Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Teplo - všeličo, nie všetko. Doplň svoje poznatky.
Teplo všeobecne, je jednoducho veľmi zložitá vec. Teplo ani tak nie, to je dané teplom, energiou. Teplotou v °C. A tepelnou pohodou človeka pri teplote °C. Sú to rôzne veci, ktoré spolu súvisia.
Problém nastáva pri rozdelení nákladov za teplo, energiu. Je možnosť sa obrátiť na odborníkov. Ale aj dlhodobo sledovať vývoj spotreby tepla, energie. A na základe analýzy spotreby jednotlivých údajov vypracovať, čo najobjektívnejší spôsob rozdelenia tepla na jednotlivé byty. V súlade s vyhláškou o rozpočítavaní dodaného množstva tepla.
Jedno číslo, charakteristické v každom dome nemôže povedať všetko, ale môže hodne objasniť.
Pred 10 rokmi som správcovi navrhol zaviesť ligu v spotrebe tepla. Mala podporiť záujem domov o pomerové meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch. Spravuje 60 domov, rôznych tvarom, počtom bytov a ich úžitkovou plochou. Ale v každom je rovnaká jednotka na ktorú v priemere sa spotrebuje jednotka tepla, Gj., je to m2.
Neviem, či Vás to osloví, ale ukazuje to priemernú spotrebu tepla pred a po namontovaní pomerového merania pre domy a myslenie ľudí v domoch. Všetko, každé rozhodnutie závisí od vlastníkov bytov, konkrétneho domu. Niekto pochopí skôr, niekto neskôr.
V každom roku bolo poradie domov, číslo domu a priemerná spotreba Gj. na jeden m2 v dome. Koľko malo domov pomerové meranie a koľko zateplenie domu v roku. Možno dospejete k tomu, že hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, pomerové meranie a zateplenie sa domu vyplatí zainvestovať. A možno pre zvady v domoch kde je pomerové meranie o spôsobe rozdelenia nákladov, dospejete k tomu, že lepšie je bez pomerového merania a náklady uhrádzať podľa m2.
Rok 1997. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,5140; maximálna 0,8653; rozdiel 0,3513; pomer, 1 : 1,68.
Rok 1998. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4185; maximálna 0,8554; rozdiel 0,4369; pomer, 1 : 2,04.
Rok 1999. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3801; maximálna 0,8801; rozdiel 0,5000; pomer, 1 : 2,32.
Rok 2000. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3629; maximálna 0,8163; rozdiel 0,4534; pomer, 1 : 2,25. V roku 2000 malo 7 domov pomerové meranie.
Rok 2001. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4014; maximálna 0,7943; rozdiel 0,3929; pomer, 1 : 1,98. V roku 2001 malo 8 domov pomerové meranie.
Rok 2002. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3691; maximálna 0,8208; rozdiel 0,4517; pomer, 1 : 2,22. V roku 2002 malo 13 domov pomerové meranie.
Rok 2003. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3084; maximálna 0,7834; rozdiel 0,4750; pomer, 1 : 2,54. V roku 2003 malo 26 domov pomerové meranie.
Rok 2004. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1839; maximálna 0,7063; rozdiel 0,5224; pomer, 1 : 3,84. V roku 2004 malo 31 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2005. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2099; maximálna 0,8427; rozdiel 0,6328; pomer, 1 : 4,01. V roku 2005 malo 43 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2006. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2465; maximálna 0,7633; rozdiel 0,5168; pomer, 1 : 3,10. V roku 2006 malo 50 domov pomerové meranie. Zateplenie mali 4 domy.
Rok 2007. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1746; maximálna 0,5165; rozdiel 0,3419; pomer, 1 : 2,96. V roku 2007 malo 57 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 11 domov.
Rok 2008. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1522; maximálna 0,5323; rozdiel 0,3801; pomer, 1 : 3,50. V roku 2008 malo 59 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 15 domov.
Rok 2009. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1496; maximálna 0,4431; rozdiel 0,2935; pomer, 1 : 2,96. V roku 2009 malo 60 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 16 domov.
Spotreby na prvom mieste, najnižšia, 0,1496, najvyššia, 0,5140, rozdiel 0,3644, pomer 1 : 3,44.
Spotreby na poslednom mieste, najnižšia, 0,4431, najvyššia, 0,8801, rozdiel 0,4370, pomer 1 : 1,99.
Najnižšia spotreba za 13 rokov 0,1496; najvyššia 0,8801; rozdiel 0,7305; pomer 1 : 5,88.
A teraz si predstavte, že niekto povie, tie rozdiely nemôžu byť také veľké, to sa musí zmeniť! Ale ako???
V roku 1991 zákon určil pomerové meranie ako povinnosť od roku 1995 poslednému domu to trvalo 15 rokov, kým si ho vlastníci dali namontovať! A to už nemuseli, nie je to povinnosť. Ale zaujímavá cena tepla zaúradovala.
Skúsim pár domov, ich priebeh od roku 1997. Prvé číslo, rok, druhé, poradie, tretie, spotreba Gj. na jeden m2. Je možno vidieť vzostupy a poklesy domov v poradí umiestnenia domov.
Dom v roku 1997 s najnižšou spotrebou, 1. miesto.
1997, 1., 0,5140; 1998, 3., 0,4289; 1999, 1., 0,3801; 2000, 6., 0,4050; 2001, 6., 0,4825; 2002, 11., 0,4805; 2003, 20., 0,4767; 2004, 29., 0,4794; 2005, 39., 0,5144; 2006, 45., 0,4538; 2007, už mal pomerové meranie, 30., 0,3269; 2008, 37., 0,3184; 2009, 38., 0,3190. Rozdiel, 0,1956, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 1,61.
Dom v roku 1997 s najvyššou spotrebou, 60. miesto.
1997, 60., 0,8653; 1998, 53., 0,7523; 1999, 52., 0,7287; 2000, už mal pomerové meranie, 52., 0,6414; 2001, 48., 0,6819; 2002, 44., 0,6211; 2003, 47., 0,6202; 2004, 49., 0,5787; 2005, 47., 0,5506; 2006, 53., 0,4989; 2007, 55., 0,4421; 2008, už bol dom zateplený, 52., 0,3678; 2009, 18., 0,2639. Rozdiel, 0,6014, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 3,28.
Dom s najvyšším rozdielom pomeru. V roku 1997 na 46. mieste.
1997, 46., 0,7726; 1998, 49., 0,6748; 1999, 45., 0,6327; 2000, už mal pomerové meranie, 37., 0,5306; 2001, 19., 0,5362; 2002, 19., 0,5014; 2003, 21., 0,4769; 2004, 26., 0,4477; 2005, 29., 0,4201; 2006, 33., 0,3831; 2007, už zateplený dom, 13., 0,2768; 2008, 5., 0,1896; 2009, 8., 0,1937. Rozdiel, 0,5830, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 4,07.
Náš dom.
1997, 27., 0,6718; 1998, 23., 0,5581; 1999, 28., 0,5483; 2000, 26., 0,4961; 2001, už mal pomerové meranie, 20., 0,5420; 2002, 9., 0,4542; 2003, 9., 0,4082; 2004, už zateplený dom, 5., 0,3299; 2005, 5., 0,3212; 2006, 5., 0,2779; 2007, 7., 0,2363; 2008, 12., 0,2332; 2009, 19., 0,2642. Rozdiel, 0,4386, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 2,54.
Každý bytový dom ma svoju minimálnu spotrebu na vykúrenie všetkých miestnosti v dome na rovnakú teplotu v °C.
Teoreticky: Priemerná spotreba v prvých 12. domoch v roku 2009 je 0,1707 Gj. na m2. Náš dom má 2 644,74 m2, spotreba pri ich priemere v našom dome je 451,46 Gj. V roku 1997 bola spotreba 1 776,74 Gj. Rozdiel, 1 325,28 Gj. Pomer, 1 : 3,94. Môže niekto v dome, alebo mimo domu povedať, že sme neušetrili teplo a vyregulovanie, pomerové meranie, zateplenie bolo a je zbytočné? Nemôže! Ale to ľudí nezaujíma, zaujímajú ich peniaze a to je problém. Za málo peňazí, moc tepla. Alebo, nech teplo platí za mňa niekto iný.
Posledný rok 2009, všetky domy, všetky už majú pomerové meranie. Zelené domy sú už zateplené, červené môžu, majú o čom rozmýšľať.
1., 0,1496; 2., 0,1592; 3., 0,1598; 4., 0,1650; 5., 0,1792; 6., 0,1863; 7., 0,1936; 8., 0,1937; 9., 0,1980; 10., 0,2010; 11., 0,2203; 12., 0,2222; 13., 0,2254; 14., 0,2301; 15., 0,2509; 16., 0,2536; 17., 0,2631; 18., 0,2639; 19., 0,2642; 20., 2659; 21., 0,2751; 22., 0,2765; 23., 0,2767; 24., 0,2811; 25., 0,2891; 26., 0,2927; 27., 0,2980; 28., 0,2987; 29., 0,3020; 30., 0,3021; 31., 0,3026; 32., 0,3031; 33., 0,3035; 34., 0,3056; 35., 0,3123; 36., 0,3148; 37., 0,3189; 38., 0,3190; 39., 0,3200; 40., 0,3258; 41., 0,3266; 42., 0,3277; 43., 0,3297; 44., 0,3312; 45., 0,3393; 46., 0,3394; 47., 0,3399; 48., 0,3503; 49., 0,3597; 50., 0,3639; 51., 0,3643; 52., 0,3695; 53., 0,3842; 54., 0,3858; 55., 0,4097; 56., 0,4203; 57., 0,4282; 58., 0,4293; 59., 0,4406; 60., 0,4431.
Čo na záver? Ak Vám nič nepovedali tie čísla, čo Vám môžem povedať ja? Len to čo tie čísla, alebo ešte niečo o peniazoch. V roku 2009 sme mali spotrebu 698,74 Gj., mohli sme mať aj len 451, 46 Gj., cena za jeden Gj. 621,11 Sk. rozdiel 153 588 Sk. ktoré dom teoreticky zbytočne zaplatil. Najvyššiu cenu za jeden Gj. sme mali 752,16 Sk. To by bol rozdiel vyšší.
Ostatné...
Problém nastáva pri rozdelení nákladov za teplo, energiu. Je možnosť sa obrátiť na odborníkov. Ale aj dlhodobo sledovať vývoj spotreby tepla, energie. A na základe analýzy spotreby jednotlivých údajov vypracovať, čo najobjektívnejší spôsob rozdelenia tepla na jednotlivé byty. V súlade s vyhláškou o rozpočítavaní dodaného množstva tepla.
Jedno číslo, charakteristické v každom dome nemôže povedať všetko, ale môže hodne objasniť.
Pred 10 rokmi som správcovi navrhol zaviesť ligu v spotrebe tepla. Mala podporiť záujem domov o pomerové meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch. Spravuje 60 domov, rôznych tvarom, počtom bytov a ich úžitkovou plochou. Ale v každom je rovnaká jednotka na ktorú v priemere sa spotrebuje jednotka tepla, Gj., je to m2.
Neviem, či Vás to osloví, ale ukazuje to priemernú spotrebu tepla pred a po namontovaní pomerového merania pre domy a myslenie ľudí v domoch. Všetko, každé rozhodnutie závisí od vlastníkov bytov, konkrétneho domu. Niekto pochopí skôr, niekto neskôr.
V každom roku bolo poradie domov, číslo domu a priemerná spotreba Gj. na jeden m2 v dome. Koľko malo domov pomerové meranie a koľko zateplenie domu v roku. Možno dospejete k tomu, že hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, pomerové meranie a zateplenie sa domu vyplatí zainvestovať. A možno pre zvady v domoch kde je pomerové meranie o spôsobe rozdelenia nákladov, dospejete k tomu, že lepšie je bez pomerového merania a náklady uhrádzať podľa m2.
Rok 1997. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,5140; maximálna 0,8653; rozdiel 0,3513; pomer, 1 : 1,68.
Rok 1998. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4185; maximálna 0,8554; rozdiel 0,4369; pomer, 1 : 2,04.
Rok 1999. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3801; maximálna 0,8801; rozdiel 0,5000; pomer, 1 : 2,32.
Rok 2000. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3629; maximálna 0,8163; rozdiel 0,4534; pomer, 1 : 2,25. V roku 2000 malo 7 domov pomerové meranie.
Rok 2001. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,4014; maximálna 0,7943; rozdiel 0,3929; pomer, 1 : 1,98. V roku 2001 malo 8 domov pomerové meranie.
Rok 2002. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3691; maximálna 0,8208; rozdiel 0,4517; pomer, 1 : 2,22. V roku 2002 malo 13 domov pomerové meranie.
Rok 2003. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,3084; maximálna 0,7834; rozdiel 0,4750; pomer, 1 : 2,54. V roku 2003 malo 26 domov pomerové meranie.
Rok 2004. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1839; maximálna 0,7063; rozdiel 0,5224; pomer, 1 : 3,84. V roku 2004 malo 31 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2005. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2099; maximálna 0,8427; rozdiel 0,6328; pomer, 1 : 4,01. V roku 2005 malo 43 domov pomerové meranie. Zateplenie mal 1 dom.
Rok 2006. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,2465; maximálna 0,7633; rozdiel 0,5168; pomer, 1 : 3,10. V roku 2006 malo 50 domov pomerové meranie. Zateplenie mali 4 domy.
Rok 2007. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1746; maximálna 0,5165; rozdiel 0,3419; pomer, 1 : 2,96. V roku 2007 malo 57 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 11 domov.
Rok 2008. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1522; maximálna 0,5323; rozdiel 0,3801; pomer, 1 : 3,50. V roku 2008 malo 59 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 15 domov.
Rok 2009. Minimálna spotreba Gj. v dome na jeden m2, 0,1496; maximálna 0,4431; rozdiel 0,2935; pomer, 1 : 2,96. V roku 2009 malo 60 domov pomerové meranie. Zateplenie malo 16 domov.
Spotreby na prvom mieste, najnižšia, 0,1496, najvyššia, 0,5140, rozdiel 0,3644, pomer 1 : 3,44.
Spotreby na poslednom mieste, najnižšia, 0,4431, najvyššia, 0,8801, rozdiel 0,4370, pomer 1 : 1,99.
Najnižšia spotreba za 13 rokov 0,1496; najvyššia 0,8801; rozdiel 0,7305; pomer 1 : 5,88.
A teraz si predstavte, že niekto povie, tie rozdiely nemôžu byť také veľké, to sa musí zmeniť! Ale ako???
V roku 1991 zákon určil pomerové meranie ako povinnosť od roku 1995 poslednému domu to trvalo 15 rokov, kým si ho vlastníci dali namontovať! A to už nemuseli, nie je to povinnosť. Ale zaujímavá cena tepla zaúradovala.
Skúsim pár domov, ich priebeh od roku 1997. Prvé číslo, rok, druhé, poradie, tretie, spotreba Gj. na jeden m2. Je možno vidieť vzostupy a poklesy domov v poradí umiestnenia domov.
Dom v roku 1997 s najnižšou spotrebou, 1. miesto.
1997, 1., 0,5140; 1998, 3., 0,4289; 1999, 1., 0,3801; 2000, 6., 0,4050; 2001, 6., 0,4825; 2002, 11., 0,4805; 2003, 20., 0,4767; 2004, 29., 0,4794; 2005, 39., 0,5144; 2006, 45., 0,4538; 2007, už mal pomerové meranie, 30., 0,3269; 2008, 37., 0,3184; 2009, 38., 0,3190. Rozdiel, 0,1956, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 1,61.
Dom v roku 1997 s najvyššou spotrebou, 60. miesto.
1997, 60., 0,8653; 1998, 53., 0,7523; 1999, 52., 0,7287; 2000, už mal pomerové meranie, 52., 0,6414; 2001, 48., 0,6819; 2002, 44., 0,6211; 2003, 47., 0,6202; 2004, 49., 0,5787; 2005, 47., 0,5506; 2006, 53., 0,4989; 2007, 55., 0,4421; 2008, už bol dom zateplený, 52., 0,3678; 2009, 18., 0,2639. Rozdiel, 0,6014, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 3,28.
Dom s najvyšším rozdielom pomeru. V roku 1997 na 46. mieste.
1997, 46., 0,7726; 1998, 49., 0,6748; 1999, 45., 0,6327; 2000, už mal pomerové meranie, 37., 0,5306; 2001, 19., 0,5362; 2002, 19., 0,5014; 2003, 21., 0,4769; 2004, 26., 0,4477; 2005, 29., 0,4201; 2006, 33., 0,3831; 2007, už zateplený dom, 13., 0,2768; 2008, 5., 0,1896; 2009, 8., 0,1937. Rozdiel, 0,5830, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 4,07.
Náš dom.
1997, 27., 0,6718; 1998, 23., 0,5581; 1999, 28., 0,5483; 2000, 26., 0,4961; 2001, už mal pomerové meranie, 20., 0,5420; 2002, 9., 0,4542; 2003, 9., 0,4082; 2004, už zateplený dom, 5., 0,3299; 2005, 5., 0,3212; 2006, 5., 0,2779; 2007, 7., 0,2363; 2008, 12., 0,2332; 2009, 19., 0,2642. Rozdiel, 0,4386, pomer najnižšej a najvyššej spotreby, 1 : 2,54.
Každý bytový dom ma svoju minimálnu spotrebu na vykúrenie všetkých miestnosti v dome na rovnakú teplotu v °C.
Teoreticky: Priemerná spotreba v prvých 12. domoch v roku 2009 je 0,1707 Gj. na m2. Náš dom má 2 644,74 m2, spotreba pri ich priemere v našom dome je 451,46 Gj. V roku 1997 bola spotreba 1 776,74 Gj. Rozdiel, 1 325,28 Gj. Pomer, 1 : 3,94. Môže niekto v dome, alebo mimo domu povedať, že sme neušetrili teplo a vyregulovanie, pomerové meranie, zateplenie bolo a je zbytočné? Nemôže! Ale to ľudí nezaujíma, zaujímajú ich peniaze a to je problém. Za málo peňazí, moc tepla. Alebo, nech teplo platí za mňa niekto iný.
Posledný rok 2009, všetky domy, všetky už majú pomerové meranie. Zelené domy sú už zateplené, červené môžu, majú o čom rozmýšľať.
1., 0,1496; 2., 0,1592; 3., 0,1598; 4., 0,1650; 5., 0,1792; 6., 0,1863; 7., 0,1936; 8., 0,1937; 9., 0,1980; 10., 0,2010; 11., 0,2203; 12., 0,2222; 13., 0,2254; 14., 0,2301; 15., 0,2509; 16., 0,2536; 17., 0,2631; 18., 0,2639; 19., 0,2642; 20., 2659; 21., 0,2751; 22., 0,2765; 23., 0,2767; 24., 0,2811; 25., 0,2891; 26., 0,2927; 27., 0,2980; 28., 0,2987; 29., 0,3020; 30., 0,3021; 31., 0,3026; 32., 0,3031; 33., 0,3035; 34., 0,3056; 35., 0,3123; 36., 0,3148; 37., 0,3189; 38., 0,3190; 39., 0,3200; 40., 0,3258; 41., 0,3266; 42., 0,3277; 43., 0,3297; 44., 0,3312; 45., 0,3393; 46., 0,3394; 47., 0,3399; 48., 0,3503; 49., 0,3597; 50., 0,3639; 51., 0,3643; 52., 0,3695; 53., 0,3842; 54., 0,3858; 55., 0,4097; 56., 0,4203; 57., 0,4282; 58., 0,4293; 59., 0,4406; 60., 0,4431.
Čo na záver? Ak Vám nič nepovedali tie čísla, čo Vám môžem povedať ja? Len to čo tie čísla, alebo ešte niečo o peniazoch. V roku 2009 sme mali spotrebu 698,74 Gj., mohli sme mať aj len 451, 46 Gj., cena za jeden Gj. 621,11 Sk. rozdiel 153 588 Sk. ktoré dom teoreticky zbytočne zaplatil. Najvyššiu cenu za jeden Gj. sme mali 752,16 Sk. To by bol rozdiel vyšší.
Ostatné...
Naposledy upravil sito : 05.04.10 at 07:06
Hľadať v debate
Mali by si to kontrolovať predsedovia spoločenstiev, ktorí majú právo oboznamovať sa s účtovnými dokladmi ako aj stavmi na účtoch. Je to určitá pohodlnosť a aj spolahnutie, že sa spoliehame na správcov, Teraz sa tu u nás stal taký prípad, že bytovka mala vo vyúčtovaní kolonku dlh od predchádzajúceho správcu a 96 vlastníkov bytov má zaplatiť po 105 Eur. Je to postavené na hlavu . Stalo sa to tým, že predchádzajúceho správcu nekontrolovali a pri zmene správcu tento nevyúčtoval skoro 10 000 Eur.
Nižšie spotreby tepla v bytovkách sú aj z dôvodov zavedenia pomerových meračov tepla. Ich používaním na základe konkrétnych indikovaných údajov je možné v porovnateľných bytoch zodpovednejšie posúdiť z akých dôvodov sú rozdiely v odčítaných indikovaných údajoch a tým porovnať odber množstva tepla v bytoch: ( prílišné šetrenie, odoberanie tepla zo susedných bytov, prekurovanie - vyšší výkon radiátorových článkov, a pod .), a tým aj posúdiť správanie sa vlastníkov bytov , čo pri rozpočítavaní nákladov za teplo podľa plochy nebolo možné. Stále ale nie je riešená otázka, či množstvo odberu tepla v bytoch je optimálne - normové alebo vyššie a to zvlášť v tých bytoch, kde výkon radiátorových článkov je vyšší ( byty pred zateplením a po zateplení, alebo byty , v ktorých bol dodatočne zvýšený výkon radiátorových článkov) . Vlastník bytu pri optimálnom vykurovaní bytu pri používaní pomerových meračoch nemá možnosť porovnania platby s porovnateľným bytom ak nemá údaje ostatných bytov. Nadobúda pocit, že pomerové merače prestávajú plniť svoju funkciu.
V tom príklade v novinách je aj kopec pravdy, len sa treba postaviť trocha bokom a pozrieť sa na vec s iného uhla.
Teóriu majú takú, že vonkajšie nevýhodne byty potrebujú viac tepla, aby dosiahli požadovanú teplotu 20 – 22 °C.
Namerané jednotky v novinách neuvádzajú, tak si vymyslíme.
Prvý príklad prepočtu.
Byt 1. a 3. Sú vonkajšie majú na všetkých prístrojoch 2 500 nameraných jednotiek. Byt 2. je vnútorný a ma na každom prístroji 1 000 jednotiek. Jednotky sa korigujú UF faktorom a koeficientom polohy miestnosti v dome, ochladzovaná plocha.
Počet jednotiek bytov po korekciách je:
1. 6 213; 2. 2 323; 6 425. Spolu 14 960 jednotiek na konečné rozdelenie nákladov podľa výsledku pomerového merania.
Dom má spotrebu 221,37 Gj. Vypočítame si podiel Gj na jednu jednotku, vynásobíme počtom jednotiek v byte a máme pripadajúcu spotrebu Gj. na byty za ktorú by byty mali uhradiť náklady.
1. 91,93; 2. 34,37; 3. 95,07, Spolu 221,37 Gj. Náklady na jeden Gj sú 295,55 Sk. Prenásobením spotreby bytov dostaneme úhradu bytov.
1. 27 170; 2. 10 157; 3. 28 099. Spolu 65 426 Sk.
Niekto povie 30 % rozdelíme podľa m2 a zbytok podľa výsledku pomerového merania.
1. Zz 6 543, Sz 19 019. Spolu 25 561 Sk.
2. Zz 6 543, Sz 7 110. Spolu 13 653 Sk.
3. Zz 6 543, Sz 19 669. Spolu 26 212 Sk.
URSO navrhlo 60 % podľa m2.
1. Zz 13 085, Sz 10 868. Spolu 23 853 Sk.
2. Zz 13 085, Sz 4 063. Spolu 17 148 Sk.
3. Zz 13 085, Sz 11 240. Spolu 24 325 Sk.
Takže je to pravda, že čim viac nákladov sa rozdelí podľa m2 tým menej platia nevýhodné, vonkajšie byty, viac uhrádzajú výhodné, vnútorné byty.
Druhý príklad prepočtu.
Ale ten príklad je trošička iný, Byt 1. má na všetkých prístrojoch 1 000. Byt 2. má 1 500. Byt 3. má 3 500 nameraných jednotiek. Po korekciách majú byty počet jednotiek:
1. 2 485; 2. 3 484; 3. 8 995. Spolu 14 964 jednotiek na rozpočítanie tepla.
Spotreba tepla pripadajúca na byty je:
1. 36 76; 2. 51,54; 133,07. Spolu 221,37 Gj. Cena za jeden Gj je 295,55 Sk.
Úhrada bytov je :
1. 10 865; 2. 15 232; 3. 39 329. Spolu 65 426 Sk.
Niekto povie 30 % rozdelíme podľa m2 a zbytok podľa výsledku pomerového merania.
1. Zz 6 543, Sz 7 606. Spolu 14 148 Sk.
2. Zz 6 543, Sz 10 662. Spolu 17 205 Sk.
3. Zz 6 543, Sz 27 530. Spolu 34 037 Sk.
URSO navrhlo 60 % podľa m2.
1. Zz 13 085, Sz 4 346. Spolu 17 431 Sk.
2. Zz 13 085, Sz 6 093. Spolu 19 178 Sk.
3. Zz 13 085, Sz 15 732. Spolu 28 817 Sk.
Čo hovorí skutočne príklad v novinách, že rozdelenie časti nákladov podľa m2 zvýhodňuje tých, ktorí s teplom plytvajú a trestá tých, ktorí ho odoberajú efektívne pri teplote 20 – 22 °C. A je úplne jedno aké byty sú to vonkajšie , nevýhodné , alebo vnútorné, výhodné.
Prečo 1. byt miesto 10 865 Sk. uhradí pri 30 % podľa m2 o 3 283 Sk a pri 60 % o 6 566 Sk viac, Však je nevýhodný??? Má dôvod v byte šetriť, keď iní plytvajú???
To je to spravodlivé riešenie??? Nespravodlivých platieb za teplo???
Teóriu majú takú, že vonkajšie nevýhodne byty potrebujú viac tepla, aby dosiahli požadovanú teplotu 20 – 22 °C.
Namerané jednotky v novinách neuvádzajú, tak si vymyslíme.
Prvý príklad prepočtu.
Byt 1. a 3. Sú vonkajšie majú na všetkých prístrojoch 2 500 nameraných jednotiek. Byt 2. je vnútorný a ma na každom prístroji 1 000 jednotiek. Jednotky sa korigujú UF faktorom a koeficientom polohy miestnosti v dome, ochladzovaná plocha.
Počet jednotiek bytov po korekciách je:
1. 6 213; 2. 2 323; 6 425. Spolu 14 960 jednotiek na konečné rozdelenie nákladov podľa výsledku pomerového merania.
Dom má spotrebu 221,37 Gj. Vypočítame si podiel Gj na jednu jednotku, vynásobíme počtom jednotiek v byte a máme pripadajúcu spotrebu Gj. na byty za ktorú by byty mali uhradiť náklady.
1. 91,93; 2. 34,37; 3. 95,07, Spolu 221,37 Gj. Náklady na jeden Gj sú 295,55 Sk. Prenásobením spotreby bytov dostaneme úhradu bytov.
1. 27 170; 2. 10 157; 3. 28 099. Spolu 65 426 Sk.
Niekto povie 30 % rozdelíme podľa m2 a zbytok podľa výsledku pomerového merania.
1. Zz 6 543, Sz 19 019. Spolu 25 561 Sk.
2. Zz 6 543, Sz 7 110. Spolu 13 653 Sk.
3. Zz 6 543, Sz 19 669. Spolu 26 212 Sk.
URSO navrhlo 60 % podľa m2.
1. Zz 13 085, Sz 10 868. Spolu 23 853 Sk.
2. Zz 13 085, Sz 4 063. Spolu 17 148 Sk.
3. Zz 13 085, Sz 11 240. Spolu 24 325 Sk.
Takže je to pravda, že čim viac nákladov sa rozdelí podľa m2 tým menej platia nevýhodné, vonkajšie byty, viac uhrádzajú výhodné, vnútorné byty.
Druhý príklad prepočtu.
Ale ten príklad je trošička iný, Byt 1. má na všetkých prístrojoch 1 000. Byt 2. má 1 500. Byt 3. má 3 500 nameraných jednotiek. Po korekciách majú byty počet jednotiek:
1. 2 485; 2. 3 484; 3. 8 995. Spolu 14 964 jednotiek na rozpočítanie tepla.
Spotreba tepla pripadajúca na byty je:
1. 36 76; 2. 51,54; 133,07. Spolu 221,37 Gj. Cena za jeden Gj je 295,55 Sk.
Úhrada bytov je :
1. 10 865; 2. 15 232; 3. 39 329. Spolu 65 426 Sk.
Niekto povie 30 % rozdelíme podľa m2 a zbytok podľa výsledku pomerového merania.
1. Zz 6 543, Sz 7 606. Spolu 14 148 Sk.
2. Zz 6 543, Sz 10 662. Spolu 17 205 Sk.
3. Zz 6 543, Sz 27 530. Spolu 34 037 Sk.
URSO navrhlo 60 % podľa m2.
1. Zz 13 085, Sz 4 346. Spolu 17 431 Sk.
2. Zz 13 085, Sz 6 093. Spolu 19 178 Sk.
3. Zz 13 085, Sz 15 732. Spolu 28 817 Sk.
Čo hovorí skutočne príklad v novinách, že rozdelenie časti nákladov podľa m2 zvýhodňuje tých, ktorí s teplom plytvajú a trestá tých, ktorí ho odoberajú efektívne pri teplote 20 – 22 °C. A je úplne jedno aké byty sú to vonkajšie , nevýhodné , alebo vnútorné, výhodné.
Prečo 1. byt miesto 10 865 Sk. uhradí pri 30 % podľa m2 o 3 283 Sk a pri 60 % o 6 566 Sk viac, Však je nevýhodný??? Má dôvod v byte šetriť, keď iní plytvajú???
To je to spravodlivé riešenie??? Nespravodlivých platieb za teplo???
Tu si môžete nájsť rozhodnutie URSO o schválení ceny tepla vášmu výrobcovi tepla.
http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/...getika/cr/t-cr
http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/...getika/cr/t-cr
sito 
A čo tak z vlastnej hlavy, vlastná kotolňa???
Netrpelo by tým globálne otepľovanie???
Netrpelo by tým globálne otepľovanie???
!PS
Akurát vykecať
tých 6000Sk/bm (čo si s podporou mesta) odsúhlasili za trubky pri odpojení sa od CZT (kotolne).
milláčikk
Aj to bude - až ja budem správcom !
PS
Akurát vykecať tých 6000Sk/bm (čo si s podporou mesta) odsúhlasili za trubky pri odpojení sa od CZT (kotolne).
!PS
Akurát vykecať
tých 6000Sk/bm (čo si s podporou mesta) odsúhlasili za trubky pri odpojení sa od CZT (kotolne).URSO im to odobrí, lebo sú obry.
A vrana k vrane sadá... ale každá lieta za seba. Kto nevie lietať na toho, toho nakydajú.
sito
Pozeral si príspevok č. 87???
URSO im to odobrí, lebo sú obry.
A vrana k vrane sadá... ale každá lieta za seba. Kto nevie lietať na toho, toho nakydajú.
URSO im to odobrí, lebo sú obry.
A vrana k vrane sadá... ale každá lieta za seba. Kto nevie lietať na toho, toho nakydajú.
sito
- materiál a energie
- mzdové náklady
- režijné náklady
- odpisy
- zisk.
Ale odpisy schválené v cene URSO nie sú záväzné pre vyčíslenie "odplaty za vybudovanie kapacity tepelného zdroja".
Ak vie niekto zákon, čo toto reguluje - dajte sem.
Výnos 6/2008, § 2, odsek 3, písmeno j
§ 2
Rozsah, štruktúra a výška oprávnených nákladov
(3) Oprávnenými nákladmi nie sú
j) náklady na palivo a nakupované teplo súvisiace s nehospodárnou výrobou a rozvodom tepla
z dôvodu nedodržania normatívnych rocných úcinností, ktoré boli východiskom pre urcenie
maximálnej ceny tepla,
Ak URSO neschválilo teplo na vykurované chodníky v cene tepla, vlastníci domov platia len za to teplo čo minú v dome na fakturačnom merači tepla.
§ 2
Rozsah, štruktúra a výška oprávnených nákladov
(3) Oprávnenými nákladmi nie sú
j) náklady na palivo a nakupované teplo súvisiace s nehospodárnou výrobou a rozvodom tepla
z dôvodu nedodržania normatívnych rocných úcinností, ktoré boli východiskom pre urcenie
maximálnej ceny tepla,
Ak URSO neschválilo teplo na vykurované chodníky v cene tepla, vlastníci domov platia len za to teplo čo minú v dome na fakturačnom merači tepla.
Aspoň vánok, aby sa veci pohli.
Duves, vždy je to čo sa robí, účelové. No, nie vždy to splní svoj účel.
Uviedol si svoju snahu v číslach. Počet dielikov ( jednotiek, ks ) 2 337 - 1 023 = 1 314 to je tvoja snaha v tvojom byte. Potreba jednotiek je menšia o 56,22 percenta. Alebo pred rokom si potreboval o 128,44 percenta viac jednotiek.
Po korekciách je rozdiel 1 190,75 dielikov v tvojom byte. V dome je rozdiel 20 686,85 dielikov.
Tvoja snaha, jej podiel v dome je 5,76 percenta zo zníženia počtu dielikov v dome.
Z uvedeného je vidieť, že snaha ti vyplatila. Ale splnila ta snaha svoj účel???
Či si mal v byte dostatočnú teplotu v roku 2009, vieš len ty, ale nemôžeš to dokázať. Tiež sa nedá vypočítať skutočná spotreba Gj., kWh.
Skutočný účel by si mohol vyjadriť v nákladoch za rok 2009. Aké náklady ti vychádzajú len podľa pomerového merania a po prepočítaní podľa dohodnutého spôsobu rozpočítania nákladov v dome. A porovnanie s rokom 2008.
Je len na Tebe, či nám vysvetlíš, vyjadríš skutočný účel tvojej snahy. Prínos v € pre tvoj byt.
Skús.
Dík.
duves
Uviedol si svoju snahu v číslach. Počet dielikov ( jednotiek, ks ) 2 337 - 1 023 = 1 314 to je tvoja snaha v tvojom byte. Potreba jednotiek je menšia o 56,22 percenta. Alebo pred rokom si potreboval o 128,44 percenta viac jednotiek.
Po korekciách je rozdiel 1 190,75 dielikov v tvojom byte. V dome je rozdiel 20 686,85 dielikov.
Tvoja snaha, jej podiel v dome je 5,76 percenta zo zníženia počtu dielikov v dome.
Z uvedeného je vidieť, že snaha ti vyplatila. Ale splnila ta snaha svoj účel???
Či si mal v byte dostatočnú teplotu v roku 2009, vieš len ty, ale nemôžeš to dokázať. Tiež sa nedá vypočítať skutočná spotreba Gj., kWh.
Skutočný účel by si mohol vyjadriť v nákladoch za rok 2009. Aké náklady ti vychádzajú len podľa pomerového merania a po prepočítaní podľa dohodnutého spôsobu rozpočítania nákladov v dome. A porovnanie s rokom 2008.
Je len na Tebe, či nám vysvetlíš, vyjadríš skutočný účel tvojej snahy. Prínos v € pre tvoj byt.
Skús.
Dík.
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
