Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Pestovanie ovocných stromov bez chémie
Veľa krát počujem ľudí ako nechcú používať postreky. Dokonca je to často dôvod, prečo nechcú pestovať ovocné stromy, pretože sa im bez chemických postrekov nedarí a oni striekať nechcú...
Teraz sa na mňa možno odborníci fakt nahnevajú, ale ono sa to naozaj dá!
Je to naozaj možné a pritom môžeme zberať prvotriedne ovocie.
Musíme si ale uvedomiť, že nemôžeme bez chémie úspešne pestovať presne tie odrody, ktoré sú najpredávanejšie v supermarketoch!
Čo sa teda dá pestovať?
Vymenujem postupne jednotlivé druhy a ich možnosti pestovania:
Jablone:
- Mnoho ľudí nevie o tom, že máme k dispozícii celú plejádu odrôd rezistentných voči dvom najhorším hubovým ochoreniam jabloní, (múčnatka a chrastavitosť) ktoré sa preto dajú pestovať bez postrekov. Voči roztočom môžeme nasadiť dravého roztoča a zostáva už len obaľovač, ten ktorého červíčky nám v jabĺčkach vadia. Ak to nechceme robiť vo veľkom, je to v podstate priechodné. Vošky sa dajú postriekať bioinsekticídmi, alebo výluhmi z orechov, Asimin, prípadne iných hmyz odpudzujúcich prípravkov, ak ale nechceme striekať vôbec, tak potom to len prestáť a nanosiť lienky.
Hrušky :
- s rezistentnými odrodami je to trocha horšie, pri hruškách tie nové odrody nič moc teda až na Dicolor. Máme však k dispozícii Ázijské hrušky v našich podmienkach napádané škodcami len veľmi ojedinele.
Horšie je keď prídu méry hruškové. Ak nechceme striekať a máme len niekoľko malých zákrskov, tak sa dajú obrať aj rukami. Dobré je zamedziť na stromček prístup pre mravcov, ktorý práve méry a vošky roznášajú a pestujú a ochraňujú. K tomu pomôže namazať prístupové miesta najčastejšie kmeň lepkavým mazadlom, cez ktoré sa nedostanú...
broskyne a nektarinky :
- povedzme si to otvorene - momentálne v našich podmienkach to bez chémie so stromčekom akejkoľvek odrody ani neskúšajme. Nasledovalo by v najlepšom prípade niekoľkoročné trápenie s nešťastným koncom. Rovno si to ušetrime... Strata času a peňazí! Ak nebudeme striekať proti kučeravosti, tak to proste nemá význam! Múčnatka je najmä na nektarinách fakt nepríjemná, ale povedzme... nie každý rok je kalamitný a dá sa čosi dopestovať aj bez postreku proti múčnatke, no bez postreku proti kučeravosti to proste nejde. Ak nechcete vôbec striekať, tak to ani neskúšajte! Dalo by sa o tom písať viac, ale to len ak by bol niekto fakt tvrdohlavý a chcel by súkromnú radu...
Slivky:
- Máme pomerne dosť nových odrôd v posledných rokoch. Je ich toľko, že aj odborník má problém sa v nich vyznať... Všetky sú viac menej odolné voči Šárke, najznámejšej nevyliečiteľnej metle všetkých Bystrických sliviek.
Mimo to je tu ešte problém s moniliózou, ktorý sa nemusí prejaviť, pokiaľ je záhradka izolovaná ale ak sa prejaví naplno je to katastrofa! Vo väčšine prípadov si príroda pomôže a strom nevyhynie, dá sa mu pomáhať rezom a dôkladným odstraňovaním napadnutých konárikov a ovocia.
Veľmi nepríjemná je piliarka, ktorá kladie vajíčka na kvety pri odkvitaní a spôsobí pri premnožení opad väčšiny ak nie všetkých plodov ešte v štádiu veľkosti hrášku. Existujú prípravky šetrné pre prírodu a včely, ktorými by som sa nebál striekať. Navyše nejaké reziduá nehrozia, pretože tento postrek je zavčasu na jar a do oberačky sa bezpečne zmyje. Tiež nie je nutné striekať každý rok, pretože riziko neúrody je len pri kalamitnom výskyte, kedy sme v minulých rokoch my, alebo náš sused nestriekali.
Čerešne
- Tu mám pre mnohých dobré správy. Boli sme doposiaľ zvyknutý na Vysoké stromiská, kde sa proste pre domácnosť neoplatilo ani všetky čerešne zberať, pretože ich bolo veľa naraz navyše čerešne nie sú jablká, zber je preto náročnejší. Trvanlivosť len deň dva a aj tak boli všetky červivé!
Tak tu mám dobé recepty ako sa tomu vyhnúť!
Vysaďme si čerešne na slaborastúcich podpníkoch, nebudú tak veľké. Vysaďme si také, ktoré majú na jednom strome naštepené aspoň 2 - 3 - 4 odrody, ktoré dozrievajú postupne. Vyhneme sa kalamitnej nadúrody v rovnakom čase. Vysaďme si nové odrody, ktoré nečervivejú!
Mimo to mávajú čerešne ešte krátkodobý problém s voškami, ktorý sa dá ale prežiť bez postreku a ostatné nepríjemnosti čerešne v podstate zvládajú samostatne.
Višne
- Donedávna bezproblémovejšie, momentálne veľmi problémové kvôli monilióze. Vysychajú celé konáriky, často dokonca polovica, či aj celý strom. Ak nás to začne postihovať, tak sa jarnému postreku proste nedá vyhnúť... Skôr nepestovať ak nechceme vôbec striekať, prípadne vysadiť strom na polovicu čerešňu, ktorá nie je tak náchylná a na polovicu vičňu, ak úplne odíde, zostane aspoň čerešňa. Pozor na opeľovanie, višne by mali byť radšej dve vedľa seba, ale to platí aj o inom ovocí.. (Ak ale máme na jednom strome dve rôzne odrody, druhý už netreba)
Marhule
- Podobne ako višne, zas tá monilióza... Navyše stará známa "porážka" sužuje pestovanie marhúľ. Neskoré jarné mrazíky v teplých zimách ničia nielen úrodu ale sužujú aj stromy... Treba to skúsiť... Možno budete mať šťastie... Pre opatrnejších - existuje jedna odroda sliviek, ktorá má úplne rovnakú chuť ako marhuľa. Sú to veľké modročierne slivky, ale chuťovo marhule - čo poviete stojí to za úvahu! Je to bezpečnejšie aj pre vyššie polohy!
Vinič
- Nové interšpecifické odrody rozširujú možnosti aj oblasť rozšírenia viniča. Použiteľné sú najmä ako stolové odrody. Treba to skúsiť, netreba sa báť, hoci nemáte možno u vás v pestovaní tradíciu. Terasa pri dome je ideálnym miestom na niekoľko koreňov...
Drobné ovocie - Najväčším problémom bola v minulosti Americká múčnatka egrešov. Tak si zakúpte nové odolné odrody. Stojí to za to! Ostatné drobné ovocie ak nechcete striekať, treba aspoň sledovať, pretože nie je bez parazitov...
Čo ale odporúčam sú menej známe ale zato úplne odolné ovocia ktoré netreba striekať - je to ďalší dôvod pre ich pestovanie!
Asimina triloba - nielenže nepotrebuje žiaden postrek ale dokonca sama produkuje biopesticídy, ktoré sa dajú využiť pri ochrane aj iných oveľa náchylnejších druhov.
Dyospiros - Hurmi Kaki - nenapádajú ju žiadny škodcovia, je to veľmi zdravé ovocie obľúbené najmä v Ázii, potrebuje viac propagácie, pretože je netradičné.
Amelanchier - muchovník - Chutné zdravé bez škodcov
Kiwi - za normálnych okolností bez škodcov, iba ak sa naň dostanú z iných hostiteľských rastlín, najmä ruží strapky, prípadne roztoče, netreba sa toho ale báť!
Moruša a tiež figovník sú vzdialené príbuzné a obe bez škodcov v našich podmienkach.
Jarabiny, oskoruše a mišpule sa dajú tiež pestovať bez postrekov.
Veľkoplodé čučoriedky nemajú najväčší problém s hmyzom, ale s kyslosťou pôdy. Treba dodržať zásady.
Dajte si poradiť a vyberajte si odrody, ktoré vám budú robiť radosť aj s minimom starostlivosti. Ak proste iba kúpite čo je najbližšie dostať a čo najlacnejšie, vráti sa vám to potom na nákladoch za postreky, prípadne na neúrode. S prírodou nie je potrebné bojovať. Postačí ju rešpektovať. Netreba prekážky preskakovať, je to únavné. Niekedy je dlhšia cesta skratkou, keď prekážku obídeme. 0903 258 405
Teraz sa na mňa možno odborníci fakt nahnevajú, ale ono sa to naozaj dá!
Je to naozaj možné a pritom môžeme zberať prvotriedne ovocie.
Musíme si ale uvedomiť, že nemôžeme bez chémie úspešne pestovať presne tie odrody, ktoré sú najpredávanejšie v supermarketoch!
Čo sa teda dá pestovať?
Vymenujem postupne jednotlivé druhy a ich možnosti pestovania:
Jablone:
- Mnoho ľudí nevie o tom, že máme k dispozícii celú plejádu odrôd rezistentných voči dvom najhorším hubovým ochoreniam jabloní, (múčnatka a chrastavitosť) ktoré sa preto dajú pestovať bez postrekov. Voči roztočom môžeme nasadiť dravého roztoča a zostáva už len obaľovač, ten ktorého červíčky nám v jabĺčkach vadia. Ak to nechceme robiť vo veľkom, je to v podstate priechodné. Vošky sa dajú postriekať bioinsekticídmi, alebo výluhmi z orechov, Asimin, prípadne iných hmyz odpudzujúcich prípravkov, ak ale nechceme striekať vôbec, tak potom to len prestáť a nanosiť lienky.
Hrušky :
- s rezistentnými odrodami je to trocha horšie, pri hruškách tie nové odrody nič moc teda až na Dicolor. Máme však k dispozícii Ázijské hrušky v našich podmienkach napádané škodcami len veľmi ojedinele.
Horšie je keď prídu méry hruškové. Ak nechceme striekať a máme len niekoľko malých zákrskov, tak sa dajú obrať aj rukami. Dobré je zamedziť na stromček prístup pre mravcov, ktorý práve méry a vošky roznášajú a pestujú a ochraňujú. K tomu pomôže namazať prístupové miesta najčastejšie kmeň lepkavým mazadlom, cez ktoré sa nedostanú...
broskyne a nektarinky :
- povedzme si to otvorene - momentálne v našich podmienkach to bez chémie so stromčekom akejkoľvek odrody ani neskúšajme. Nasledovalo by v najlepšom prípade niekoľkoročné trápenie s nešťastným koncom. Rovno si to ušetrime... Strata času a peňazí! Ak nebudeme striekať proti kučeravosti, tak to proste nemá význam! Múčnatka je najmä na nektarinách fakt nepríjemná, ale povedzme... nie každý rok je kalamitný a dá sa čosi dopestovať aj bez postreku proti múčnatke, no bez postreku proti kučeravosti to proste nejde. Ak nechcete vôbec striekať, tak to ani neskúšajte! Dalo by sa o tom písať viac, ale to len ak by bol niekto fakt tvrdohlavý a chcel by súkromnú radu...
Slivky:
- Máme pomerne dosť nových odrôd v posledných rokoch. Je ich toľko, že aj odborník má problém sa v nich vyznať... Všetky sú viac menej odolné voči Šárke, najznámejšej nevyliečiteľnej metle všetkých Bystrických sliviek.
Mimo to je tu ešte problém s moniliózou, ktorý sa nemusí prejaviť, pokiaľ je záhradka izolovaná ale ak sa prejaví naplno je to katastrofa! Vo väčšine prípadov si príroda pomôže a strom nevyhynie, dá sa mu pomáhať rezom a dôkladným odstraňovaním napadnutých konárikov a ovocia.
Veľmi nepríjemná je piliarka, ktorá kladie vajíčka na kvety pri odkvitaní a spôsobí pri premnožení opad väčšiny ak nie všetkých plodov ešte v štádiu veľkosti hrášku. Existujú prípravky šetrné pre prírodu a včely, ktorými by som sa nebál striekať. Navyše nejaké reziduá nehrozia, pretože tento postrek je zavčasu na jar a do oberačky sa bezpečne zmyje. Tiež nie je nutné striekať každý rok, pretože riziko neúrody je len pri kalamitnom výskyte, kedy sme v minulých rokoch my, alebo náš sused nestriekali.
Čerešne
- Tu mám pre mnohých dobré správy. Boli sme doposiaľ zvyknutý na Vysoké stromiská, kde sa proste pre domácnosť neoplatilo ani všetky čerešne zberať, pretože ich bolo veľa naraz navyše čerešne nie sú jablká, zber je preto náročnejší. Trvanlivosť len deň dva a aj tak boli všetky červivé!
Tak tu mám dobé recepty ako sa tomu vyhnúť!
Vysaďme si čerešne na slaborastúcich podpníkoch, nebudú tak veľké. Vysaďme si také, ktoré majú na jednom strome naštepené aspoň 2 - 3 - 4 odrody, ktoré dozrievajú postupne. Vyhneme sa kalamitnej nadúrody v rovnakom čase. Vysaďme si nové odrody, ktoré nečervivejú!
Mimo to mávajú čerešne ešte krátkodobý problém s voškami, ktorý sa dá ale prežiť bez postreku a ostatné nepríjemnosti čerešne v podstate zvládajú samostatne.
Višne
- Donedávna bezproblémovejšie, momentálne veľmi problémové kvôli monilióze. Vysychajú celé konáriky, často dokonca polovica, či aj celý strom. Ak nás to začne postihovať, tak sa jarnému postreku proste nedá vyhnúť... Skôr nepestovať ak nechceme vôbec striekať, prípadne vysadiť strom na polovicu čerešňu, ktorá nie je tak náchylná a na polovicu vičňu, ak úplne odíde, zostane aspoň čerešňa. Pozor na opeľovanie, višne by mali byť radšej dve vedľa seba, ale to platí aj o inom ovocí.. (Ak ale máme na jednom strome dve rôzne odrody, druhý už netreba)
Marhule
- Podobne ako višne, zas tá monilióza... Navyše stará známa "porážka" sužuje pestovanie marhúľ. Neskoré jarné mrazíky v teplých zimách ničia nielen úrodu ale sužujú aj stromy... Treba to skúsiť... Možno budete mať šťastie... Pre opatrnejších - existuje jedna odroda sliviek, ktorá má úplne rovnakú chuť ako marhuľa. Sú to veľké modročierne slivky, ale chuťovo marhule - čo poviete stojí to za úvahu! Je to bezpečnejšie aj pre vyššie polohy!
Vinič
- Nové interšpecifické odrody rozširujú možnosti aj oblasť rozšírenia viniča. Použiteľné sú najmä ako stolové odrody. Treba to skúsiť, netreba sa báť, hoci nemáte možno u vás v pestovaní tradíciu. Terasa pri dome je ideálnym miestom na niekoľko koreňov...
Drobné ovocie - Najväčším problémom bola v minulosti Americká múčnatka egrešov. Tak si zakúpte nové odolné odrody. Stojí to za to! Ostatné drobné ovocie ak nechcete striekať, treba aspoň sledovať, pretože nie je bez parazitov...
Čo ale odporúčam sú menej známe ale zato úplne odolné ovocia ktoré netreba striekať - je to ďalší dôvod pre ich pestovanie!
Asimina triloba - nielenže nepotrebuje žiaden postrek ale dokonca sama produkuje biopesticídy, ktoré sa dajú využiť pri ochrane aj iných oveľa náchylnejších druhov.
Dyospiros - Hurmi Kaki - nenapádajú ju žiadny škodcovia, je to veľmi zdravé ovocie obľúbené najmä v Ázii, potrebuje viac propagácie, pretože je netradičné.
Amelanchier - muchovník - Chutné zdravé bez škodcov
Kiwi - za normálnych okolností bez škodcov, iba ak sa naň dostanú z iných hostiteľských rastlín, najmä ruží strapky, prípadne roztoče, netreba sa toho ale báť!
Moruša a tiež figovník sú vzdialené príbuzné a obe bez škodcov v našich podmienkach.
Jarabiny, oskoruše a mišpule sa dajú tiež pestovať bez postrekov.
Veľkoplodé čučoriedky nemajú najväčší problém s hmyzom, ale s kyslosťou pôdy. Treba dodržať zásady.
Dajte si poradiť a vyberajte si odrody, ktoré vám budú robiť radosť aj s minimom starostlivosti. Ak proste iba kúpite čo je najbližšie dostať a čo najlacnejšie, vráti sa vám to potom na nákladoch za postreky, prípadne na neúrode. S prírodou nie je potrebné bojovať. Postačí ju rešpektovať. Netreba prekážky preskakovať, je to únavné. Niekedy je dlhšia cesta skratkou, keď prekážku obídeme. 0903 258 405
Hľadať v debate
pre Paloo: jasne ze hej len este nemozem pisat sukr. spravy. Nasadil si mi kedysi cervika do hlavy s tou asiminou. Chystam sa na nu ale az na jesen. Na jar by som chcela nejake okrasno-jedle kricky -vselijake mozne hlavne nech sa daju ozobavat a nech ich nemusim striekat
Nasadil si mi kedysi cervika do hlavy s tou asiminou. Chystam sa na nu ale az na jesen. Na jar by som chcela nejake okrasno-jedle kricky -vselijake mozne hlavne nech sa daju ozobavat a nech ich nemusim striekat
Čo sa týka vplyvu rastlín pod stromami na výskyt škodcov. Je to príliš všeobecná otázka. škodcov je veľa rôznych. Vo všeobecnosti možno rozdeliť tieto vplyvy do týchto kategórií:
a) Pozitívny vplyv na výskyt škodcov. Mnohý škodcovia hosťujú na viacerých druhoch rastlín ak sú tieto bližšie k sebe, tak im to len vyhovuje. Ako príklad čierne vošky v júni na čerešniach priletia keď príde ich čas na čerešne a potom zasa zmiznú idú na iného hostiteľa. Ak sú hostitelia bližšie k sebe je potom ich výskyt častejší a vo väčšom množstve.
b) Negatívny vplyv môžu mať niektoré aromatické byliny na určitých škodcov, treba však povedať, že stromy sú o poschodie vyššie ako byliny a tak to škodcom vyššie v korune neprekáža príliš že kdesi pri zemi im to nevonia.
C) Každý škodca má aj svojich prirodzených predátorov a svoje choroby. Títo za normálnych okolností dokážu udržať množstvo škodcov na takej hladine že až toľko neškodia. To však neplatí momentálne a už vôbec nie v našich záradách kde s pochopiteľných príčin uprednostňujeme druhy nám milé a chutné a je ich potom veľa na malej ploche, čo je raj pre škodcov. Ďalšou vecou je to, že sa stále vyskytujú nový škodcovia a ich zmutované či neznáme kmene prinesené hoci aj z druhého konca sveta, pričom sa im u nás darí, pretože naši predátory ich nelovia a ich predátory z miesta ich pôvodného výskytu sa u nás zatiaľ nevyskytujú.
Odpoveď je príliš všeobecná ale tak bola postavená otázka.
Vplyv bylín pod stromom teda je určite nejaký, ale nie tak výrazný ako vplyv týchto bylín na iné rovnako veľké - vysoké rastliny, ktoré s nimi priamo susedia. Z tohoto pohľadu som pozoroval vplyv Asimíny, čo je strom na výskyt vošiek na slivke. Stromy boli vedla seba tak, že sa dotýkali konármi. O asimine je známe okrem toho že má chutné veľké plody podobné banánom aj to, že zabíja hmyz. Vošky často roznášajú mravce, ktorým chutia ich sladké výlučky. Pozoroval som, ako sa mravce tvrdohlavo snažili rozmiestňovať vošky aj na miestach kde slivka susedila s asiminou a dokonca aj na niektoré konáriky Asiminy. Na konárikoch Asiminy vošky do druhého dňa uschli, otrávili sa. Po nejakom čase mravce pochopili, že to nieje dobrý nápad, a presťahovali sa s voškami na opačnú stranu koruny slivky, kde nesusedila s Asiminou. Inak vošiek som mal aj bez stirkania pomerne málo, pretože bolo veľké množstvo lienok - tých amerických jedovatých mnohobodkovaných, ktoré vytlačili už celkom v tejto lokalite naše pôvodné 7bodkové. Sú dravé a rýchlejšie sa množia.
a) Pozitívny vplyv na výskyt škodcov. Mnohý škodcovia hosťujú na viacerých druhoch rastlín ak sú tieto bližšie k sebe, tak im to len vyhovuje. Ako príklad čierne vošky v júni na čerešniach priletia keď príde ich čas na čerešne a potom zasa zmiznú idú na iného hostiteľa. Ak sú hostitelia bližšie k sebe je potom ich výskyt častejší a vo väčšom množstve.
b) Negatívny vplyv môžu mať niektoré aromatické byliny na určitých škodcov, treba však povedať, že stromy sú o poschodie vyššie ako byliny a tak to škodcom vyššie v korune neprekáža príliš že kdesi pri zemi im to nevonia.
C) Každý škodca má aj svojich prirodzených predátorov a svoje choroby. Títo za normálnych okolností dokážu udržať množstvo škodcov na takej hladine že až toľko neškodia. To však neplatí momentálne a už vôbec nie v našich záradách kde s pochopiteľných príčin uprednostňujeme druhy nám milé a chutné a je ich potom veľa na malej ploche, čo je raj pre škodcov. Ďalšou vecou je to, že sa stále vyskytujú nový škodcovia a ich zmutované či neznáme kmene prinesené hoci aj z druhého konca sveta, pričom sa im u nás darí, pretože naši predátory ich nelovia a ich predátory z miesta ich pôvodného výskytu sa u nás zatiaľ nevyskytujú.
Odpoveď je príliš všeobecná ale tak bola postavená otázka.
Vplyv bylín pod stromom teda je určite nejaký, ale nie tak výrazný ako vplyv týchto bylín na iné rovnako veľké - vysoké rastliny, ktoré s nimi priamo susedia. Z tohoto pohľadu som pozoroval vplyv Asimíny, čo je strom na výskyt vošiek na slivke. Stromy boli vedla seba tak, že sa dotýkali konármi. O asimine je známe okrem toho že má chutné veľké plody podobné banánom aj to, že zabíja hmyz. Vošky často roznášajú mravce, ktorým chutia ich sladké výlučky. Pozoroval som, ako sa mravce tvrdohlavo snažili rozmiestňovať vošky aj na miestach kde slivka susedila s asiminou a dokonca aj na niektoré konáriky Asiminy. Na konárikoch Asiminy vošky do druhého dňa uschli, otrávili sa. Po nejakom čase mravce pochopili, že to nieje dobrý nápad, a presťahovali sa s voškami na opačnú stranu koruny slivky, kde nesusedila s Asiminou. Inak vošiek som mal aj bez stirkania pomerne málo, pretože bolo veľké množstvo lienok - tých amerických jedovatých mnohobodkovaných, ktoré vytlačili už celkom v tejto lokalite naše pôvodné 7bodkové. Sú dravé a rýchlejšie sa množia.
Dakujem za odpoved na cast mojej otazkyAsiminu si tiez chcem zadovazit ale az na jesen. Dufam ze je jesen vhodna na vysadbu
Asiminu si tiez chcem zadovazit ale az na jesen. Dufam ze je jesen vhodna na vysadbu
K tým stromkom s viacerými odrodami. Momentálne v tejto chvíli mám len hrušky, višne a čerešne s dvoma odrodami. Ak chcete niečo iné viem urobiť na objednávku, podľa vašich predstáv prakticky čokoľvek. Keďže mám stromky krytokorenné v zakoreňovačoch dajú sa sadiť kedykoľvek, dokonca aj olistené počas vegetácie. Ak si objednáte teraz to čo zrovna nie je, tak budú pripravené najskôr v júni a dajú sa hneď vysadiť, alebo počkáte do jesene podľa potreby.
To je zároveň aj odpoveď kedy sadiť Asiminy - ak sú dobre zakorenené a vyberiete ich s citom aby nebol porušený koreňový bal tak kedykoľvek.
To je zároveň aj odpoveď kedy sadiť Asiminy - ak sú dobre zakorenené a vyberiete ich s citom aby nebol porušený koreňový bal tak kedykoľvek.
Este by ma zaujimalo kolko by tak asi stal taky stromcek-trebars jablon s tromi odrodami a kombinacia dvoch odrod visni a jednej ceresne. A uplne by mi to v lete staciloVed keby bolo moc suche leto tak pockam s vysadbou aj do jesene.A mozno budeme mat stastie a vyvrtame dovtedy studnu
Ved keby bolo moc suche leto tak pockam s vysadbou aj do jesene.A mozno budeme mat stastie a vyvrtame dovtedy studnu
Nie je vhodné aby som tu hovoril o cene, som si však istý, že budeš spokojná. Ak by som sa tu choval príliš komerčne príspevky by zmazali, už sa mi to stalo a tak podrobnosti na telefón. Moje meno je Andrej Danek ak chceš môžeš mi zavolať poľahky ma vygúgliš.
Alebo stačí ak klikneš myškou na modrý nápis "wabi" hneď pod obrázkom Asiminy, ktoré mi slúži ako logo, na ľavej strane ktoréhokoľvek môjho príspevku. Vyrolujú sa ti možnosti. Vyber "Zobraziť verejný profil" potom odklikni možnosť "o mne" OBJAVí SA BLEDOMODRÉ OKNIčKO S úDAJMI A CELKOM DOLU AKO JE "PODPIS" JE NA MŇA AJ TELEFÓN.
Alebo stačí ak klikneš myškou na modrý nápis "wabi" hneď pod obrázkom Asiminy, ktoré mi slúži ako logo, na ľavej strane ktoréhokoľvek môjho príspevku. Vyrolujú sa ti možnosti. Vyber "Zobraziť verejný profil" potom odklikni možnosť "o mne" OBJAVí SA BLEDOMODRÉ OKNIčKO S úDAJMI A CELKOM DOLU AKO JE "PODPIS" JE NA MŇA AJ TELEFÓN.
a nemas skype?
michaella10 
Gratulujem! len tak dalej.Bio je super vec. No treba si uvedomit, ze ked chcete bio ovocie a bio zeleninu, tak to bude chvilu trvat. A musite si uvedomit, ze to je cele o zalozeni biologickej rovnovany vo vasej zahrade. Ja som si kupil domcek asi pred 3mi rokmi zadne "pole" sme prerobili na ovocny sad. Samozrejme, ze som chcel bio. Moja teoria je, ze nebio ovocie a zeleninu si viemkupit v obchode a doma chcem mat len bio. Aj ked to pojde tazsie. Biologocka rovnovaha nastane za cca 5 rokov za prisnych pravidiel. Musim sa priznat, ze je to namaha a musite sa vela ucit. Bohuzial slovenskej literatury je strasne malo a niekedy su to len zle preklady. Nestaci ak postriekate stromceky soda birabonou, alebo cesnakovym vyluhom (co zabija aj lienky). Bio zahrada nie je o pouzivani biopripravkov ale o nastaveni biologickej rovnovahy a nauceni sa rozdelit sa s prirodou. Ak mate 50 jablk mne nevadi ak si 15 zoberie priroda.
Ako pozitiny priklad by som uviedol moju vinicu. ked som ju kupil boli casti kde boli 50-100 ovocne stromy a zanedbany vinic.divoka trava po kolena. No na tejto sa o stromy a vinic nemusime chemicky starat a vzdy mame super urodu. Jeplna lienok a zivota. Ak dame prirode sancu, tak sa o nas postara.
Ako pozitiny priklad by som uviedol moju vinicu. ked som ju kupil boli casti kde boli 50-100 ovocne stromy a zanedbany vinic.divoka trava po kolena. No na tejto sa o stromy a vinic nemusime chemicky starat a vzdy mame super urodu. Jeplna lienok a zivota. Ak dame prirode sancu, tak sa o nas postara.
Nik sa o nás nepostará ani príroda nie. Musíme sa starať sami.
Nepáči sa mi keď sa rozdeľuje na príroda kontra človek. Veď aj človek je súčasťou prírody.
Čo sa týka záhrady a ovocných stromov, treba voliť cestu menšieho odporu. Nebudem predsa silou mocou presadzovať odrody, alebo druhy ktoré sa nebudú v záhradke dariť. Treba vysadiť, to, čo je vhodné na pestovanie bez chémie...
Ďalšia vec, čo sa stretávam často u ľudí pestujúcich bio, je že nehnoja, alebo hnoja nedostatočne. Ideálne by bolo, keby chovali napríklad králikov, či hydinu a využívali ich takto na produkciu biohnoja. Žiaľ, väčšinou nechovajú nič a hnojivá nekupujú.
Nepáči sa mi keď sa rozdeľuje na príroda kontra človek. Veď aj človek je súčasťou prírody.
Čo sa týka záhrady a ovocných stromov, treba voliť cestu menšieho odporu. Nebudem predsa silou mocou presadzovať odrody, alebo druhy ktoré sa nebudú v záhradke dariť. Treba vysadiť, to, čo je vhodné na pestovanie bez chémie...
Ďalšia vec, čo sa stretávam často u ľudí pestujúcich bio, je že nehnoja, alebo hnoja nedostatočne. Ideálne by bolo, keby chovali napríklad králikov, či hydinu a využívali ich takto na produkciu biohnoja. Žiaľ, väčšinou nechovajú nič a hnojivá nekupujú.
Ja myslim ze aj vela zalezi na tom kde tu zahradku mas. Ak ju mas tak ako ja v zahradkovej osade zovretu tesne medzi dvoma ne-bio zahradkami tak by som sa asi vazne snazila marne o prave bio. Takze sa priklanam skor k nazoru ze musim nasadit hlavne ovocie ktore nepotrebuje alebo aspon co najmenej chemicku ochranu. Aj ked-tie dve marhule co tam chcem dat sa asi bez nej nezaobiduA kraliky a hydina by tam asi neprezili lebo sa tam kazdy den nedostaneme.Zeby kompost?Asi predsa len aj nejake tie hnojiva budem musiet kupitAle zatial som skusila do dvoch vykopov nahadzat vselijaky zahradny odpad za celu minulu sezonu na jesen som to zasypala hlinou a na jar to zakryjem zrejme ciernou netkanou textiliou a skusim zasadit uhorky rajciny tekvice a hluboviny. A budem sledovat ako sa im bude darit.
Skratka taky pokus ako zuzitkovat to neskutocne kvantum buriny co sa mi minuly rok urodilo No co pre istotu si zasadim tie plodiny este aj inde-s prihnojenim
A kraliky a hydina by tam asi neprezili lebo sa tam kazdy den nedostaneme.Zeby kompost?Asi predsa len aj nejake tie hnojiva budem musiet kupitAle zatial som skusila do dvoch vykopov nahadzat vselijaky zahradny odpad za celu minulu sezonu na jesen som to zasypala hlinou a na jar to zakryjem zrejme ciernou netkanou textiliou a skusim zasadit uhorky rajciny tekvice a hluboviny. A budem sledovat ako sa im bude darit. Skratka taky pokus ako zuzitkovat to neskutocne kvantum buriny co sa mi minuly rok urodilo No co pre istotu si zasadim tie plodiny este aj inde-s prihnojenim
tusim som sa nejak rozpisala
wabi ja som nekladol do protikladu prirodu a cloveka, ale co clovek "tvori" je vela krat v protiklade s prirodou. co sa tyka hnojenia ja kompostujem. kompostujem takmer vsetko co sa da a je bezpecne. nie len ze ziskam super kompost, ale velkost mojho odpadu sa radikalne znizila. a ked mam kompostom obohatenu podu tak namiesto okopavania pouzivam dazdovky. burinu okopavam len na povrchu, aby som neposkodil spodny ekosystem. a najcastejsie ju trham. mulcujem a to kolko sa len da. naozaj je to vec chcenia a postoju. da sa to. drzim palce.
valcs
Zhrniem to stručne:
ak kompostujete len trávu a burinu a konáre priamo z toho pozemku, ktorý chcete takto zúrodniť a na ktorom vlastne ornica nie je alebo len veľmi zlá a slabá vrstva, tak vlastne len dodávate do pôdy tie živiny, ktoré boli z nej predtým odčerpané rastlinami ktoré práve kompostujete a keďže je chudobná obohacuje sa tým len ťažko a hlavne pomaly.
Čím nechcem žiadnym spôsobom znevažovať kompost, práve naopak veľmi zlepšuje štruktúru pôdy a je potrebné pre kolobeh živín tak prirodzený pre zdravý ekosystém, len teda ak súčasne s ním aj nehnojíme, pôda sa takto neobohacuje ale po troche predsa len vyčerpáva, práve tým že plody a úrodu zjeme a na vecko chodíme najčastejšie mimo kanibudku, ale niekde kde sa spláchne do kanalizácie. Preto iba kompostovanie jednoducho nepostačuje ak sa nejedná o zabehnutú záhradu, na začiatok treba aj prihnojiť, najmä ak chýba ornica.
V okolí Bratislavy je ale pomerne dosť jazdeckých klubov, ktoré majú mnoho kvalitného konského hnoja a často nevedia čo s ním. Stačí si zaplatiť len dovoz autom, najlepšie ako fušku nejakému šoférovi stavebnej firmy aby to bolo lacnejšie tak 20-40 € za dopravu a hnoj je zdarma. Stačí len pár telefonátov a oganizačného talentu. Konský hnoj patrí k najlepším hnojivám a nemusíte nosiť celú ornicu, hoci aj tu je ľahká pomoc. Veď stavia sa napriek kríze ešte dosť a nielen diaľnice a to vždy obnáša počiatočné zemné práce spojené s odstránením ornice a často majú stavbári problém kam s množstvom takejto ornice. Poľahky sa s nimi dohodnete aby to "umiestnili" u vás a takto to máte dokonca úplne zadarmo.
Obe varianty som osobne prakticky vyskúšal a aj niektorí moji známi a zaručene fungujú, len namiesto telenovely to chce trocha telefonovať a organizovať!
Dúfam, že som sa týmto príspevkom nikoho nedotkol a chcem tiež upozorniť, že nieje v protiklade s tým predchádzajúcim, iba ho dopĺňa. A keď niekoho tie telenovely bavia a nepostačuje mu tá "telenovela" v reálnom živote, nech si ich kľudne pozerá ďalej.
Ono sa to nezdá ale tie kanibudky mali niečo do seba.Vieš koľko toho za rok priemerný človek na rastlinnej strave plnej vlákniny vylúči. Napokon, každý si to vie spočítať...
Takýmto spôsobom sa dá záhradka skutočne obohatiť aj bez zvieratiek a zabezpečovania hnoja. Len tá hygiena a smrad...
Je to zaujímavé. V celom veľkom 28a skleníku nebolo vôbec potrebné používať žiadne postreky, herbicídy a insekticídy. V skleníku sa síce vyskytovali klasický škodcovia - vošky, molice, roztoče, ale len v malej miere. Vysvetľujem si to obrovským množstvom hmyzích predátorov, najrôznejších ôs, osičiek, kutiliek, dokonca aj takých, ktoré som nikdy predtým ani nevidel. Skleník si vytvoril vlastnú mikroklímu a bol polievaný podmokom vodou z neďalekého jazierka. Dokonca v ňom na jeseň žili aj žaby a mloky.
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
