Nezávidím.

Ale aby si nešla len ty, by vyznelo nielen pre tvoju svokru divne, nehovoriac o manželovi a aj tvojim pocitom.
Skôr by som povedala, nech manžel slušne odmietne peniaze, že si to všetko zaplatíte vy.
Alebo to drastickejšie riešenie, neísť nikto z vás. Čo však si myslím, že manžel bude proti.
Alebo poslať iba tvojho manžela?!

Neľahké rozhodovanie, ale držím palce.

Určite má zvláštny spôsob správania, ale skús sa aj Ty zamyslieť, či v niečom nechybíš. Ja na tvojom mieste by som pozvanie prijala, veď si predsa manželkou jej synáčika, svojim príchodom ju možno prekvapíš ( čo ak s ním nerátala?) Ukázala by som svoju veľkorysosť aj pri kúpe darčeka, možno sa nad svojím správaním trošku zamyslí.

Ja svoju veľkorysosť prejavujem keždé narodeniny, meniny, vianoce.Peňazí nemáme nazvyš, mažel jen povedal, že 10 000 + benzín + iné výdavky, čo by to stálo proste nemáme. Alebo máme, no musíme byť opatrní. No ona sa urazila. Mne sa zdá divné platiť si za pozvanie.Máš pravdu som odmeraná, no po rokoch doliezania, vtierania, ponižovania som si povedala dosť, stačilo, aj ja mám svoju hrdosť. Pretala som kôli nim plakávať a trápiť sa. Prestala chodiť tam, kde mi bolo veľakrát povedané, že nepatrím.

Najlepšie bude, ak sa o tom s manželom rozumne porozprávate, povedz Ty, či chceš ísť, on rovnako, a uvidíte, možno sa spolu dohodnete, že nepôjdete nikam, a to bude asi najlepšie pre vás oboch, a ona si uvedomí, že asi možno tá chyba bude na jej strane, a prehodnotí svoje správanie.

Ja vnútorne nikam nechcem ísť, ale keď prvotné "pozvanie" znelo ako pozvanie som bola rozhodnutá, že teda OK, prežijem. No toto, keď mažel doniesol od svokry ma priklincovalo. To mi sánka spadla. Keby povedla, polovicu Vám uhradím, alebo niečo také, ale tebe zaplatíma manželke si zaplať... to mi znie, ja ju tam nechcem.

A čo na to manžel? S takým jej riešením, že cestu preplatí všetkým, len neveste nie, by súhlasiť nemal.

Nedá sa posudzovať jednostranne situácia .Z môjho pohľadu je tiež správanie sa svokry určitým spôsobom divné , ale ja to riešiť nebudem, nakoľko jednoducho nepoznám situáciu , ktorá všetkému predchádzala .


Chcela by som poradiť len toľko , že Vám držím palce a skúste pozvanie prijať . Povzniesť sa nad tým čo bolo .... bude pre Vás najlepším riešením, ktoré bude dobré aj z hľadiska zachovania si Vášho manželstva .
Čo sa týka zaplatenia cesty , dohodnite sa v prvom rade s manželom , sú tam určité riešenia taktiež .

Ja tiež som bola pred 30 rokmi nechcená nevesta/lebo som asi podľa predstáv svokry nebola Onassisova dcéra / a užila som si svoje ........a teraz som najlepšia nevesta pod slnkom už rok s mojou svokrou bývam v jej dome , rok jej varím, pečiem ,platím elektrinu ,plyn a všetko okolo domu .......a na oko sa tvári , že je veľmi spokojná a je jej fajn ...ešte mi aj kde tu čo zmizne , ale jej je fajn

Takže hlavu hore a skúste sa cez to preniesť . Ja som trpezlivá .

Manžel je povedal, že teda nikam nepôjdeme. To mu telefonovala, že aby prišiel na návštevu , dodala "SÁM". Tam sa vraj poriadne pohádali, sestra sa s ním nerozpráva. Matka asi tiež nie, on teraz hovorí mne, že som všetkému na vine ja. Ja to, už psychycky nevydržím a trápim sa s tým, bolí to.

No myslím, že by ste mali ťahať za jeden povraz, vy, vaša rodinka, v zložení manžel, ta a vaše dieťa. Manžel by ťa mal podržať a dať tým podľa mňa svojej mame jasne najavo, že on si ťa vybral a jednoducho ťa jeho mama musí akceptovať. Nie takýmto spôsobom manipulovať s vašou rodinkou a vlastne vytvárať pôdu na možno aj hádky a pod. Myslím, že je to asi hlavne o postoji tvojho manžela. Určite to preberte spolu....Nemá zmysel hrať urazenú, ale ani nechať po sebe "šliapať" Ako píšeš, aj ty máš svoju hrdosť, ale by ju mať aj tvoj manžel a podržať ťa, stáť pri tebe a s tebou....
držím palce.

On, si tiež musí uvedomiť, že takto sa k žene svojho syna správať nemôže. Trvaj sa svojom, máš predsa svoju hrdosť, či nie? ak ste sa teda rozhodli, že nepôjdete, nechoďte.

Gabča, vydala si sa za manžela, nie za jeho matku a sestru.
Ak sa niekde nemám cítiť dobre, tak tam nejdem a hotovo. Je jedno kto pochybil a kde je pravda.
Ľudia si nemusia sadnúť a keď si raz nesadnú, tak sa nemusia ani stretávať.
Spôsob, ako ho prezentuje Tvoja svokra je prinajmenšom zvláštny a podľa mňa hlúpy.

Ale to je len môj názor.

Bolo by dobré, aby manžel teraz necúvol a dal jasne najavo, že stojí pri Tebe. Dôležité je, aby ste Vy medzi sebou nemali nezhody, ostatná rodina nie je až taká dôležitá. Veď väčšinu času stráviš vo svojom najužšom rodinnom kruhu (manžel, deti...) - a v ňom musí byť pohoda. Občasné návštevy (aj nepríjemné) sa dajú zvládnuť. Jasné, že na Tvojho manžela matka so sestrou tlačia, proste žiarlia. Treba to vydržať. U nás sa v začiatkoch tiež svokrovci starali do toho, čo máme robiť, kedy a kde máme ísť... Manžel bol medzi dvomi mlynskými kolesami, veľa sme sa kvôli tomu hádali, ja som sa trápila. Ale postupom času to upadlo a teraz musím dokonca ja tlačiť manžela do toho, aby zavolal rodičom, zašiel k nim, pripomínam mu dátumy ich sviatkov.

Presne tak ako píše Danushka, manžel nech ide, prečo nie, ale prečo by si mala ísť Ty niekde, kde dopredu vieš, že bude množstvo negatívnej energie k Tvojej osobe a kde sa nebudeš cítit dobre, v žiadnom prípade by som nešla.

Ja si myslím, že lepšie by bolo, keby nešiel ani manžel - ak má na to dosť síl. Synáčikovia sú predsa len závislejší od mamičky...Ale na druhej strane, prečo ho zase nútiť, aby nešiel na oslavu vlastnej matky. Najlepšie by bolo, keby sa Gabča dohodla s manželom bez výčitiek - one nepôjde a on, ak chce, nech ide - ale že sa medzi nimi dvoma na tom nič nezmení. Časom jej manžel príde na to, kde mu je lepšie (ak mu Gabča nebude stále pripomínať, ako ju jeho mama nemá rada, lebo vzťah matka-syn je háklivý).

Uf. To je sila.
Ak máš odvahu, zavolaj jej ako si to predstavuje. Či má záujem aby ste prišli všetci, alebo iba syn. Narovinu. Ale slušne a milo. Povedz, že ak chce aby si prišla tak rada prídeš, ale ak je to zo slušnosti tak nemusíš prísť a nebudeš kôli tomu ani urazená....Možno to s tým platením cesty nemyslela tak ako si to pochopila....A ak povie, že zo slušnosti pozvala aj teba tak by som nešla a spýtala by som sa ako si to predstavuje ďalej. (Váš vzťah).
A manželovi nezávidím.
Držím palce. Nech to nerieši manžel, ale porozprávaj sa s nou ty. Je to predsa konflikt teba a svokry a nie manžela. Ja by som ho do toho neťahala.

S týmto plne súhlasím - to by svokru asi riadne zaskočilo. To by stálo za vyskúšanie. Ale že nemá do toho ťahať syna, tak s tým nesúhlasím. Veď ten spor je vlastne kvôli nemu, bijú sa o neho dve ženy - matka a nevesta. Poznám veľa manželstiev, kde väčšina sporov je práve kvôli "žiarlivosti" matky na vlastného syna, že jej ho niekto ukradol. A ten syn musí jasne ukázať svoj postoj, že matku má naďalej rád, ale že má rovnako rád svoju novú rodinu - manželku a dieťa. Keď on bude čušať, tak sa ten spor medzi matkou a nevestou nevyrieši... Mal by sa svojej manželky vždy zastať, aj keď jeho rodina bude na ňu "kydať" (aj v jej neprítomnosti), aby videli, že koho si zobral, toho má rád a nikto sa mu do toho nemá miešať. Proste by sa všetci mali naučiť rešpektovať nového člena rodiny - ale malo by to byť vzájomné.

Ja som to preto napísala, aby do toho neťahala manžela, lebo on tým bude trpieť, a môže sa stať, že sa budú kôli tomu hádať aj oni dvaja.
Mamu má rád a aj manželku. A nepovedala by som, že je to kôli nemu. Je to kôli svokre, ktorá potrebuje čas na to, aby spracovala to, že "prišla o syna".
A podľa toho ča som čítala tak do toho rýpe aj manželova sestra.Čo môže byť kameň úrazu, lebo dcéra + mama, ak sú proti neveste....

Však to, že sa začína miešať do toho celá rodina a to sama Gabča nemôže zvládnuť. Musí ich presvedčiť jej manžel, že majú jeho manželku rešpektovať. Lebo ony dve (matka a sestra) teraz vlastne skúšajú, koľko môžu do toho zasahovať. A keď on ukáže, že si z ich rečí nič nerobí a ža na ich názory nedá, tak mu dajú pokoj a nebudú vyrývať. Nechápem, čo tým chcú dosiahnuť, keď ho štvú proti vlastnej manželke.

Gabča, ja som v podobnej situácia, tiež moja svokra a moja švagrina má nemajú radi, je to už roky... doteraz sme sa nejako akceptovali ale v poslednom čase sa stali veci, ktoré všetko ešte zhoršili, takže vzťahy sú na bode mrazu... ja som zaujala postoj, že je na manželovi aby riešil tieto problémy...Kedže on pri všetkom bol a vie aká je pravda, tak som zaujala postoj, že "ja mám dosť svojich starosti, nebudem ešte riešiť chorú hlavu mojej svokry"... takže teraz keď niekde ideme manžel automaticky rieši veci tak, aby sme sa nestretli a nemali konflikty... zastane sa ma pred mamou a aj jej vynadá, ...ja na druhej strane nebránim manželovi chodiť k rodičom, keď chce nech ide na návšteve, predsa sú to len jeho rodičia a ja sa nechcem dostať do takej situácie, že keď sa niečo stane, tak ja som im bránila stretávať sa... proste sú akí sú, ale sú to jeho rodičia, ....

Na Tvojom mieste by som nechala manžela nech rozhodne ako to vyriešiť... či ísť alebo neísť, či platiť alebo nie... A keď tak veľmi chce, tak by som jej zaplatila za seba, aspoň budeš mať s ňou všetko vybavené ... Keď je ona na takej nizkej úrovni, predsa len Ty nemusíš klesnúť ešte nižšie...

Veľa šťastia...

Presne. Podobnú situáciu má moja kamoška, tiež sa nevie "zavďačiť svokre" a celej manželovej rodine. S niektorými členmi si rozumie (s tými sa aj stretáva), s niektorými nie (tam obmedzuje návštevy na minimum). Hlavne sa snaží, aby bolo všetko v poriadku u nich doma - medzi manželom a deťmi. Keď manžel pochopí, že sa nedá nasilu tie vzťahy zlepšiť, tak to treba nechať tak, ale neznamená to, že to bude vyčítať svojej manželke.