili bez tychto vedomostí mozno preto/ rozne programy z minulych inkarnacii, dokonca sucasnych alebo buducich / , lebo sme o nich nemali vediet ?
Kazdy clovek sa na svete s touto metodou nema moznost stretnut z roznych pricin a tak si odkruti ten svoj zivot jednoducho, bez takej pomoci, ktoru by mu tato metoda dala.
Mna tato metoda zaujima, ale stale mi niekde akoby podvedomie hovorilo, ze to nie je spravne, dozvedat sa veci z 13.komnaty.... mozno zakazane...neviem a rada by som vedela.
Okrem toho, je skutocne mozne vediet, ze sme v spojeni pomocou kyvadla skutocne s mojim najvyssim JA -so zborom duchovných bytostí s vyššou úrovňou vedomia a nie s nejakymi duchovnymi bytostami zdrziavcajucimi sa blizko pri nasej zemi?
Ja len tolko, rada by som, keby niekto, kto absolvoval tento kurz , alebo niekto, kto ma s touto metodou skusenosti ma trochu umernil v mojich dilemach . Vopred dakujem .

Zatiaľ vo všetkom, čo som čítala o reinkarnáciách, sa hovorí o tom, že človek, keď sa znovu narodí, na vedomej úrovni zabúda. Zabúda úmyselne, pretože keby mu zostali v pamäti úlohy, ktoré sa v tomto živote rozhodol zvládnuť, naučiť, bolo by to ako keby išiel na skúšku s ťahákom, ktorý si voľne pred seba položí a odpovedá z tohto ťaháku. A niekedy ho čakajú také ťažké úlohy, že ak by tú pamäť duše nestratil, nemal by odvahu pokračovať v tomto živote. Ak to zjednoduším, nikto z nás teda nevie, akú má karmu. Preto si myslím, že ak sa niekto začne intenzívne venovať svojmu duchovnému životu a bude sa venovať trebárs aj SRT, nie je to proti karme. Naopak, možno práve toto sa mal naučiť. Možno práve vďaka tomu, že pomocou SRT a podobných metód - a je ich už veľa známych - tým, že pomáha sebe prípadne ďalším ľuďom, čistí si svoju karmu.
13. komnata - veľmi zaujímavý výraz. Podľa mňa toto súvisí s intuíciou. Ak máš pocit, že je to niečo, čo by si nemala, nie je to pre Teba. Ak máš z niečoho strach, nerob to. Tým nemyslím taký strach, ako či sa mi podarí spraviť načas DP a podobne. Myslím strach práve z duchovných vecí. Človek musí niekde v srdci, v duši cítiť, že toto je to, čo potrebujem. Niekedy, keď sa dozvieme o niečom novom, máme z toho spočiatku strach. Ale láka nás to, ťahá nás to dozvedieť sa o tom niečo viac. A postupne, ak sa nenásilne - a to nenásilne zdôrazňujem - s týmto novým dobrovoľne zoznámime, máme pocit, že sme doma, že toto je pre nás to, čo nás oslovuje, čo nám vyhovuje. Vtedy je to podla mňa O.K. Ak mám pocit, že vchádzam do zakázanej 13. komnaty a tohto pocitu sa neviem zbaviť, aj keď už niečo o nej viem, tak rýchlo preč. Asi ešte nie som na takej duchovnej úrovni, aby som to zvládla.
Strelkyna, píšeš, že nie každý má možnosť sa s touto a podobnými metódami zoznámiť. Môj názor je ten, že iba ten človek túto možnosť nemá, ktorému to zatiaľ nie je určené. Niekedy okolo nás prechádzajú "veci, situácie, ľudia", ktorých si ani nevšimneme. Ale všimne si ich ten, komu sú určené. To máš tak ako s umelcom. Pozeráme sa na krásny kvet alebo hoci aj na bodliak a povieme si, ten je pekný, alebo škaredý. Ale inak to s nami ani nepohne. Ale fotograf alebo maliar si svojim nadaným okom všimne aj krásu, ktorú ostatní nevidia. A zrazu stojíš pred obrazom alebo fotografiou a nedokážeš pochopiť, ako si si takú nádheru mohol nevšimnúť. Preto si myslím, že tu treba pozorne počúvať svoju intuíciu, svoj vnútorný hlas.
Na poslednú časť Tvojho príspevku - či sa dá prostredníctvom kyvadla napojiť aj na nižšie bytosti, by Ti asi lepšie odpovedal niekto, kto sa tomu venuje. Možno Betka - kukučka to doplní. Ale myslím si, že ak k tomu človek pristupuje s láskou v srdci, nemajú tieto nižšie bytosti možnosť sa k nemu priblížiť.