Život vážne nadelí často... čo ani netušíme...
...Mám známych, ktorí po 10 rokoch "snaženia" (vrátane 10x asistovanej reprodukcie)... sa chytili svorne za ruky a povedali si... že asi to tak malo byť... A viac neriešili nič.... Následne po prudkých problémoch jej museli odobrať jeden vaječník... Znova sa chytili za ruky... že asi to tak malo byť... a dokázali sa tešiť spolu z každého dňa... Neverila som vlastným očiam... či ušiam... keď krátko nato k úsmevu na tvári pribúdalo rastúce bruško...
...Dnes má malý "zbojník" kúsok cez dva roky... a tých najúžasnejších rodičov pod slnkom.................
Pre moju dcéru, ktorá podstúpila neúspešne opakovanú asistovanú reprodukciu však ani toto nie je dostatočnou motiváciou k antistresu z neúspechu...
Ja viem... ľahko sa hovorí... Zastávam však názor, že hlavou proti múru... ani proti prírode sa nedá...
...a vnútorné "pohodové" nastavenie je skutočne medikamentom nenahraditeľným..........