Mária, vysvetlím a doplním /inak "sranda", že sme sa stretli v takejto "slepačej" téme, tu by som Ťa nečakala
.../
Nemala som sa mysli koniec sliepok všetkého druhu, ktoré pobehujú po záhrade a dnes sú tu - zajtra u susedov... Myslela som na to, že majiteľovi týchto "okrasných" čistokrvných sliepok musí byť ľúto po rokoch rozlúčiť sa s nimi, keď s nimi povyhráva všelijaké súťaže a vytvorí si k nim vzťah. Však také plemená, ako na tých fotkách, to je mercedes medzi sliepkami...
Ale aspoň nejaký metál či pohár mu asi po nich ostane /netuším, aké ocenenia sa dávajú na chovateľských súťažiach
/.
Keď som sa vydala, svokra mala pár sliepok... Už ani neniesli... Manžel hovoril, že už by mohli ísť aj do školy - mali vraj 6 rokov. Aj pomazánka z nich bola tvrdá...
Nuž ale čo, niekto má pre potešenie perzskú mačku - moja svokra mala sliepky...
Ráno ich vypustiť von, voľačo im hodiť a večer zasa zatvoriť - bol to taký jej rituál...
Nie som vegetarián ani vegán... a taká dobrá slepačia polievka nie je zlá...
Ale osobne by som sliepku zabiť nedokázala /možno len keby išlo o život mne
/, ani ošklbať, ani ostatné práce s tým súvisiace... to by som radšej zostala hladná...