Veľa krát počujem ľudí ako nechcú používať postreky. Dokonca je to často dôvod, prečo nechcú pestovať ovocné stromy, pretože sa im bez chemických postrekov nedarí a oni striekať nechcú...
Teraz sa na mňa možno odborníci fakt nahnevajú, ale ono sa to naozaj dá!
Je to naozaj možné a pritom môžeme zberať prvotriedne ovocie.
Musíme si ale uvedomiť, že nemôžeme bez chémie úspešne pestovať presne tie odrody, ktoré sú najpredávanejšie v supermarketoch!
Čo sa teda dá pestovať?
Vymenujem postupne jednotlivé druhy a ich možnosti pestovania:

Jablone:
- Mnoho ľudí nevie o tom, že máme k dispozícii celú plejádu odrôd rezistentných voči dvom najhorším hubovým ochoreniam jabloní, (múčnatka a chrastavitosť) ktoré sa preto dajú pestovať bez postrekov. Voči roztočom môžeme nasadiť dravého roztoča a zostáva už len obaľovač, ten ktorého červíčky nám v jabĺčkach vadia. Ak to nechceme robiť vo veľkom, je to v podstate priechodné. Vošky sa dajú postriekať bioinsekticídmi, alebo výluhmi z orechov, Asimin, prípadne iných hmyz odpudzujúcich prípravkov, ak ale nechceme striekať vôbec, tak potom to len prestáť a nanosiť lienky.

Hrušky :
- s rezistentnými odrodami je to trocha horšie, pri hruškách tie nové odrody nič moc teda až na Dicolor. Máme však k dispozícii Ázijské hrušky v našich podmienkach napádané škodcami len veľmi ojedinele.

Horšie je keď prídu méry hruškové. Ak nechceme striekať a máme len niekoľko malých zákrskov, tak sa dajú obrať aj rukami. Dobré je zamedziť na stromček prístup pre mravcov, ktorý práve méry a vošky roznášajú a pestujú a ochraňujú. K tomu pomôže namazať prístupové miesta najčastejšie kmeň lepkavým mazadlom, cez ktoré sa nedostanú...

broskyne a nektarinky :
- povedzme si to otvorene - momentálne v našich podmienkach to bez chémie so stromčekom akejkoľvek odrody ani neskúšajme. Nasledovalo by v najlepšom prípade niekoľkoročné trápenie s nešťastným koncom. Rovno si to ušetrime... Strata času a peňazí! Ak nebudeme striekať proti kučeravosti, tak to proste nemá význam! Múčnatka je najmä na nektarinách fakt nepríjemná, ale povedzme... nie každý rok je kalamitný a dá sa čosi dopestovať aj bez postreku proti múčnatke, no bez postreku proti kučeravosti to proste nejde. Ak nechcete vôbec striekať, tak to ani neskúšajte! Dalo by sa o tom písať viac, ale to len ak by bol niekto fakt tvrdohlavý a chcel by súkromnú radu...

Slivky:
- Máme pomerne dosť nových odrôd v posledných rokoch. Je ich toľko, že aj odborník má problém sa v nich vyznať... Všetky sú viac menej odolné voči Šárke, najznámejšej nevyliečiteľnej metle všetkých Bystrických sliviek.
Mimo to je tu ešte problém s moniliózou, ktorý sa nemusí prejaviť, pokiaľ je záhradka izolovaná ale ak sa prejaví naplno je to katastrofa! Vo väčšine prípadov si príroda pomôže a strom nevyhynie, dá sa mu pomáhať rezom a dôkladným odstraňovaním napadnutých konárikov a ovocia.
Veľmi nepríjemná je piliarka, ktorá kladie vajíčka na kvety pri odkvitaní a spôsobí pri premnožení opad väčšiny ak nie všetkých plodov ešte v štádiu veľkosti hrášku. Existujú prípravky šetrné pre prírodu a včely, ktorými by som sa nebál striekať. Navyše nejaké reziduá nehrozia, pretože tento postrek je zavčasu na jar a do oberačky sa bezpečne zmyje. Tiež nie je nutné striekať každý rok, pretože riziko neúrody je len pri kalamitnom výskyte, kedy sme v minulých rokoch my, alebo náš sused nestriekali.

Čerešne
- Tu mám pre mnohých dobré správy. Boli sme doposiaľ zvyknutý na Vysoké stromiská, kde sa proste pre domácnosť neoplatilo ani všetky čerešne zberať, pretože ich bolo veľa naraz navyše čerešne nie sú jablká, zber je preto náročnejší. Trvanlivosť len deň dva a aj tak boli všetky červivé!
Tak tu mám dobé recepty ako sa tomu vyhnúť!
Vysaďme si čerešne na slaborastúcich podpníkoch, nebudú tak veľké. Vysaďme si také, ktoré majú na jednom strome naštepené aspoň 2 - 3 - 4 odrody, ktoré dozrievajú postupne. Vyhneme sa kalamitnej nadúrody v rovnakom čase. Vysaďme si nové odrody, ktoré nečervivejú!
Mimo to mávajú čerešne ešte krátkodobý problém s voškami, ktorý sa dá ale prežiť bez postreku a ostatné nepríjemnosti čerešne v podstate zvládajú samostatne.

Višne
- Donedávna bezproblémovejšie, momentálne veľmi problémové kvôli monilióze. Vysychajú celé konáriky, často dokonca polovica, či aj celý strom. Ak nás to začne postihovať, tak sa jarnému postreku proste nedá vyhnúť... Skôr nepestovať ak nechceme vôbec striekať, prípadne vysadiť strom na polovicu čerešňu, ktorá nie je tak náchylná a na polovicu vičňu, ak úplne odíde, zostane aspoň čerešňa. Pozor na opeľovanie, višne by mali byť radšej dve vedľa seba, ale to platí aj o inom ovocí.. (Ak ale máme na jednom strome dve rôzne odrody, druhý už netreba)

Marhule
- Podobne ako višne, zas tá monilióza... Navyše stará známa "porážka" sužuje pestovanie marhúľ. Neskoré jarné mrazíky v teplých zimách ničia nielen úrodu ale sužujú aj stromy... Treba to skúsiť... Možno budete mať šťastie... Pre opatrnejších - existuje jedna odroda sliviek, ktorá má úplne rovnakú chuť ako marhuľa. Sú to veľké modročierne slivky, ale chuťovo marhule - čo poviete stojí to za úvahu! Je to bezpečnejšie aj pre vyššie polohy!

Vinič
- Nové interšpecifické odrody rozširujú možnosti aj oblasť rozšírenia viniča. Použiteľné sú najmä ako stolové odrody. Treba to skúsiť, netreba sa báť, hoci nemáte možno u vás v pestovaní tradíciu. Terasa pri dome je ideálnym miestom na niekoľko koreňov...

Drobné ovocie - Najväčším problémom bola v minulosti Americká múčnatka egrešov. Tak si zakúpte nové odolné odrody. Stojí to za to! Ostatné drobné ovocie ak nechcete striekať, treba aspoň sledovať, pretože nie je bez parazitov...
Čo ale odporúčam sú menej známe ale zato úplne odolné ovocia ktoré netreba striekať - je to ďalší dôvod pre ich pestovanie!

Asimina triloba - nielenže nepotrebuje žiaden postrek ale dokonca sama produkuje biopesticídy, ktoré sa dajú využiť pri ochrane aj iných oveľa náchylnejších druhov.

Dyospiros - Hurmi Kaki - nenapádajú ju žiadny škodcovia, je to veľmi zdravé ovocie obľúbené najmä v Ázii, potrebuje viac propagácie, pretože je netradičné.

Amelanchier - muchovník - Chutné zdravé bez škodcov

Kiwi - za normálnych okolností bez škodcov, iba ak sa naň dostanú z iných hostiteľských rastlín, najmä ruží strapky, prípadne roztoče, netreba sa toho ale báť!

Moruša a tiež figovník sú vzdialené príbuzné a obe bez škodcov v našich podmienkach.

Jarabiny, oskoruše a mišpule sa dajú tiež pestovať bez postrekov.
Veľkoplodé čučoriedky nemajú najväčší problém s hmyzom, ale s kyslosťou pôdy. Treba dodržať zásady.
Dajte si poradiť a vyberajte si odrody, ktoré vám budú robiť radosť aj s minimom starostlivosti. Ak proste iba kúpite čo je najbližšie dostať a čo najlacnejšie, vráti sa vám to potom na nákladoch za postreky, prípadne na neúrode. S prírodou nie je potrebné bojovať. Postačí ju rešpektovať. Netreba prekážky preskakovať, je to únavné. Niekedy je dlhšia cesta skratkou, keď prekážku obídeme. 0903 258 405