Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
menej známe ovocie a jeho pestovanie
Pretože som mal ohlas na príspevky týkajúce sa menej známych ovocných druhov, chcem založiť tému, ktorá by sa týkala práve týchto druhov a odrôd, pretože často dochádza k dezinformáciám, najmä čo sa týka ich mrazuvzdornosti spôsobu pestovania a samotnej identifikácie.
Predbežne som do tejto kategórie zaradil tieto druhy:
1. Asimina triloba (Indianske banány, Paw-paw, banán severu, v češtine moďoul, slovenské meno nemá), je síce málo známy, ale čaká ho veľká budúcnosť pre jeho nesporné kvality prorokujem, že behom 10-20 rokov bude v každej druhej záhradke
2. Amelanchier (muchovník) je veľmi perspektívne ovocie tiež pochádzajúce z Kanady, kde je ale pomerne rozšírené - pestujú ho v sadoch o veľkej rozlohe.
3. Dyospiros (Virginiana, alebo Kaki) Ebenovník rajčiakonosný, Tomel, Hurmi kaki sú už vyšľachtené odrody, ktoré prežívajú naše zimy bez veľkých problémov.
4. Aktinidívia arguta, kolomikta, drobnoplodé kiwi, hladkoplodé kiwi, popínavé beztrné egreše, je veľmi perspektívne ovocie, vhodné aj do horských polôh, mnohým chutí oveľa viac ako klasické kiwi kupované draho v obchodoch a navyše netreba ho šúpať, nemá žiadne chĺpky a je odolné
5. Ázijské (Japonské) hrušky NASHI, veľmi šťavnaté a chutné ovocie v marketoch úplne zbytočne predražované, veď v pohode bude rásť v ktorejkoľvek záhradke.
6. Figovník - náš domáci storočia otužovaný partenokarpický overený druh
6. Moruše - prastaré ovocie, ktoré na naše územie doviezli už Rimania existujú odrody, ktoré dávajú veľké a veľmi chutné ovocie
7. Mišpule - ovocie našich prababičiek, krík, alebo menší stromček dnes málo známe ovocie, ale znova si raziace cestu...
8. Oskoruša - Prastaré ovocie, ktoré k nám doniesli ešte turci počas svojich nájazdov a existujú mnohostoročné stromy. Znalci ho cenia pre jeho liečivé účinky a netradičnú chuť.
9. Dula - ovocie, ktoré sa dá jesť až po spracovaní, ale mnohý ho využívajú pre jeho estetickú funkciu a voňavé plody
10. Veľkoplodé kanadské čučoriedky, ktoré treba pestovať v kislej pôde a inak nie sú náročné, ale to s tou pôdou treba naozaj dodržať!
Predbežne som do tejto kategórie zaradil tieto druhy:
1. Asimina triloba (Indianske banány, Paw-paw, banán severu, v češtine moďoul, slovenské meno nemá), je síce málo známy, ale čaká ho veľká budúcnosť pre jeho nesporné kvality prorokujem, že behom 10-20 rokov bude v každej druhej záhradke
2. Amelanchier (muchovník) je veľmi perspektívne ovocie tiež pochádzajúce z Kanady, kde je ale pomerne rozšírené - pestujú ho v sadoch o veľkej rozlohe.
3. Dyospiros (Virginiana, alebo Kaki) Ebenovník rajčiakonosný, Tomel, Hurmi kaki sú už vyšľachtené odrody, ktoré prežívajú naše zimy bez veľkých problémov.
4. Aktinidívia arguta, kolomikta, drobnoplodé kiwi, hladkoplodé kiwi, popínavé beztrné egreše, je veľmi perspektívne ovocie, vhodné aj do horských polôh, mnohým chutí oveľa viac ako klasické kiwi kupované draho v obchodoch a navyše netreba ho šúpať, nemá žiadne chĺpky a je odolné
5. Ázijské (Japonské) hrušky NASHI, veľmi šťavnaté a chutné ovocie v marketoch úplne zbytočne predražované, veď v pohode bude rásť v ktorejkoľvek záhradke.
6. Figovník - náš domáci storočia otužovaný partenokarpický overený druh
6. Moruše - prastaré ovocie, ktoré na naše územie doviezli už Rimania existujú odrody, ktoré dávajú veľké a veľmi chutné ovocie
7. Mišpule - ovocie našich prababičiek, krík, alebo menší stromček dnes málo známe ovocie, ale znova si raziace cestu...
8. Oskoruša - Prastaré ovocie, ktoré k nám doniesli ešte turci počas svojich nájazdov a existujú mnohostoročné stromy. Znalci ho cenia pre jeho liečivé účinky a netradičnú chuť.
9. Dula - ovocie, ktoré sa dá jesť až po spracovaní, ale mnohý ho využívajú pre jeho estetickú funkciu a voňavé plody
10. Veľkoplodé kanadské čučoriedky, ktoré treba pestovať v kislej pôde a inak nie sú náročné, ale to s tou pôdou treba naozaj dodržať!
Hľadať v debate
Menej reklamy? Zaregistrujte sa! - Žiadne vyskakovacie reklamy!
katarinka1976 
Chcela by som sa spytat na rastlinu goya, ktora sa vyskytuje na Okinawe a pouziva sa ako zelenina. Neviem najst kde by sa dala zakupit a ani ziadne info o nej. Dakujem za vsetky info
Jedna sa o Momordica charantia, ja ich pestujem uz niekolky rok vzhladom k ich vynimocnym schopnostiam...
Plody, listy a aj kvety slúžia k príprave čaju, ktorý má výrazné liečivé vlastnosti a zohráva významnú úlohu najmä pri liečbe cukrovky (Diabetes mellitus), znižuje hladinu tukov v krvi a na obnovu poškodeného imunitného systému a mnoheho ineho...
nfo aj na:
http://www.e-tea.sk/gohyah.htm
Pred rokmi nebol výber odrôd na Slovensku dostatočný-aj v tom môže byť problém.
Zemolez je nenáročná rastlina,potrebuje pre svoj rast tri veci:stabilnú zimu,slnečné stanovisko a dostatok vlahy v období rastu,kvitnutia a plodenia
Pozor musia byť pre dobré opelenie min.dve až štyri odrody ktoré kvitnú v rovnakom období.
A neposlednom je aj výber dobrej odrody
Ja osobne skúšam cez 40 odrôd.
Zemolez je nenáročná rastlina,potrebuje pre svoj rast tri veci:stabilnú zimu,slnečné stanovisko a dostatok vlahy v období rastu,kvitnutia a plodenia
Pozor musia byť pre dobré opelenie min.dve až štyri odrody ktoré kvitnú v rovnakom období.
A neposlednom je aj výber dobrej odrody
Ja osobne skúšam cez 40 odrôd.
Ja pestujem zemolez uz asi 6 rokov. Musim sa priznat, ze zo zaciatku mi nechutil a bol som tak trocha sklamany. No vazne je dolezite jest ho ked je skutocne zrely, nie len ked je namodraly. No i tak chut je specificka a nemusi chutit kazdemu. Teraz ho mam celkom rad. Nieje ho este na lekvar, ale namnozil som si ho a konecne mi rastie uz 10 novych peknch kuskov. Je mnozeny z odrezkov a na niektorych uz jednorocnych rastlinkach som mal zopar plodov. Inak ozem odporucit kolac zo zemolezu. Robime ho na sposob bublaniny a je vyborny 
Je mnozeny z odrezkov a na niektorych uz jednorocnych rastlinkach som mal zopar plodov. Inak ozem odporucit kolac zo zemolezu. Robime ho na sposob bublaniny a je vyborny 
Figovníky vo voľnej pôde pri zimách ako bola posledná vymrznú všetky až na tie čo sú prikryté alebo inak schované najlepšie medzi nezateplenými domami.
Po vymrznutí naozaj nerodia a ak aj majú neskôr plody, tak tieto nestihnú dozrieť, ale dôležité je, že takmer vždy z koreňov obrastú. Treba zvážiť pestovanie v nádobách najmä v chladnejších podmienkach. V zime sa potom poľahky uskladnia niekde v pivnici a pod.
Actinidie síce dokážu narásť na nových letorastoch - výhonoch podobne ako aj vinič niekedy aj niekoľko metrov, nie je to však pravidlom, najmä ak nie sú strihané. Mladé kríčky týchto popínaviek však rastú podstatne pomalšie a nie je predpoklad úrody skôr než za 3 roky. Tie dlhé výhony rastú najčastejšie až pri starších rastlinách po reze a zospodu ako je zvykom pri kríkoch. Treba dať pozor na vlhkosť pôdy aj vzduchu, pretože Actinidie sú vlhkomilné a korenia plytko nie ako vinič.
Po vymrznutí naozaj nerodia a ak aj majú neskôr plody, tak tieto nestihnú dozrieť, ale dôležité je, že takmer vždy z koreňov obrastú. Treba zvážiť pestovanie v nádobách najmä v chladnejších podmienkach. V zime sa potom poľahky uskladnia niekde v pivnici a pod.
Actinidie síce dokážu narásť na nových letorastoch - výhonoch podobne ako aj vinič niekedy aj niekoľko metrov, nie je to však pravidlom, najmä ak nie sú strihané. Mladé kríčky týchto popínaviek však rastú podstatne pomalšie a nie je predpoklad úrody skôr než za 3 roky. Tie dlhé výhony rastú najčastejšie až pri starších rastlinách po reze a zospodu ako je zvykom pri kríkoch. Treba dať pozor na vlhkosť pôdy aj vzduchu, pretože Actinidie sú vlhkomilné a korenia plytko nie ako vinič.
Fakt je, že ľudia to často schizandru chápu ako ovocie a ono je to skôr "droga". Ak chcete mať chutné ovocie tak veľmi podobná popínavka je Aktinidía Arguta alebo Kolomikta a pritom získate veľké množstvo veľmi chutného ovocia aj na priamy konzum aj na spracovanie.
Schizandra má viacero účinkov a používa sa nie ako ovocie ale najmä plody, či semená alebo aj iné časti rastliny ako tonikum - napríklad namiesto redbullu, či namiesto Viagry, ale na každého to môže fungovať trochu inak.
Krídla vám síce nedá ale môže zabrániť možno mikroslpánku za volantom, alebo na svadbe budete vlátať aj tancovať hoci aj tri dni a tri noci. Je fakt účinnejšia ako káva.
Schizandra má viacero účinkov a používa sa nie ako ovocie ale najmä plody, či semená alebo aj iné časti rastliny ako tonikum - napríklad namiesto redbullu, či namiesto Viagry, ale na každého to môže fungovať trochu inak.
Krídla vám síce nedá ale môže zabrániť možno mikroslpánku za volantom, alebo na svadbe budete vlátať aj tancovať hoci aj tri dni a tri noci. Je fakt účinnejšia ako káva.
Dobry den Wabi a spol.,
Najprv sa predstavim – volam sa Michal Nigut a pracujem vo firme Plantex. Manzelka mojho kolegu mi preposlala link na tuto diskusiu. Potesilo ma to, ze sa o nasej praci takto hovori, ze to ma odozvu. Cloveka potesi, ked ludia ocenia pracu, ktoru robi. Vnimam aj kritiku na nas. V Plantexe hovorime: „Kritika je dobra rada a navyse zadarmo“. Cize takto sa na to aj pozeram som Vam za to aj vdacny. Mrzi ma ale, ze sa tu pisu aj nepravdy. Nemyslim si, ze je to z nesympatii k nam, je to skor z nepoznania problematiky skolkarskej vyroby a ovocinarstva ako takeho. Rad by som nejake veci vysvetli a uviedol na pravu mieru, lebo reci sa rychlo siria. Ono nepoznanim clovek vela veci dokaze poskodit. Naucil som sa nedavno take nove slovicko – paradigma. Tu by som chcel opravit Vasu (Wabi) chybnu paradigmu, ktorou nam skodite.
Budem sa snazit byt jasny, k veci a strucny.
Plantex nie je holandska firma. Je to slovensko-belgicka firma (50/50). Na zaciatku bol Plantex cisto slovenska firma, v istom case vsak do firmy vstupil belgicky partner, co bol v kratkodobej historii Plantexu strategicky velmi dolezity krok.
Skusime teraz popisat Plantex, lebo pre mnohych nasich zakaznikov je stale vela veci nejasnych.
Plantex je vyrobno – obchodna spolocnost, tvoria 3 useky:
1.Plantex Ovocie – ovocne sady (jablka, slivky,broskyne), jahodove plantaze, sklady ovocia, velkoobchod s ovocim.
2. Plantex Stromy – ovocne skolky, sklady stromov, velkoobchod s ovocnymi stromami. Vyrobu clenime na 2 vyrobne celky. Prvym je vyroba stromov pre pestovatelov ovocia – nazyvame tento celko aj „Profi“. Tu mame dve skolky, v jednej pestujeme len jablone v 2rocnom cykle vo forme „knip“, v druhej pestujeme kostkoviny (marhule, slivky, broskyne, ceresne, visne) v 9 mesacnom alebo 1 rocnom cykle.
Druhym vyrobnym celkom je vyroba stromov pre siroku verjenost, pre ludi, ktori si chcu vysadit vo svojej zahrade nejaky ten ovocny strom, inak ho nazyvame aj „hobby“
Ono sa to da lahko prirovnat k hobby naradiu a k profi naradiu. Vzdy zavisi od ucelu pestovania stromcekov, od poziadaviek klienta.
Rozdiel je: v prvom rade v pocte stromov, kde v „Profi“ pestujeme uzsi druhovy aj odrodovy sortiment ale vo velkych seriach a v „Hobby“ siroky druhovy aj odrodovy sortiment v podstatne mensich seriach. Rozdielne su pouzite podpniky, rozdielna je technologia pestovania, poziadavky klienta na vychodiskovy material.
Tieto skolky su separatne, uzavrete, pretoze kazdy system ma svoje specificke poziadavky, potreby.
3. Plantex Zahrada – malopredaj ovocia, predaj ovocnych a okrasnych drevin, zahradna architektura a predaj zahradkarskych potrieb, doplnkovy tovar, atd. V podstate je to zahradne centrum.
Ci sme tovaren na stromky? Nemozem sa stotoznit s tymto pomenovanim. Je pravda, ze objem stromov, ktory rocne dopestujeme, moze vzbudzovat tento dojem. Ale samotna vyroba taka nie je. Uvedmote si prosim, ze ku kazdemu stromceku sa pristupuzje individualne, kazdy jeden strom prejde rukami nasich zamestnancov niekolkokrat rocne, je to vsetko rucna praca (okrem ochrany, hnojenia, vyoravania). Nie je to fabrika, kde namiesto ludi robia pracu stroje. To mate velmi zlu predstavu. Stroje nam v mnohych cinnostiach pomahaju, ale vsetko je to na ludskom cite, skusenostiach a odbornosti. Je to velmi precizna praca. Navyse, mi stromy nevyrabame niekde v klimatizovanej hale. My sme na poliach. A okrem konkurencie, bojujeme aj s prirodou-pocasim. Bojujeme je zly vyraz. Priroda nasu pracu znacne ovplyvnuje a mi sa prisposobujeme. Je to za cenu istych obeti, kedy sme v praci cele dni, aj vikendy. Skolku alebo sad nejde na vikend vypnut a v pondelok zasa zapnut. Co sa tyka poznamky nejakej „mody“ v pestovanych druhoch alebo odrodach. Nie je to „cinska fabrika“ kedy masovo vyrabame pre niekoho. Pre zahradkarov sa snazime mat siroky sortiment ovocnych druhov, mame v sortimente stare odrody tzv. starinky, mame malo pestovane ovocne druhy, ci uz je to gastan, morusa trnavska, alebo rozne driene, rakytnik, atd. Pre sadarov, pre ludi, ktory sa pestovanim ovocia zivia, to je otazka vzdy trhu. Vy zakaznici si vyberate, ake jablka Vam chutia, a mi ovocinari ich pre Vas pestujeme. Samozrejme sa snazime trochu zakaznika usmernovat, ale ono je to vzdy otazka dopytu a ponuky. Golden Delicious je stale a vzdy aj bude jednou z nosnych odrod v sadoch. Aj ked to budu urcite nove klony alebo mutacie. To plati aj pre ine odrody (Gala, Braeburn, Jonagored, Fuji, Topaz, atd.) Okrem vyroby sa snazime aj o istu inovativnost, podporujeme a chceme viacej rozvijat vyskum a vyvoj. Nebudem a nemozem to tu rozpisovat, ale rucim Vam za to, ze robime vsetko, aby sme mali vzdy v sortimente nejake novinky, zaujimave odrody. Ved napokon, nechajte sa prekvapit. Sme komercny? Ano, pretoze my z toho zijeme, ludia, ktory v Plantexe pracuju, je to ich zivobytie. Ale pristup k praci mojich kolegov je vysoko profesionalny a odborny. Tatto praca nie je urcite pre kazdeho.V prvom rade musi mat clovek pre to srdce, inak to nema zmysel robit. Verte mi prosim, ze ked sa hovori o nasich stromoch, kazdy z nas to berie osobne, pretoze kazdy z nas tam necha kusok seba.
Aky ma prosim Vas suvis jesenna vyoravka a poskodene korene???
Vyoravame na jesen, v druhej polke oktobra, kedy v zavislosti od druhu a odrodu dozrievaju pletiva strocekov. Keby vyoravame nevyzrete stromy, kopali by sme si vlastny hrob. Skuste chvilu nad tym uvazovat. Na vyoravku pouzivame specialne automaty zn. Lauwers, vyrabane v Holandsku na mieru. Tieto automaty su velmi precizne a zabezpecuju, ze stromy su vyorane so ziadnym alebo minimalnym poskodenim korenovej sustavy. Nasledne su prevezene do haly, kde su triedene nasimi pracovnikmi. Tu pri triedeni sa vyselektuju stromy so slabymi korenmi, alebo poskodene stromy. Strom je zivy organizmus, zo 100 ks stromov nikdy nie je 100 ks uplne rovnakych. Sme tiez len ludia a aj nam sa stane, ze nevyselektujeme poskodeny alebo nekvalitny strom, ktory sa dostane do predaja. Ale mozem Vam garantovat, ze zakaznikovi, pokial to bolo opravnene, sme vzdy vysli v ustrety.
Chemia, vyziva a hormony – k tomu strucne. Ked ste hladny, jete? Ked nechcete dostat zltacku, alebo zapal mozgovych blan a pod., nedate sa zaockovat? Ked ste chory, neliecite sa okrem ineho aj liekmi? Ked chcete byt zdravy, cvicite, posilujete, neda te si vitaminy, mineraly alebo rozne vyzivove doplnky?
Zavlaha – myslite si, ze v extenzivnych sadoch zavlaha nie je potrebna? Ani ochrana a vyziva? Strom ma svoje poziadavky, aby dal ovocie, musi aj nieco prijimat, aby dokazal vyzivit svoje telo, plody. Ano, intenzita zavlahy, ochrany a vyzivy je ina v intenzivnom sade a ina v extenzivnom. Bez toho to ale nejde. Su iste principy, ktore sa musia dodrziavat, inak sa dostanete do konfliktu s prirodzenymi zakonitostami. To je fakt, nie teoria.
Nevedel som to napisat kratsie. Je vela veci, ktore by som doplnil. Mozno budu reakcie, otazky, mozno tam bude priestor.
Skuste sa na nasu pracu, pozerat trosku z ineho uhlu pohladu. Nie je to stroj. Je to zivy organizmus, ktory sa vyvija, ktory sa uci, ktory robi chyby, ktory ma telo, srdce, mysel aj dusu.
Sme tu ista skupina blaznov, sme tu z roznych kutov Slovenska i sveta. Ale robime to vsetci, pretoze tu pracu mame radi. Skuste sa nabuduce, ked pojdete kupovat do obchodu jablka, alebo ine ovocie ci zeleninu pozerat cez nase oci. Mozno si ten produkt budete vazit viac. Mna osobne velakrat nahneva, ked vidim, ako v obchodoch nielen zaobchadzajzu s jablkami, ale aj ako prezentuju ten nas produkt. Ale to je uplne ina tema.
Ak ste toto docitali az dokonca, dakujem Vam.
19. marca 2011 je u nas v Plantexe DOD, zahajenie jarnej expedicie. Velmi radi Vas tu privitame a mozno sa s niektorymi z Vas aj porozpravam.
S pozdravom
Plantex
Najprv sa predstavim – volam sa Michal Nigut a pracujem vo firme Plantex. Manzelka mojho kolegu mi preposlala link na tuto diskusiu. Potesilo ma to, ze sa o nasej praci takto hovori, ze to ma odozvu. Cloveka potesi, ked ludia ocenia pracu, ktoru robi. Vnimam aj kritiku na nas. V Plantexe hovorime: „Kritika je dobra rada a navyse zadarmo“. Cize takto sa na to aj pozeram som Vam za to aj vdacny. Mrzi ma ale, ze sa tu pisu aj nepravdy. Nemyslim si, ze je to z nesympatii k nam, je to skor z nepoznania problematiky skolkarskej vyroby a ovocinarstva ako takeho. Rad by som nejake veci vysvetli a uviedol na pravu mieru, lebo reci sa rychlo siria. Ono nepoznanim clovek vela veci dokaze poskodit. Naucil som sa nedavno take nove slovicko – paradigma. Tu by som chcel opravit Vasu (Wabi) chybnu paradigmu, ktorou nam skodite.
Budem sa snazit byt jasny, k veci a strucny.
Plantex nie je holandska firma. Je to slovensko-belgicka firma (50/50). Na zaciatku bol Plantex cisto slovenska firma, v istom case vsak do firmy vstupil belgicky partner, co bol v kratkodobej historii Plantexu strategicky velmi dolezity krok.
Skusime teraz popisat Plantex, lebo pre mnohych nasich zakaznikov je stale vela veci nejasnych.
Plantex je vyrobno – obchodna spolocnost, tvoria 3 useky:
1.Plantex Ovocie – ovocne sady (jablka, slivky,broskyne), jahodove plantaze, sklady ovocia, velkoobchod s ovocim.
2. Plantex Stromy – ovocne skolky, sklady stromov, velkoobchod s ovocnymi stromami. Vyrobu clenime na 2 vyrobne celky. Prvym je vyroba stromov pre pestovatelov ovocia – nazyvame tento celko aj „Profi“. Tu mame dve skolky, v jednej pestujeme len jablone v 2rocnom cykle vo forme „knip“, v druhej pestujeme kostkoviny (marhule, slivky, broskyne, ceresne, visne) v 9 mesacnom alebo 1 rocnom cykle.
Druhym vyrobnym celkom je vyroba stromov pre siroku verjenost, pre ludi, ktori si chcu vysadit vo svojej zahrade nejaky ten ovocny strom, inak ho nazyvame aj „hobby“
Ono sa to da lahko prirovnat k hobby naradiu a k profi naradiu. Vzdy zavisi od ucelu pestovania stromcekov, od poziadaviek klienta.
Rozdiel je: v prvom rade v pocte stromov, kde v „Profi“ pestujeme uzsi druhovy aj odrodovy sortiment ale vo velkych seriach a v „Hobby“ siroky druhovy aj odrodovy sortiment v podstatne mensich seriach. Rozdielne su pouzite podpniky, rozdielna je technologia pestovania, poziadavky klienta na vychodiskovy material.
Tieto skolky su separatne, uzavrete, pretoze kazdy system ma svoje specificke poziadavky, potreby.
3. Plantex Zahrada – malopredaj ovocia, predaj ovocnych a okrasnych drevin, zahradna architektura a predaj zahradkarskych potrieb, doplnkovy tovar, atd. V podstate je to zahradne centrum.
Ci sme tovaren na stromky? Nemozem sa stotoznit s tymto pomenovanim. Je pravda, ze objem stromov, ktory rocne dopestujeme, moze vzbudzovat tento dojem. Ale samotna vyroba taka nie je. Uvedmote si prosim, ze ku kazdemu stromceku sa pristupuzje individualne, kazdy jeden strom prejde rukami nasich zamestnancov niekolkokrat rocne, je to vsetko rucna praca (okrem ochrany, hnojenia, vyoravania). Nie je to fabrika, kde namiesto ludi robia pracu stroje. To mate velmi zlu predstavu. Stroje nam v mnohych cinnostiach pomahaju, ale vsetko je to na ludskom cite, skusenostiach a odbornosti. Je to velmi precizna praca. Navyse, mi stromy nevyrabame niekde v klimatizovanej hale. My sme na poliach. A okrem konkurencie, bojujeme aj s prirodou-pocasim. Bojujeme je zly vyraz. Priroda nasu pracu znacne ovplyvnuje a mi sa prisposobujeme. Je to za cenu istych obeti, kedy sme v praci cele dni, aj vikendy. Skolku alebo sad nejde na vikend vypnut a v pondelok zasa zapnut. Co sa tyka poznamky nejakej „mody“ v pestovanych druhoch alebo odrodach. Nie je to „cinska fabrika“ kedy masovo vyrabame pre niekoho. Pre zahradkarov sa snazime mat siroky sortiment ovocnych druhov, mame v sortimente stare odrody tzv. starinky, mame malo pestovane ovocne druhy, ci uz je to gastan, morusa trnavska, alebo rozne driene, rakytnik, atd. Pre sadarov, pre ludi, ktory sa pestovanim ovocia zivia, to je otazka vzdy trhu. Vy zakaznici si vyberate, ake jablka Vam chutia, a mi ovocinari ich pre Vas pestujeme. Samozrejme sa snazime trochu zakaznika usmernovat, ale ono je to vzdy otazka dopytu a ponuky. Golden Delicious je stale a vzdy aj bude jednou z nosnych odrod v sadoch. Aj ked to budu urcite nove klony alebo mutacie. To plati aj pre ine odrody (Gala, Braeburn, Jonagored, Fuji, Topaz, atd.) Okrem vyroby sa snazime aj o istu inovativnost, podporujeme a chceme viacej rozvijat vyskum a vyvoj. Nebudem a nemozem to tu rozpisovat, ale rucim Vam za to, ze robime vsetko, aby sme mali vzdy v sortimente nejake novinky, zaujimave odrody. Ved napokon, nechajte sa prekvapit. Sme komercny? Ano, pretoze my z toho zijeme, ludia, ktory v Plantexe pracuju, je to ich zivobytie. Ale pristup k praci mojich kolegov je vysoko profesionalny a odborny. Tatto praca nie je urcite pre kazdeho.V prvom rade musi mat clovek pre to srdce, inak to nema zmysel robit. Verte mi prosim, ze ked sa hovori o nasich stromoch, kazdy z nas to berie osobne, pretoze kazdy z nas tam necha kusok seba.
Aky ma prosim Vas suvis jesenna vyoravka a poskodene korene???
Vyoravame na jesen, v druhej polke oktobra, kedy v zavislosti od druhu a odrodu dozrievaju pletiva strocekov. Keby vyoravame nevyzrete stromy, kopali by sme si vlastny hrob. Skuste chvilu nad tym uvazovat. Na vyoravku pouzivame specialne automaty zn. Lauwers, vyrabane v Holandsku na mieru. Tieto automaty su velmi precizne a zabezpecuju, ze stromy su vyorane so ziadnym alebo minimalnym poskodenim korenovej sustavy. Nasledne su prevezene do haly, kde su triedene nasimi pracovnikmi. Tu pri triedeni sa vyselektuju stromy so slabymi korenmi, alebo poskodene stromy. Strom je zivy organizmus, zo 100 ks stromov nikdy nie je 100 ks uplne rovnakych. Sme tiez len ludia a aj nam sa stane, ze nevyselektujeme poskodeny alebo nekvalitny strom, ktory sa dostane do predaja. Ale mozem Vam garantovat, ze zakaznikovi, pokial to bolo opravnene, sme vzdy vysli v ustrety.
Chemia, vyziva a hormony – k tomu strucne. Ked ste hladny, jete? Ked nechcete dostat zltacku, alebo zapal mozgovych blan a pod., nedate sa zaockovat? Ked ste chory, neliecite sa okrem ineho aj liekmi? Ked chcete byt zdravy, cvicite, posilujete, neda te si vitaminy, mineraly alebo rozne vyzivove doplnky?
Zavlaha – myslite si, ze v extenzivnych sadoch zavlaha nie je potrebna? Ani ochrana a vyziva? Strom ma svoje poziadavky, aby dal ovocie, musi aj nieco prijimat, aby dokazal vyzivit svoje telo, plody. Ano, intenzita zavlahy, ochrany a vyzivy je ina v intenzivnom sade a ina v extenzivnom. Bez toho to ale nejde. Su iste principy, ktore sa musia dodrziavat, inak sa dostanete do konfliktu s prirodzenymi zakonitostami. To je fakt, nie teoria.
Nevedel som to napisat kratsie. Je vela veci, ktore by som doplnil. Mozno budu reakcie, otazky, mozno tam bude priestor.
Skuste sa na nasu pracu, pozerat trosku z ineho uhlu pohladu. Nie je to stroj. Je to zivy organizmus, ktory sa vyvija, ktory sa uci, ktory robi chyby, ktory ma telo, srdce, mysel aj dusu.
Sme tu ista skupina blaznov, sme tu z roznych kutov Slovenska i sveta. Ale robime to vsetci, pretoze tu pracu mame radi. Skuste sa nabuduce, ked pojdete kupovat do obchodu jablka, alebo ine ovocie ci zeleninu pozerat cez nase oci. Mozno si ten produkt budete vazit viac. Mna osobne velakrat nahneva, ked vidim, ako v obchodoch nielen zaobchadzajzu s jablkami, ale aj ako prezentuju ten nas produkt. Ale to je uplne ina tema.
Ak ste toto docitali az dokonca, dakujem Vam.
19. marca 2011 je u nas v Plantexe DOD, zahajenie jarnej expedicie. Velmi radi Vas tu privitame a mozno sa s niektorymi z Vas aj porozpravam.
S pozdravom
Plantex
To čo sa tu píše o Plantexe sú ... Až mi zostalo špatne keď som si to prečítal. Vidno že v sade nepracujete a iba o tom píšete. Iba o tom iba pekne rozprávať. Nebudem tu uvádzať ako sa zaobchádza zo stromamy. Pre nás je to ťažká a zle platená práca. Tedraz pracujú v plantexe Ukrajinci. Nepracujú priamo pre plantex ale pre sprostredkovateľskú firmu, ktorá je od Plantexu platená a z toho platí ukrajincov. Vyhnú sa takto zodpovednosti, pracovným zmluvám, poisteniu a zodpovednosti oza pracovné úrazy. Kto si myslí že sa jedná o okrajinských odborníkov!?
Sú to ľudia ktorí za menej ako minimálnu mzdu robia čo sa im povie v rámci svojej schopností a základného vzdelania. Naozaj si mislíte že týto nájomný otroci to robia zo srdca? To sú tí odborníci a profesionaly! Či ste mysleli úradníkov ktorý sa ale nebrodia v blate daždi a vetroch. Ale rozprávať bájky vedia naozaj od srdca. Ukrajinci robia iba to čo musia aby dostali pár centov. Slovenských zamestnancov je stále menej, pretože ukrajinci sú lacná pracovná sila. Ak tam niekto napísal že fabrika na stromy tak to bolo výstižné. Ukrajinec naštepí napríklad aj 3000 stromov ako na bežiacom páse. O kvalite pomlčím. Myslíte si že dostane korunu za jeden naštepený strom? Všetci sú naštvaný a nespokojný v takej situácii sa práca robí. Chcú ušetriť na všetkom. Výrobné náklady vo veľkovýrobe na strom sú ani nie 10 korún a za čo sa predáva? Ak by aj niekto chcel robiť v tejto firme od srdca pukne mu od zlosti.
Ako sa zaobchádza s vyoranými stromami to by sa malo natočiť ale dobrá reklama by to teda nebola. Dobre sa majú len tý čo nerobia a o tom hlavne rozprávajú!
Sú to ľudia ktorí za menej ako minimálnu mzdu robia čo sa im povie v rámci svojej schopností a základného vzdelania. Naozaj si mislíte že týto nájomný otroci to robia zo srdca? To sú tí odborníci a profesionaly! Či ste mysleli úradníkov ktorý sa ale nebrodia v blate daždi a vetroch. Ale rozprávať bájky vedia naozaj od srdca. Ukrajinci robia iba to čo musia aby dostali pár centov. Slovenských zamestnancov je stále menej, pretože ukrajinci sú lacná pracovná sila. Ak tam niekto napísal že fabrika na stromy tak to bolo výstižné. Ukrajinec naštepí napríklad aj 3000 stromov ako na bežiacom páse. O kvalite pomlčím. Myslíte si že dostane korunu za jeden naštepený strom? Všetci sú naštvaný a nespokojný v takej situácii sa práca robí. Chcú ušetriť na všetkom. Výrobné náklady vo veľkovýrobe na strom sú ani nie 10 korún a za čo sa predáva? Ak by aj niekto chcel robiť v tejto firme od srdca pukne mu od zlosti.
Ako sa zaobchádza s vyoranými stromami to by sa malo natočiť ale dobrá reklama by to teda nebola. Dobre sa majú len tý čo nerobia a o tom hlavne rozprávajú!
Milas265
A chuť?
Je jasne napísané bitter, čiže horký... Čaj z Momordiky je horký, ale dá sa po čase na tú chuť zvyknúť. Mne viac chutí keď je vychladnutý...
Dôležité ale je, že minimálne u dvoch ludí ktorým som Momordiku zabezpečil im pomohla pri znížení hladiny cukru v krvi.
Ak teda sa nemylim tak ty si na fikovnikoch pisal o Korejskych uhorkach... http://kiwiforum.cz/forum/viewtopic....mordica#p21176
Je dost mozne ze sa jedna zase o nejaku inu variantu Momordiky (u nas som videl pestovat zatial dva druhy) a ak by si mal z nej semena tak by som mal zaujem.
A chuť?
Je jasne napísané bitter, čiže horký... Čaj z Momordiky je horký, ale dá sa po čase na tú chuť zvyknúť. Mne viac chutí keď je vychladnutý...
Dôležité ale je, že minimálne u dvoch ludí ktorým som Momordiku zabezpečil im pomohla pri znížení hladiny cukru v krvi.
Ak teda sa nemylim tak ty si na fikovnikoch pisal o Korejskych uhorkach... http://kiwiforum.cz/forum/viewtopic....mordica#p21176
Je dost mozne ze sa jedna zase o nejaku inu variantu Momordiky (u nas som videl pestovat zatial dva druhy) a ak by si mal z nej semena tak by som mal zaujem.
Naposledy upravil Pepe.d : 09.03.12 at 08:51
Keďže menejznámeho ovocia sa to tu zvrtlo na pomerne známu zeleninu, zareagujem aj k tejto teme.
Pokiaľ sa nejedná o hybridy, tak každoročné kupovanie, ktoré ide do peňazí nie je nutné. Len si proste treba vybrať 1. kultivar s pomedzi tekvicovitých a pestovať iba ten a v dostatočnej vzdialenosti povedzme 200m žiadny iný, aby sa nemohli skrížiť - opeliť napríklad patizónom či cuketou, alebo ak sa rozhodneme pre cuketu napríklad tak zas nepestovať iné...
Dá sa to obísť, pretože ak je záhrada malá a susedom človek neroskáže, tak je pomoc jednoduchá. Stojí to len 5 minút času. Jednoducho si vyberieme samičí kvet tekvicovitej odrody, ktorú pestujeme, taký za ktorým je už malá tekvička jasne vidieť, ale ešte celkom nerozkvitol - kvet nie je otvorený. Odtrhneme okvetné žlté lístky na neotvorenom kvete a obnažíme takto bliznu. Potom z vedlajšej rastliny rovnakej odrody vezmeme rozkvytnutý samčí žltooranžový kvet, býva ich viac než tých samičích s zárodkom plodu a tyčinky plné pelu. Tento kvet odtrhneme a opelíme priamo ním pripravený samičí kvet. Tento potom na 2-3 dni ochránime mikroténovým sáčkom zatieneným kusom papiera a to je všetko. Tento plod necháme až úplne dozrieť, zatiaľ čo ostatné oberáme ešte malé nedozreté...
Takto jednoducho vieme dopestovať veľké množstvo osiva úplne zadarmo.
Globalizácia zúry aj v osivárskom priemysle a predražované osivo je ponúkané po celom svete. Nemyslím si, že by bolo dobre aby rovnaké kultivary boli prestované všade na svete. Čo biodiverzita, ktorú si pamätáme zo záhrad starých mám?
Pokiaľ sa nejedná o hybridy, tak každoročné kupovanie, ktoré ide do peňazí nie je nutné. Len si proste treba vybrať 1. kultivar s pomedzi tekvicovitých a pestovať iba ten a v dostatočnej vzdialenosti povedzme 200m žiadny iný, aby sa nemohli skrížiť - opeliť napríklad patizónom či cuketou, alebo ak sa rozhodneme pre cuketu napríklad tak zas nepestovať iné...
Dá sa to obísť, pretože ak je záhrada malá a susedom človek neroskáže, tak je pomoc jednoduchá. Stojí to len 5 minút času. Jednoducho si vyberieme samičí kvet tekvicovitej odrody, ktorú pestujeme, taký za ktorým je už malá tekvička jasne vidieť, ale ešte celkom nerozkvitol - kvet nie je otvorený. Odtrhneme okvetné žlté lístky na neotvorenom kvete a obnažíme takto bliznu. Potom z vedlajšej rastliny rovnakej odrody vezmeme rozkvytnutý samčí žltooranžový kvet, býva ich viac než tých samičích s zárodkom plodu a tyčinky plné pelu. Tento kvet odtrhneme a opelíme priamo ním pripravený samičí kvet. Tento potom na 2-3 dni ochránime mikroténovým sáčkom zatieneným kusom papiera a to je všetko. Tento plod necháme až úplne dozrieť, zatiaľ čo ostatné oberáme ešte malé nedozreté...
Takto jednoducho vieme dopestovať veľké množstvo osiva úplne zadarmo.
Globalizácia zúry aj v osivárskom priemysle a predražované osivo je ponúkané po celom svete. Nemyslím si, že by bolo dobre aby rovnaké kultivary boli prestované všade na svete. Čo biodiverzita, ktorú si pamätáme zo záhrad starých mám?
Čo sa týka liečivosti, asi najzaujímavejším stromom či krom je Hloh. Vyskytuje sa vo všetkých atlasoch liečivých rastlín a je veľmi dobrý práve na "civilizačné choroby" spojené zo srdcom. Výhoda je, že sa ním nepredávkujete. Treba tiež povedať, že liečivé sú všetky časti rastliny. Najzaujímavejšie sú isto plody.
Plané u nás sa často vyskytujúce druhy na okrajoch lesov, na rumoviskách, zanedbaných plochách pri cestách a pod. nie sú zaujímavé z hľadiska chuti.
Existuje však niekoľko veľkoplodých variant, ktoré sa normálne v prírode nevyskytujú a sú náhodnými hybridmi, ktoré kedysi niekto podchytil a pretože hloh je veľmi dlhoveká rastlina, zopár prežilo. Ja som sa stretol s 3 variantmi veľkoplodých Hlohov.
Všetky sú veľmi zaujímavé nielen svojimi liečivými účinkami ale aj vinikajúcou chuťou plodov, ktoré by si zaslúžili širšie uplatnenie a pestovanie najmä v záhradkách. Veď sú chutnejšie a oveľa väčšie ako napríklad ríbezle či egreše a pritom nenáročné na starostlivoť.
Plané u nás sa často vyskytujúce druhy na okrajoch lesov, na rumoviskách, zanedbaných plochách pri cestách a pod. nie sú zaujímavé z hľadiska chuti.
Existuje však niekoľko veľkoplodých variant, ktoré sa normálne v prírode nevyskytujú a sú náhodnými hybridmi, ktoré kedysi niekto podchytil a pretože hloh je veľmi dlhoveká rastlina, zopár prežilo. Ja som sa stretol s 3 variantmi veľkoplodých Hlohov.
Všetky sú veľmi zaujímavé nielen svojimi liečivými účinkami ale aj vinikajúcou chuťou plodov, ktoré by si zaslúžili širšie uplatnenie a pestovanie najmä v záhradkách. Veď sú chutnejšie a oveľa väčšie ako napríklad ríbezle či egreše a pritom nenáročné na starostlivoť.
Hustý živý plot, či už pichľavý z hlohu, alebo nepichľavý z amelanchieru, je zdrojom krásy aj úžitku. Môže predeľovať záhradu alebo odhrádzať od susedov, či dokonca zastaviť nejedného zlodeja lepšie ako pletivo, navyše môže byť zdrojom tieňa, účinný vetrolam a chráni pred zvedavými pohľadmi.
Prepáč, mám veľa práce s štepením ovocných stromčekov a výsadbou veľkého skleníka, tak sa sem dostávam menej často, než v zime.
Pozrej som si foto a som presvedčený, že tvoja Fejchoa - Aka nemá škodcov ale iba málo svetla, čo je v zime pochopiteľné, dni sú predsa len kratšie a ona je to subropicko-tropická záležitosť, ktorá znesie iba krátkodobo mrazy tak do 5 stupňov a nie je typicky opadavou drevinou. Ak však chceš aby ti kvitla a rodila, treba jej dopriať "zimu" aspoň pod 10 stupňov, alebo aj menej. Najmä pri kratších zimných dňoch to potrebuje. Dokáže sa však spamätať aj z toho čo si ukázala na fotkách pomerne ľahko. Nebo sa ju poriadne zostrihnúť. Znáša to dobre. Mala by si ju letniť na zahrade, alebo balkone vo väčšom kvetináči. Má rada vlhko a hnojenie a nezabudni ju pravidelne zaštipovať, aby sa ti pekne rozkonárovala podľa tvojich predstáv...
Pozrej som si foto a som presvedčený, že tvoja Fejchoa - Aka nemá škodcov ale iba málo svetla, čo je v zime pochopiteľné, dni sú predsa len kratšie a ona je to subropicko-tropická záležitosť, ktorá znesie iba krátkodobo mrazy tak do 5 stupňov a nie je typicky opadavou drevinou. Ak však chceš aby ti kvitla a rodila, treba jej dopriať "zimu" aspoň pod 10 stupňov, alebo aj menej. Najmä pri kratších zimných dňoch to potrebuje. Dokáže sa však spamätať aj z toho čo si ukázala na fotkách pomerne ľahko. Nebo sa ju poriadne zostrihnúť. Znáša to dobre. Mala by si ju letniť na zahrade, alebo balkone vo väčšom kvetináči. Má rada vlhko a hnojenie a nezabudni ju pravidelne zaštipovať, aby sa ti pekne rozkonárovala podľa tvojich predstáv...
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
