Bedrich Smetana : Vltava

Verdi - Trubadúr - Zbor cigánov

Vivaldi - Flautino Concerto in C Minor RV 443 - Largo


Bach - Piano Concerto in F Minor - Largo

Schubert - Death and the Maiden

Johann Pachelbel - Canon in D Major


G.F. Handel - Largo from Xerxes

Aj špičkoví umelci sa vedia vyblázniť

Jean Yves Thibaudet, J. Bell, E. Kissin - hrajú na "svojich" nástrojoch

Trochu romantiky

V ktorom prevedení je tá Debussyho skladbička príťažlivejšia?

A po romantike - dráma

Ďakujem za Prokofjeva, milujem túto časť. Dobrá nahrávka.
.
Dovolím si pridať Prokofiev: Romeo and Juliet --- Dance of the knights
Panharmonicon — 6. květen 2010 — Prokofiev: Romeo and Juliet --- Dance of the knights(Montagues and Capulets)


.

mihmoh — 5. srpen 2007 — PROKOFIEV - Romeo & Juliet - Opera National Paris - Nureyev - Ballet de l'Opera National de Paris - Monique Loud...

Toto je skvela vec od Schoenberga, opera-oratorium Moses und Aron. Najradsej mam 1. scenu 2. aktu, ale co uz, nebola.


Dalsia pecka od Stravinskeho, Le sacre du printemps, najviac sa mi paci cast Rondes printanières (od 8:04 cca), neskutocne funky Ale to dielo je cele uzasne, skrz naskrz.


Olivier Messiaen, asi nemam, co by som dodal.


Pozor, Krzysztof Penderecki moze boliet, ale podla mna je to uzasne.

Ja tiež. A vlastne aj celý balet.

Na vyváženie Slayerovej "divočiny", tej, čo ozaj dosť bolí aj mňa, trochu učesanej hudby. A keď sa spomína baletná hudba, tak ešte jedna ukážka z nej. Možno táto nebude až tak bolieť.


Inak je úplne fantastické, že si na Porade môže každý prezentovať to, čo sa mu z hudby páči, čo ho zaujalo a k čomu má vzťah.



Pre Slayera
S ozajstným záujmom sa Ťa pýtam, čo na Pendereckého hudbe oceňuješ predovšetkým? Som laik, tak skús tak, aby som to pochopila.

No tak Chacaturian je nieco uzasne, to jasne. Akurat vzdy, ked pocujem Adagio zo Spartaka, tak si vzdy spomeniem na Euroviziu. Chudak Aram, on za to nemoze, ale ma tam nahodou jedno take harmonicke klise (od 1:58 a nasledujucich niekolko akordov), ktore tento rok mali v Eurovizii viaceri a dost mi tym liezli na nervy.

No a k tomu Pendereckemu (btw. aj Marian Varga ho ma rad). Ako by som ti to...jeden z velkych nemeckych filozofov 19. storocia, Schopenhauer, rozoberal vo svojom nejakom traktate alebo com estetiku. A prisiel s takymi dvoma druhmi, alebo protikladmi estetiky. Ten prvy, nazvany apollonovska estetika, zhruba zodpoveda napr. tomu Adagiu, co si vyvesila. Alebo Palestrina, Mozart a podobne. Je to take nebeske, krasne, uhladene, fenomenalne. Druhy typ, dionyzovska estetika, je niecim temnym, pochmurnym, pozemskym, kde sa rychlo menia nalady, strasidelnym, mozno snad pekelnym. Pendereckeho diela idu casto dost hlboko prave do toho dionyzovskeho kralovstva. Ale v podstate cela hudba 20. storocia je prave o tom odputavani sa od Apollona a uznani aj Dionyza. Mohli by sme povedat, ze to zacinalo uz u Wagnera a Mocnej hrstky (Balakirev, Kjuj, Musorgskij, Rimskij-Korsakov, Borodin), ale este len v takych naznakoch.

Schopenhauer netvrdi, ze tomu Dionyzovi sa mame vyhybat, prave naopak. Neskor sa pridava aj Nietzsche. Podla nich by tieto dva protipoly mali byt v rovnovahe. Ja tam teda nehladam to, co hladam u niektorych inych skladatelov. Ja viem, ze tam nie je nic krasne v tom apollonovskom zmysle, autor sa o to ani nesnazi. Je mozno tak trochu ako ked si pozries horror v telke. Necakas romantiku, lasku ani nic take. Ocakavas prave toho Dionyza.

Samozrejme, ani v Mozartovi, ani v Pendereckom nemas cisteho Apollona ci Dionyza. Ani si neviem predstavit cisteho Dionyza, snad biely sum? Ale v Mozartovi prevlada Apollon, v Pendereckom Dionyzos.

Mozno ten Sostakovic by bol taky skladatel, kde najdes oboje, aj ked nevybocuje do extremov. Ale musi sa mu jedno uznat (teda okrem mnohych inych veci), ten strach, ktory lud ZSSR pocas Stalina zazival, ktory si ja neviem ani predstavit, vyjadril vo svojich symfoniach (priklad za vsetky jeho 4ta) skvelo. Asi aj cez neho som sa ja dostal k esetetike aku vyznavaju Stockhausen, Penderecki a ini sucasni skladatelia. Cele to spektrum moznosti zvuku ma fascinuje a rad ho skumam. Staci taketo vysvetlenie?

Slayer máš u mňa 1* za ten výklad. Veľmi zrozumiteľne si to napísal. Ďakujem, a keď budeš mať pocit, že k pripojenej hudbe treba niečo povedať, tak urob tak. Za seba môžem napísať, že si Ťa rada prečítam.

Takže mi je jasné, kam z hľadiska hudobnej estetiky patrím. Utešujem sa, že to nehraničí až s gýčovitosťou, naopak, že je to ešte v rámci apollonovskej estetiky.

K tomu času 1:58 - to sú práve tie akordy, ktoré keď počúvam, tak si myslím, že som vyletela vysoko. Ale nielen oni. Tak sa nemožno čudovať, že každý z nich niečo rád uchmatne.

Tak som rad, ze sa mi to podarilo zrozumitelne dostat z hlavy.

Inak, existoval vobec vacsi symfonik ako Mahler? Bolo vela skvelych - Haydn, Beethoven, Mozart, Bruckner, Sostakovich a mnohi dalsi - ale aj napriek jeho dost pochmurnym naladam, pri jeho symfoniach mam ovela vacsiu chut skakat radostou ako pri hociktorej Mozartovej komedii. Sostakovic je v tomto v tesnom zavese.


Musorgskij, lebo je cas na nieco jazzovejsie. Ja nezartujem, Gnom z Obrazkov z vystavy je podla mna dost jazzovy - nie je to vobec taky velky skok k jazzovym klavirnym gigantom ako Bud Powell, Chick Corea, Herbie Hancock ci Oscar Peterson. Uvodna cast, Promenada, je taka prijemna lahka fanfara, ale to, co pride potom, je uz trojkilometrovy, sestrusnovy dinosaurus valiaci sa po Union Pacific. Najprv ta dost divoka uvodna tema, ak to tak mozem nazvat, a potom pride ten akord (1:32). Bum! A dalsi! Nelezte na trat, ked blika cervene svetlo. Naschval som nedat Kissinovu interpretaciu, lebo on tam trochu spomali, a ja mam radsej, ked ten Amtrak poriadne zvalcuje ten kamion.


A dostavame sa poriadne hlboko do kralovstva boha Apollona. Arcangelo Corelli; je jedno, ktory concerto grosso, vsetky su vyborne. Taka lahkost, ale zaroven aj tazkost. Ak to teda dava zmysel.

Fajn, som samé ucho, ale musel si byť taký trochár? Musorgského obrázky si mohol ominútovať. Myslím tým hlavne to bum!!! Ako budem vedieť porovnať, či počujem to isté, ako Ty?

Chcem sa vrátiť k Obrázkom z výstavy. Nie žeby som nevedela o čom sú, ale poznala som z nich trochu Promenádu a najmelodickejšiu časť zo Starého hradu.
Preto, aby som vedela o čom píšeš, prečítala som Wiki... a popočúvala tak Kissina, ako aj tú nahrávku, čo si pripojil. Bolo to zaujímavé, hlavne keď som hľadala tú časť, ktorou uháňal šesťrušňový dinosaurus , pretože miesto zrážky bolo známe. Predpokladám, že je to tá časť, čo nasleduje krátko po fanfárkach v Promenáde , keď sa rozbieha a potom v Škriatkovi zbadá prekážku, pohrá sa s ňou a prevalcuje ju. Inak je to zaujímavý výklad, keďže Musorgskij v tej časti vyjadruje pocity z obrazu škriatka. Ale som rada , že si ma upozornil na niečo zaujímavé.

A keď sme hovorili o Chačaturjanovom harmonickom klišé, v Obrázkoch som ich našla viacero a som nimi nadšená.
Nechcem byť v opozícii, ale tie Kissinove pauzičky mi nevadili, zdali sa mi zaujímavejšie.


Obrázky z výstavy trochu inak

Ja som Mahlera objavila pomerne neskoro až vďaka Smrti v Benátkach.
.
Ďakujem Vám obom za obohacujúci dialóg.
.
Včera večer som sa vďaka Tebe dopracovala na you tube k modernému baletu, vypadol mi z môjho repertoáru úplne. Asi dokážeš "vychytať" kvalitné diela.
Nemala by si záujem založiť úplne novú tému výlučne pre balet? Netancovala si...., prejavuješ o neho zvýšený záujem.

Nie, nie, ja mám len rada baletnú hudbu a tiež operu. Nemám však žiadne hudobné vzdelanie, hudbu rada počúvam, ale neviem o nej rozprávať. K tomu, čo počujem sa viem vyjadriť len tak, že páči - nepáči. A viem určiť, presne čo. To je všetko. Ja mám aj problém s tým, ako pomenovať to, o čom chcem napísať. Takže tí, čo hudbe skutočne rozumejú sa musia dobre zabaviť, keď niečo zo mňa vylezie. A preto som rada, keď ktokoľvek v týchto hudobných témach napíše pre mňa zrozumiteľne niečo, čo je trochu podložené teóriou. Tiež rada čítam o tom, ako iní vnímajú konkrétne dielo. Preto veľmi rada som konfrontovala Slayerove pocity s mojimi, z tej malej ukážky Musorgského. Slayer tam počul džezové prvky, aj uháňajúce monštrum po Union Pacific. A skutočne to bol pre mňa príjemne strávený čas, keď som si prehrávala ukážky toho istého a snažila som sa ich počúvať Slayerovým uchom.

Ak by si však chcela založiť tému o balete, kľudne sa do nej zapojím, pokiaľ budem mať pocit, že mám čím do nej prispieť. Opera, balet a celá hudobná klasika je žáner menšinový, tvorí však významnú súčasť kultúry, preto nezaškodí o nej písať aj tu, na Porade. Možno niekto, kto tomuto žánru neholduje , predsa len v niektorej ukážke nájde niečo pekné alebo niekomu poslúži aspoň na to, aby si z týchto tém vystrelil a pobavil ostatných v srandičkách alebo iných "kultúrnych" témach.

A myslím si, že popri tom, s čím sa na Porade stretávam v poslednom čase, táto by bola nepochybne "o niečom", nie o h.... .

Len by som chcel upresnit ten vlak. Ten vlak bola vlastne len metafora, potreboval som nejak vystihnut tu silu, ktora ma v tom momente zasiahla. Nepocul som tam vyslovene vlak, ale ten napr. pocut tu (aj ked je to skor maly parny rusen na Divokom zapade):

Myslím, že som dobre rozumela. Ale prečo by som ten dialóg trochu nepošteklila?