vy nie ste povinní, preto Váš majetok nemôže byť postihnutý výkonom exekúcie aj keď sa nachádza v nehnuteľnosti, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou povinná. Exekútori nepostihujú hnuteľný majetok, je to náročné a neefektívne, hlavne ak povinná je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti.

asi išla do zahraničia, aby mohla platiť dlhy, len z jednej výplaty to asi chvíľku trvá

no pôvodne odišla asi za tou prácou, aby sa oddĺžila... ale v poslednom čase nadobúdam pocit že len utiekla pred dlhmi, nakoľko už nedvíha telefón nielen fin. inštitúciám ale ani mne... len občas napíše na fb že ako sa má, tému dlhov vyrtvalo ignoruje, takže sme zostali na to sami, aspoň že ten náš majetok nám nezoberú

Keby ste sa predsa rozhodli, pri exekúcii máte ako spoluvlastníci prednostné právo jej podiel kúpiť. Ono nie je príjemné byť spoluvlastníkom s nejakým neprispôsobivým občanom ... Sú tie dlhy vyššie ako cena nehnuteľnosti?
Ešte je aj šanca, že sa nehnuteľnosť nevydraží na prvýkrát a pri opakovanej dražbe sa potom cena znižuje. Snáď vám to vyjde.

Tak prosím poradí my niekto? ešte ako tak fungujem len mám teraz problémy s exekúciami niektoré som už stihol aj splatit ale tie vedšie na tých asi pohorím neviete my poradiť či má exekútor právo siahnuť na životné minimum a na materskú manželke a výživné na deti?Za radu vopred dakujem.

pletieš tu dve na tri, ťažko sa potom radí. Životné minimum stanovuje opatrením ministerstvo práce. Podľa nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia povinnému musí ostať základná suma, ktorá sa mu nesmie zraziť. Táto základná suma je 60% životného minima + 25% za každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné. Teda ak by si žil sám, tebe by muselo zostať minimálne 60% životného minima, keďže máš deti, ženu na materskej, suma, ktorú ti nemožno zraziť, sa zvyšuje o X krát 25%. Materskú dostáva tvoja manželka, nie ty. Aké výživné na deti? nerozumiem, tebe niekto platí výživné na deti?

Dobry den, aj ja mam podobny problem. Neviem co s nami bude. Otvorila som si na svoje meno zivnost, ale viac menej podnikal manzel. Stale hovoril, ze to bude dobre a ze sa to musi rozbehnut a bral pozicku na pozicku, atd. Neplatili sme uradom, ani mzdy. Teraz sme v neskutocnych dlhoch a z kazdej strany nas "otravuju". Uz som z toho psychycky na dne a este hlbsie. Ja som na materskej dovolenke. Mame hypoteku na byt a uver na auto. To sme zobrali este pred podnikanim. Ale ked splatime tieto dve polozky, tak nam zostane z manzelovej vyplaty 120,- EUR a to este nie je zaplateny najom, elektrika, telefony, skolka, internet,. . . My by sme chceli vsetko zaplatit, vratit a zabudnut, a zit ako pred tym !!! Ale neda sa ani dohodnut, oni chcu od nas mesacne take sumy, ktore pre nas nie su realne ! Nemam chut ani zit !!!

Jediná možnosť vrátiť sa pred rok 1989 - nepoznali sme čo je to 30 ročná hypotéka, exekútor, nezamestnanosť, sociálna dávka, podnikateľ, živnostník, menežment, konateľ, životné minimum, nebankovka, cigánska osada, neprispôsobiví, vysťahovalectvo za prácou...........

Dúfam že mi teraz niekto bude oponovať, že sme stáli rady na banány a mandarínky, raz za 5 rokov sme dostali devizák do Juhoslávie. Stáli sme na ne preto, že každý si ich mohol dovoliť kúpiť, pri mne stála na ne v rade aj rómska matka, pretože tak ako ja aj ona chodila do roboty, tak ako ja aj ona mala možnosť ísť do Juhoslávie.

Máte mandarínky, máte možnosť cestovať....... ale nemôžte lebo aby ste mohli bývať museli ste si vziať 30 ročný úver, ktorý nevládzete splácať, nemáte robotu, máte len ponižujúcu sociálnu podporu, ide po vás exekútor, vymáhač dlhov, ste na pokraji zúfalstva, ste nešťastní mladí ľudia, bez budúcnosti. Je mi vás naozaj úprimne ľúto že ste nezažili socializmus: bezstarostnosť, krásne medziľudské vzťahy, dostatok vlastných zdravých potravín, zadarmo zdravotníctvo, školstvo, rekreácie, dovolenky, kúpele, právny štát.

Ani v dejinách ľudstva som nenašla spoločenské zriadenie ktoré by si tak vážilo pracujúceho človeka - ako to bolo v Československu za socializmu. Zle sa tu vodilo len špekulantom, zlodejom a tým ktorí túžili byť bohatí na úkor malých detí, chorých, starých, slabých - tých ktorí sa nedokázali sami ubrániť. Tých však chránil perfektne prepracovaný sociálny systém zákonmi ktoré sa museli rešpektovať a dodržiavať.

toto je trochu, nechem, aby si to autorka poslednej otázky vzťahovala na seba, toto je všeobecná úvaha.



no dobre, ale prečo nenapíšeš, že vtedy sme nepotrebovali auto - teda nemali sme auto. V dedine bolo asi 10 aut a 5 pevných telefónnych liniek.
Ani televízor nebol v každej rodine.

Prečo sme sa teda tak zmenili, že dnes máme v rodinách nie jedno, ale dve autá, každý, aj malé dieťa má telefón. Nie jeden televízor, ale v každej izbe jeden televízor. A ťažko preťažko hľadám na dedine dom, kde nemajú aspoň jedno auto.

Čo nás núti k takému životu?
To nie je iba záležitosť roku 1989. To my sami sa ženieme a nevieme sa uskromniť. Čo nás núti brať si pôžičky na také veci ako sú vianočné darčeky, dovolenky? Nie je to naša blbosť, keď sa potrebujeme ukazovať aj pred sebou samými?

To sme fakt tak blbí, že nás dokažu ovplyvniť blbé televízne reklamy? Nemáme ani štipku rozume, aby sme videli, že toto nie, toto nechceme?

Sťažujeme sa napríklad na blivajzy v obchodoch. Ale čo nás núti kupovať tie hnusné veci? Naša pohodlnosť, snaha ušetriť čas? Ktorý potom trávime pred televízorom, kde nám zase niečo tlčú do hlavy?

Snažíme sa všetko uľahčiť, všade chodíme autami. A ušetrený čas potom trávime vo fitku, kde beháme na bežiacom páse, chodíme výťahmi, aby sme potom mali čas na steper v upotenej miestnosti.

Zarábame peniaze, aby sme mali potom dosť financi na investovanie do zdravia.


Si spomínam na jeden príbeh - mmch. počula som ho na kázni v kostole.

Bohatý človek na dovolenke pozoroval rybára, ktorý na svojej malej ľoďke každý deň ulovil len toľko rýb, aby mali na jedenie. Tento bohatý človek sa tomu divil a pýtal sa rybára, prečo neuloví viac rýb a nepredá ich. Rybár sa spýtal " A načo?" - No aby si mohol ryby predať a zarobiť si na väčší čln. "A načo" - no keby si mal väčší čln, tak by si mohol vyloviť ešte viac rýb. A potom by si si mohol postaviť fabriku na ryby. A zarábal by si veľmi veľa peňazí. "A načo?" - No až by si bol na dôchodku, tak by si si mohol kúpiť malú rybársku chalúpku a celé dni by si mohol chytať ryby.


Ešte raz upozorňujem, toto nie je odpoveď na otázku, toto je reakcia na hubatú.

akože klobúk dolu pred týmto príspevkom- excelentne napísané- hubatá je veľká pani...
má vo všetkom pravdu- toto je všetko tá sloboda naša a ten kapitalizmus- štát sa o nikoho už nestará a ten kto nevie v tomto kapitalizme prežiť,tak padne na hubu...
a najhoršie je že vlastne základ je v tých hypotékach, ako dneska si mladá rodina kúpi byt bez hypo?ak nemá bohatých rodičov,tak nijak-ja každý deň dakujem bohu, že sa mi to podarilo vyriešiť ako politikovi Kanisovi, a vyhral som na byt v Niké-nie každý má to šťastie...

Ja by som asi v prvom rade začala riešiť hypotéku. Mali by ste v prípade maximálnych problémov kam ísť? Aj keď len provizórne?
Proste nejaký záložný plán? Lebo keď by prišlo k exekúciam, je pravdepodobné, že aj tak budete musieť rozmýšľať týmto smerom.

ale ved pise, ze HU a uver na auto splacaju, akurat im potom neostavaju peniaze na dalsie vydaje
myslim, ze pisatelka by si mala najst co najrychlejsie pracu, aby mali dva prijmy

Dnes mnohe banky ponukaju moznost spojit svoje pozicky a zobrat si jeden uver na splacanie.Nepoznam podrobnosti,ale mozno to stoji za opytanie v bankach.
Nepises,ake velke mas dieta. Ale asi by pomohlo sa co najskor zamestnat,alebo si najst aspon nejaku brigadu,ci pracu na doma.

však hypo im nikto nedá, keď sú v registroch medzi neplatičmi vedení...

oni uz HU maju...

Možno by bolo dobré napísať niečo o štruktúre dlhov - komu sa dlží, či sú to iné banky, či sú to zamestnanci, dodávatelia, rodina.

Podľa toho sa dá ísť ďalej v rozoberaní situácie. Krajné riešenie je aj konkurz - ale oboch manželov súčasne. Ale to je krajné riešenie.

No a samozrejme, zváženie iného zamestnania, prípadne aj dočasný odchod do zahraničia. Ale to naozaj iba ako krajné riešenie a krátkodobo.

Priznám sa, prešli sme minulý rok veľmi kritickou situáciou a prvé, čo sme riešili - mali by sme kam aspoň dočasne ísť bývať? Aj keď za naozaj stiesnených podmienok. Zistenie, že by sa dalo aj v jednej izbe u rodičov bolo istým spôsobom oslobodzujúce. Situácia sa postupne zlepšovala. Akoby tým, že sme vyriešili to najhoršie, opadol strach a začalo sa to lámať.

pod riešením hypotéky som nemyslela, že si zoberú ďalší úver, ale že buď si zabezpečia splácanie hypotéky napríklad tým, že sa odsťahujú a byt prenajmu, alebo to, že ho sami predajú a zoženú si niečo menšie.

Proste to, že si prípadný predaj riadia sami a nie, že nechajú nehnuteľnosť, aby predávala banka

....netvrdím opak ........

LEN tie ružové okuliare a objektivita by sa zišli ......keď poviem " A " ,dokončím až po " Z "...
Možno hub má tie svoje skúsenosti , no bez urážky , nie sú to len nastalgické spomienky za tým minulým .....a že hub nevidela ,neskúsila to alebo onô , to ešte neznamená , že to tak nebolo ...
Normál mi prichodí na um teraz scéna z filmu " Kuahošigutentag " ...dialóg B.Polívku I.Chýlkovej ...
" pani dr. veříte v Boha " ...
"ne , protože ho nik nevidel "...
"no vidíte , pani dr. ja vaši eržiku též neviděl a věřím, že ji máte ".....

...a netvrdím , že teraz je lepšie - horšie ako bolo vtedy a netvrdím , že teraz je horšie - lepšie ako vtedy ....

Ako by som to riešila ja: keď by som bola doma na materskej s deťmi asi by som v meste prenajala takmer celý byt a sama s deťmi sa odsťahovala do menšieho, lacnejšieho, neatraktívneho bytu niekde na dedinu. Manžel by samozrejme zostal v meste jednej izbe, lebo musí robiť, prípadne ak by sa mu pošťastilo tak by si našiel ešte jednu brigádu. Súčasne by dozeral na byt a zariadenie ktoré som tam musela nechať. Za nami by dochádzal ako by mal čas.

Maximálne by som sa snažila šetriť v tom dedinskom byte napr.
na elektrike: neprať v práčke 1-2 veci, čo môžem oprať v ruke, prášok nepredávkovať, namiesto tabletiek na kameň použiť lacnejší ocot, nesvietiť zbytočne, nenechať zapnutý televízor keď ho nikto nepozerá a mám zapnuté súbežne v kuchyni aj rádio, vypínať aj všetky kontrolky. Ak pečiem tak vypnem rúru v predstihu, to isté ak varím na elektrike, žehlím rýchle, rozmýšľať či to vôbec potrebujem ožehliť (napr. utierky, uteráky).

zmluvy: ak sa dajú vypovedať všetky zbytočné poistné zmluvy ktoré reklamujú životné, zdravotné pripoistenie (nechať poistenie len pre rodičov, lebo rodičia si v prípade nešťastia poradia, ale deti nie), zmluvné paušály na telefóny nahradiť kartami čo ma núti telefonovať len vtedy keď potrebujem. Neplatiť bankovou kartou v potravinách za maličkosti, na dedine sa dá zájsť všade pešo, ušetrím na benzíne a cestovnom.

potraviny: urobiť si taký hrubý jedálny lístok na týždeň, pozrieť pred nákupom čo mám doma, zapisovať si čo potrebujem v domácnosti a nekupovať zbytočnosti ako sladkosti, konzervy, polotovary. Vrátiť sa k zdravým jedlám mamy (omáčky, polievky, piecť ovocné koláče), nekupovať v zime hrozno, paradajky, papriku, mandarínky, ale v sezóne nadopovať celú rodinu domácim ovocím a zeleninou kúpenej na dedine, prípadne narobiť zásoby do pivnice. Dbať aby sme zbytočne nedávali peniaze za lekára, lieky, tabletky v zime. Chodiť s deťmi do lesa a nazbierať si ovocie na zdravé šťavy a čaje na pitie: baza, žihľava, šípky. Ak mi zvýši niečo, nevyhodím to ale zamrazím a použijem inokedy. Asi by som využila aj to, že sa nemusím trepať s deťmi na prechádzku, ale mi spia v kočíku na dvore a vrátila sa k opravovaniu odevov, štrikovaniu, háčkovaniu. Na dvor deťom netreba sa tak obliekať ako v meste: ale stačia napr. mnou prešité tepláky z tatinových, ak vyrástli tak ich nadstavím patentom z vlny, v lete je to oblečenie ešte úspornejšie.

Proste správať sa čo najekonomickejšie a vždy pred kúpou sa opýtať: nezaobídem sa bez toho, naozaj to potrebujeme? Odolať a v deň kedy dostávame výplatu, materské dávky - proste nejsť do obchodu. Treba šetriť peniaze vtedy keď ich mám a nie vtedy keď ich už nemám - veď vtedy už nič neušetrím.

možno by som ešte uvažovala aj o tom, že ke´d som na materskej, či naozaj treba platiť školku?

a prísne zapisovanie všetkýh výdajov. Ja napríklad presne viem už tri roky, koľko minieme napríklad na potraviny na deň. Mmch, minule som čítala článok o otvorenom oddelení väzenia a zistila som, že v letných mesiacoch varím oveľa lacnejšie, ako je stravná jednotka na väzňa