a z akého dôvodu teda notár dedičské konanie prejednával, keď všetci zúčastnený vedeli, v čase dedenia, že je ešte jeden potencionálny dedič? ktorý nie je prítomný a ani zastupovaný?

rodný list môže byť OK, avšak ešte raz, bez toho, aby som mal potvrdené príbuzenstvo, by som ho nebral do úvahy, nakoľko do rodného listu, sa môže pri narodení uviesť hocičo, pokiaľ dotyčný nedá námietku, resp. si môže myslieť, že dieťa je jeho... a keď to bolo doma tabu o to duplom, nakoľko by som chcel mať nejaké úradné overenie, že sme príbuzný a nespoliehal sa na niečo "ulice"

On tam bol pozvaný ako dedič? Kto ho pozval? Ako to, že advokátka povolila dohodu dedičov bez jedného z nich? Alebo ste dedili zákonné podiely?

Niečo,tu poriadne smrdí !!!!!

Mieša sa tu piate cez deviate !!!

Tak ako? Kedy sa to objavil????

Vieš, ten čo rozdáva svoj majetok za života - môže.
Ale to ešte neznamená, že je to spravodlivé !!!
Sám som sa snažil takúto "spravodlivosť" symbolicky zmierniť.

Môj starý otec (kulak - aby nemusel plniť kontigent / to bola kedysi taká "móda" ) daroval dvom synom role.A tretiemu - NIČ.
Tak som pri dodedení silno posunul (dohodou dedičov) dedičské podiely.

no vidiš, ty si mal aspoň "možnosť" nejakého symbolického "zmiernenia" nespravodlivosti, ktorej sa dopustil tvôj starý otec... máš môj obdivja som takúto možnosť pri svojej sestre nemal!!! a najhoršie na celej veci bolo, keby mama vtedy myslela aspoň jeden krok dopredu, a nepreviedla majetok zo starej mamy hneď na sestru mohlo sa mnohým problémom predísť!!! a dali by obom deťom rovnako, len zákony nie sú postavené na morálke a spravodlivosti ale o tom, kto má lepšieho právnika!!! a často rodičia nevidia, čoho sa dopúšťajú keď nadelujú jednému a zväčša toho mladšieho odsúvajú na "potom". Najviac ma hnevá to, že aj keď sme deti jedných rodičov ja som si musel na všetko čo mám zarobiť resp. zobrať si úver a ona nemusí nič lebo všetko jej spadlo z neba a došla k tomu ako slepé kura k zrnu!!! Som zvedavý na to ako fungujú a kedy "Božie mlyny s.r.o" ja tú chybu pri svojich budúcich deťoch už nespravím!

skús sa teraz vžiť do situácia zadávateľa a zamysli sa ako by si reagoval možno ty:
1. je veľmi divné, že o súrodencovi vedeli už počas dedičského konania / pred ním a notár ho uzavrel a súd potvrdil právoplatnosť a teraz chce nevlastný súrodenec dediť ale mimo súdu a nechce tam figurovať... ak má nárok bolo by mu to fuk či figuruje alebo nie, a predpokladám, že aj keď má mamu, ktorá to nechce tiež asi chce aby aj jej dieťa niečo malo po otcovi, keď sa o neho otec tolké roky nezaujimal... nech mu aspoň dajako uľahčí život, keď musel vyrastať bez otca...
2. ako by si sa zachoval ty ak by po otcovej smrti niekto zazvonil predodvermi a povedal ti "nazdar brácho" - aj keď by ste mali v žilách rovnakú krv, je to pre teba cudzí človek, ktorého vôbec nepoznáš - a určite mu nebudeš núkať podiel napr. na rodičovskom dome, na ktorého zveľadení si sa s otcom podieľal a teraz by si mal niekomu vyplatiť podiel z niečoho brať si úver len preto, že niečo tvrdí a vôbec by si to neoveroval... (inak docela zaujímavé, že keď si niekto ide kúpiť nehnuteľnosť zloží dohodnutú cenu v pohode a berie, to že je to v poriadku, veď to toľko stojí, no čo sa dá robiť... ale keď je nutné vyplatiť vlastnú rodinu zo zlomkovej ceny nehnuteľnosti často to býva problém!!! prečo?)
3. ak otec vedel, že má nevlastné dieťa tak prečo nedal všetkým trom rovnako? a ak im nechcel dať rovnako, prečo sa "nepostaral", aby nebolo vlastne čo po ňom dediť, ak teda svoje nevlastné dieťa chcel opomenúť... veď predsa najlepšie vedel ako to je a koľko má vlastne detí...

Nikto zadávateľovi neradí, aby nevlastného súrodenca "vyšachoval" a nedal mu to čo mu patrí, ide tu len o to, že ak téma nevlastný brat bol v rodine "tabu" chcel by som mať istotu, a najmä v dnešnej dobe, že sa jedná o môjho nevlastného brata a nie o nejakého "špekulanta" z ulice a taktiež je podľa mňa proti všetkej logike aby zadávateľ išiel proti sebe t.j. usilovne napomáhal preukázať súrodenecký vzťah... brat niečo chce OK, ale dôkazné bremeno je na ňom!!!

My sme to nevedeli. Ako som uz napisal v rodine to bolo tabu a vsetci sme boli v tom, ze to nie je pravda. Prihlasil sa sam az po dedickom s tym, ze chcel poslat na dedicke svojho pravneho zastupcu, ale ten to nestihol aspon to je jeho verzia. Nasledne sa s nami skontaktoval a ostatne uz som pisal.

Objavil sa po dedickom, to ze chcel poslat pravnika aby ho zastupoval, ktory tam nedosiel, je jeho verzia.

No naozaj nedôverovala by som je to veľmi čudné, a zvolila by som postup.

"Ak niečo chceš daj podanie na súd, ja budem spolupracovať ale urobíme to oficiálne a nie mimosúdne. " a viac by som k tomu nedodala.

Objavil sa po dedickom konani a po osvedceni dedic.konania, nakolko sme sa medzi sebou uz davno dohodli, kto co dostane a neplanovali sme sa odvolat.

Veľmi čudné... keďže na dedičské konanie predvoláva notár zväčša toho, kto vybavoval pohreb a potom zvoláva oprávnených dedičov... t.j. to že sa konanie koná nie je nikde vyvesené nie je to nástenkový tender, tak ako mohol o tom vedieť a chcieť tam posielať právneho zástupcu...???

ďalšia vec prečo chcel posielať právneho zástupcu na konanie a potom sa dohadovať mimosúdne v anonymite...

Na tvojom mieste dohodnite sa s ním ale oficiálne prostredníctvom súdu, nakoľko sa ti veľmi ľahko môže stať, že budete vyplácať brata 2x...

Ani ja to necítim "úplne hladké" - preto som v záveroch opatrnejší .


Asi by bolo dobre vedieť, či sú z jedného mesta !!!!!

Ja som sa tu v GA dozvedel o smrti sesternicinho muža (zomrel v Hlohovci / žili v Ženeve - parte bolo vyvesené aj tu a s fotkou- lebo tu žili do 1994 (a má tu sestry).

Pozri :
Ja tomu nerozumiem .
Normálny postup je :
Smrť.
Pohreb.
Oznamy.
Súdne poverenie notára.
Súpis dedičov.
Súpis majetku.
Vytýčenie konania.
Pozvanie dedičom.
Dedičské konanie.
Notárska zápisnica.
Potvrdenie súdom = právoplatnosť.
Zvolanie dedičov.

NIEKDE v tomto postupe máš NEZROVNALOSŤ !!!
Vis major, alebo zámernú ?????

c, podľa b,
nechceme ho
- vyčkať na jeho reakciu

alebo chceme ho
- ponúknuť mu 50 - 80 % (kvôli 20 ( 50 ) % určite nepôjde na súd a zohľadňuje to minulosť ) jeho zákonného podielu pri obnovenom dedičskom konaní

hmmm dobrý nápad, najprv mu dá 50-80 % akože mimosúdne a najlepšie bez papierov šáák sme rodina... a potom o pol roka si príde po svojich zákonných 100 % bomba kšeft a v podstate doteraz sme sa nerodinovali tak mu to môže byť jedno či budú alebo nebudú vzťahy OK... idemu o majetok... .

Asi by bolo dobre vedieť, či sú z jedného mesta !!!!!

Ja som sa tu v GA dozvedel o smrti sesternicinho muža (zomrel v Hlohovci / žili v Ženeve - parte bolo vyvesené aj tu a s fotkou- lebo tu žili do 1994 (a má tu sestry).

Dobre o smrti si sa dozvedel, to mohol vedieť aj nevlastný brat... v podstate pohreb je vec verejná a celá rodina vyvesuje parte po dedine a dokonca Marianum v BA poskytuje taký servis "gratis" k pohrebu - že meno a miesto pohrebu zosnulého uverejnia aj v dennej tlači....
avšak o tom, kedy mal sesternicin muž dedičské konanie si sa asi len tak na ulici v GA nedozvedel!!!! lebo toto už nie je vyvesené na každom stlpe, resp. uverejňované niekde...


Normálny postup je :
Smrť.
Oznamy - parte
Pohreb.
Oznamy.
Súdne poverenie notára.
Súpis dedičov. - najčastejšie človekom, ktorý vybavoval pohreb
Súpis majetku.
Vytýčenie konania.
Pozvanie dedičom.
Dedičské konanie.
Notárska zápisnica.
Potvrdenie súdom = právoplatnosť.
Zvolanie dedičov. po právoplatnosti už nie je potrebné...

t.j. o tom, že sa konanie koná, sa mohol nevlastný brat dozvedieť jedine od notára ktorý konanie vytyčoval - čo je málo pravdepodobné (lebo kto referuje čo robí a s kým v práci...), alebo od niektorého z dedičov alebo od niekoho komu to dedičia povedali... nad týmto by som sa na zadávateľovom mieste zamyslel a kto mohol túto informáciu posunúť ďalej, lebo tento dotyčný potom musí vedieť asi aj niečo viac, ako to s tým nevlastným bratom je...

Ja si tiež myslím, že najjednoduchšie je vyčkať, nech si dotyčný požiada o obnovu dedičského konania. Tam sa môžu na dedení dohodnúť, prinajhoršom dostane každý svoj diel podľa zákona. A notár určite dôkladne preverí, či je novoobjavený dedič oprávnená osoba.
Určite by som to neriešila dohodou, hrozí tam reálne riziko, že budú platiť 2 x.
Alebo to možno s nárokom na dedenie nie je isté.
A obnova dedičského konania je síce súdna cesta ale nie je to súdny spor, nie? Takže vzťahy by to narušiť nemalo.

Dobrý deň,

ako sa dedi ak mám 2 nevlastných bratov. Som slobodný a bezdetný. Ak by som zomrel tak dedia títo nevlastní bratia, alebo majetok dostane štát? Poprípade majú nárok na môj majetok bratranci a sesternice, alebo je lepšie spísať závet?

Ďakujem

Dedili by surodenci a ti, co s tebou ziju v jednej domacnosti - teda 3. skupina dedicoc.
sesternice a bratranci by nedostali v tom pripade bez zavetu nic, lebo su az vo 4 skupine - po prarodicoch.
Kedze su dedici, stat by "nededil".

http://portal.gov.sk/Portal/sk/Defau...tID=39&aid=412

Pokiaľ ste závet nespísali, nastáva v prípade vašej smrti tzv. dedenie zo zákona, podľa nasledujúcich kritérií v štyroch stupňoch:

1. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. Keďže zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v tomto prípade samozrejme treba prihliadať aj na to, pretože najprv sa vykoná vyporiadanie tohto spoluvlastníctva, kedy manžel dostane polovicu majetku (pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké) a až zvyšná polovica, ktorá patrila manželovi - poručiteľovi, sa dedí a teda delí medzi manželku a deti.
2. Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
4. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Uvedené 4 skupiny sú navzájom vo vzťahu subsidiarity, tzn. že druhá skupina dedičov zo zákona prichádza do úvahy až vtedy, ak nie sú dedičia z prvej skupiny.

Obč. zákonník pozná 4 skupiny dedičov:


(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom (ak nededia deti, dedia rovnakým dielom ich potomci).

(2) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(3) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. (Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.)

(4) Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Až po tomto prechádza dedičstvo na štát.

Ďakujem za odpovede, ale dedili, by obaja nevlastní súrodenci v 3. skupine aj keď sú nevlastní? Nerozlišuje zákon vlastných a nevlastných súrodencov?

Starí rodičia chcú dať svoj dom ich vnukovi darovacou zmluvou. Moja otázka je Kto okrem rodičov dáva súhlas na to, aby sa nehnuteľnosť mohla prepísať na maloletého syna (16 ročného). Musí tak spraviť súd, alebo postačí súhlas notára? V prípade že je potrebný súhlas súdu, kto je predvolaný na súd? Musí tam byť aj maloletý? Vstupuje do procesu aj prokurátor alebo niekto tretí?

Dá sa spraviť prevod na maloletého aj inak aby sa obišiel súd? Napríklad že starí rodičia darujú dom svojej dcére a v zmluve formou vecného bremena ju zaviažu že po dovŕšení 18. roku maloletého vnuka mu musí matka dom prepísať darovacou zmluvou?

Ďakujem