Moja dcéra chodí do 3 ročníka a začali brať vybrané slová po b a to ich učiteľka upozornila, že nemusia sa ich naučiť naspamäť. Na druhý deň písali diktát a známkovala ich za všetky chyby, ktoré tam mali a je jedno, či sa ich učili, alebo nie, lebo majú to počuť podľa vyslovovania. Ja som dcéru prinútila sa ich naučiť a prebrala som s ňou rôzne tvary a mala 0 chýb, ale ten diktát skončil v ich triede celkovo hrozne. Takže asi je to všade, že deti musia vedieť aj to čo sa ešte neučili.

Ja by som to brala ako chybu. Ja som väčšinou nemala v diktátoch chyby ani v nižších ani vo vyšších ročníkoch bez toho, aby som sa slovo ako "ryby" úmorne bifľovala a možno aj preto, že som trochu čítala a nehrala celé dni PC hry alebo neviem.

Bohužiaľ nároky na deti sú stále väčšie, určite by som to ako chybu brala aj ja.
Keď moja staršia začala chodiť na ŽŠ, bola som "hrozná" mama, písali sme diktáty denne a čo bolo najhoršie (pre dcéru), že koľko chýb v diktáte,m toľko ešte diktátov v ten deň píšeme...., ale vyplatilo sa, dnes má 16 r. a diktáty to nie je vôbec problém...
Existuje mnoho pomôcok typu zošitov, alebo knižôčiek ( nebojme sa diktátov (pre každý ročník zvlášť) a pod. ) , ktoré veľmi pomôžu deťom v zdokonalení sa. Bohužiaľ , ak chceme, aby sa naše deti dobre a ľahko učili musia sa naučiť správne písať a dobre čítať.
Prajem veľa trpezlivosti.

Ja mám tiež štvrtáka, v diktátoch píšu mnohokrát dosť ťažké slová, ale myslím, že učiteľka vie zvážiť či dané slovo zvládnu alebo nie. A či ovláda gramatiku alebo nie, tak to sa nedá posúdiť z jedného slova a preto ak je to jeho jediná chyba v diktáte je to v pohode. My si každú chybu doma pozrieme, slovo napíšeme, ale našťastie synátor píše väčšinou bez chýb.

Kathryn,

ak sa učili písať slovo ryba, potom museli aj "ryby", a to ešte v 3. ročníku. Toto slovko neposudzuj vrámci skloňovania. Ak máš možnosť, prezri si učebnicu SJ 3. roč. s týmto slovom sa stretneš. Žiaci sa učia nielen základné vybrané slová, ale aj ich odvodené a príbuzné slová.

oni tie naše ratolesti skúšajú na nás mnohé...nedaj sa a len podpor pani učiteľku, má osnovy a v dnešnej dobe majú učitelia zviazané ruky, tak aspoň že známkovať ešte môžu.
Môj syn bol totálne mimo gramatiky a napísal si ich veru veľa so mnou, a i v piatom ročníku sa podpísal ako Martyn. Tak a dnes ako vysokoškolák sa už podpisuje správne. Veľa trpezlivosti a dobré pani učiteľky želám.

Súhlasím, že žiaci sa stýmto slovom stretli, len ako im vysvetlíš pravopis tohoto slova. Je to odvodené slovo od ryba, to je v poriadku, ale ako to súvisí s napísaním ,,y" po spoluhláske b.To predsa s vybraným slovom nesúvisí. Ide tu predsa o pravopisný jav, ktorý dieťa ešte nepozná, a preto nemožno hodnotiť to, čo ešte nevie.Ako môžem povedať dieťaťu je to tak, lebo si to niekde v knihe už videlo a malo si si to zapamätať?To je podľa mňa nesprávna reakcia..

V tomto pripade sa jednoznacne predsa jedna o chybu, gramatiku sa ucime aj ocami a nejde o jej zdovodnenie. To ale neznamena, ze to treba dietatu nejako osobitne vytykat, spravnu gramatiku mozno dosiahnut iba cvicenim a citanim.

Myslim, že v tomto pripade ide aj o princip, že učiteľ mal chybu vyznačiť, ale nebrať do uvahy pri hodnoteni, lebo žiak 4. triedy ešte nevie, že je to vzor žena. Ja napriklad som ten typ, aby som sa naučila spravne gramatiku v slovenskom jazyku, musela som si to "prečo" aj zdôvodniť.

učiteľka to mala vyriešiť "šalamúnsky" - dať radšej diktát, kde by bolo použité vybrané slovko "ryba" vyskloňované v tvare rýb
na druhej strane... ak si náhodou po rokoch bude tvoje dieťa pozerať ten diktátový zošit, tak čo si pomyslí? že aha, ved tu mi učiteľka nenašla/prehliadla/nesprávne skontrolovala chybu
lebo aj podľa mňa je "rybi" chyba, aj ked ide len o štvrtáka...

U nás v škole sa to tiež posudzuje ako chyba. Ja si myslím že dcéra nedostáva iné diktáty ako so slovíčkami, ktoré používajú v rámci učenia.

Tiež sa prikláňam k názoru, že diktát pre 4. ročník by mal obsahovať len slová v tvaroch, ktoré by mal štvrták ovládať na základe prebratého učiva. Riešenie by bolo napríklad aj takéto - chybu nebrať ako chybu, deti na to upozorniť, napísať slovo na tabuľu a vysvetliť. V tomto prípade si myslím, že je to skôr chyba učiteľa.

Mám syna, ktorý chodí do 3. triedy. Keď píšu diktát, a vo vete je použité slovo, kde ešte nevedia aké sa píše i/y, učiteľka ich na to upozorní. Nezohľadňuje gramatické chyby, ktoré sa ešte neučili.

takisto mám doma tretiaka a píšeme diktáty. Ja by som z jednej chyby nerobila nejakú zvláštnu záležitosť. Samozrejme, že som toho názoru, že pani učiteľka mala chybu v diktáte vyznačiť, ale brať ju do úvahy pri hodnotení by som asi nebrala. Dieťa netreba trestať za to, že sa s takým slovom nestretlo, prípadne len veľmi málo. Treba mu vysvetliť, prečo je takýto pravopis zlý a ohodnotiť to pri najbližšom diktáte. Ale časom na to budete spomínať s úsmevom. Ja mám odložený štvrtácky zošit, kde som napísala "slyvka" a môj brat si chcel na prázdniny v tretej triede zobrať "kufrýk". Dnes sa na to dobre zasmejeme.

Učiteľka mala vyznačiť všetky chyby. Diktát bol zameraný na vybrané slová. Vybrané slovo bolo v tomto prípade "ryba" a po "r " bolo napísané správne. Viem, že písanie rôznych tvarov vybraných slov sa vysvetľovalo samostatne. Na ostatné tvary vybraného slova, ak ich ešte nevysvetľovala, mala upozorniť s tým, že sa to ešte len budú učiť. Rozhodujúce pri hodnotení mali byť teda základné vybrané slová. Preto súhlasím s "diabol 4". (Učila som na základnej škole a takto by som postupovala ja.)

To je síce fakt, ale hodnotiť u dieťaťa to, čo ešte nevie je silná káva.Učiteľovi by malo ísť o to, aby bol žiak úspešný.Ak mu ja budem diktovať slová s pravopisným javom, ktorý nepozná a chydy brať do úvahy pri hodnotení, tak dieťa nemá šancu.Vedieť pravopis je veľmi dôležité, a preto ak nevie žiak prečo to ma napísať tak alebo onak a tipne si, však možno to bude dobre,to je o ničom.

Aj ja si myslím, že dieťa má vedieť prečo to musí napísať tak a nie ináč. Pamätám sa, keď sme učili násobilku. Vždy sa hovorilo napr. 1x5 je 5, 2x5 je 10... 5x5 je 25, neskôr sa už hovorili len násobky (napr. 5-10-15-20-25......a dnes je predsa kalkulačka. Dieťa by malo nielen vedieť že 5x5 je 25, ale aj pochopiť prečo je to 25. Obrazotvornosť a predstavivosť sa akosi vytratila. nastúpil pragmatizmus je to tak a hotovo.
Je to však na diskusiu odborníkov, sú rôzne názory aj argumety oponentov.

Keď sa môj syn v druhom ročníku začal učiť násobilku, tiež som pozerala ako puk. Učili sa len násobky napr. dvojky, trojky, ale len do dvadsať. Teraz má novú pani učiteľku, mladučkú rovno zo školy. Myslela som že nebude mať skúsenosti, ale opak je pravdou. Má nové, kreatívne nápady. Deti ju milujú. Násobilku sa teraz učia tak ako my. Venuje im maximum svojho času aj po vyučovaní. Ak niekto niečo nechápe, preberú to ešte raz. Majú najlepší priemer známok, odkedy škola existuje. Vie ich zaujať, a ťažšie veci vysvetluje hravou formou, resp. uvádza reálne príklady zo života. Deti si to skôr zapamätajú. Napríklad pri ščítavaní preberali rôzne spôsoby (rozklad, sčítanie pod seba) deti si mohli vybrať spôsob ktorý im najviac vyhovuje.

Presne o tom to je. Aj keď sú školské osnovy jednotné, pre žiaka je rozhodujúce pochopenie učiva a pre učiteľa vedieť vysvetliť učivo tak, aby si to dieťa vedelo aj predstaviť a tým vlastne aj zapamätať. Je to nesmierne ťažká práca. Najviac vidí učiteľ výsledky svojej práce práve u žiakov 1.2.3-ho ročníka. Je to nesmierne dobrý pocit. Vaše dieťa, ak má tak dobrú učiteľku, musí byť veľmi šťastné a vy zase spokojná.

Učiteľstvo je ten typ povolania, ktorým sa hovorí aj poslanie. Nielen učia, ale zároveň aj výrazne ovplyvňujú vývoj detskej duše a intelektu. Niekto je celý život učiteľ, a niekto je PÁN učiteľ. Je úžasná vec, ak učiteľ má DAR učiť. Môj syn má takúto Pani učiteľku. Ona s deťmi netrávi pracovnú dobu, ona s nimi prežíva veľmi dôležité obdobie života. A deti jej to vracajú vynikajúcim prospechom a láskou. nestalo sa mi, že by o nej syn povedal, že je "učka". Myslím si, že deti majú neobmedzenú schopnosť učiť sa a ak majú učiteľa, ktorý ich v tom dokáže povzbudiť, poradiť a pomôcť im, dokážu zázračné veci.