Môj osobný názor je, že je úplne jedno čo povieš. Decká sa teší /môj názor/ najviac to, že je to konečne niečo, čo si môžu sami organizovať. Nikto im do toho nezasahuje. Konečne majú alebo budú mať 18. Konečne vypadnú zo školy. My sme sa napríklad najviac tešili /čo sa týka príhovorov/, keď nám triedna poškrtala naše príhovory, že sú strašne srdcervúce a že nemôžeme dopustiť aby tam všetci plakali. Najust sme ich prečítali.
Bolo to krásne. A znova hovorím, je jedno čo povieš. Ak si to nepovedala resp.rodičia nepovedali svojim deťom za 18 rokov jeden príhovor to nenapraví. Pokiaľ ste nepovedali svojim deťom, že ich milujete, že ste na nich hrdí, že sú to najdrahšie čo na svete máte, že sa vždy budú mať kam vrátiť, ak toto nevedia tak potom je všetko zbytočné. Ináč je veľmi vhodné a neutrálne vybrať si nejaký výstižný citát niekoho a ten prečítať či povedať. Rozviť pár vetami a to je všetko. Môj názor.